Vedci sa rozhodli, že podobné výskumy potrebujú jasné pravidlá.
Klonovanie ľudí je vo zvyčajne tabu aj vo vedeckej komunite, nie to ešte medzi členmi ľudsko-právnych a cirkevných organizácií.
Ak by sme však v labákoch boli schopní "vytlačiť" nové srdce, obličku či iné orgány, lekári by dokázali ročne zachrániť stovky alebo až tisíce ľudí. Tento rozpor si podľa magazínu Newsweek uvedomuje aj skupina výskumníkov, ktorá sa preto rozhodla, že pre takéto formy biologických pokusov by mali byť dohodnuté jasné hranice.
Niektoré laboratóriá totiž údajne zašli príliš ďaleko a takéto umelo vytvorené organizmy nútia trpieť. Vývoj mal pokročiť natoľko, že časť organizmov nadobudla vlastné vedomie.
Vedci ukazujú prstom najmä na 3D mini-modely ľudského mozgu, laboratórne vytvorených z kmeňových buniek. Práve tieto bunky sú pre medicínsky výskum najužitočnejšie, teoreticky sú totiž pretvoriteľné na rôzne typy tkanív od vnútorností až po srdce a obličky.
Čo však v prípade, že výskumy v takýchto organoidných bunkách odhalia náznaky skutočnej mozgovej aktivity?
Human mini-brains created in lab may become sentient studies have detected brain activity in these organoids— possible for them to achieve consciousness and, if it is, whether these experiments could cause suffering.and able to feel pain, https://t.co/RI6iYVswGZ
— GO GREEN (@ECOWARRIORSS) October 22, 2019
„Nechceme, aby ľudia robili výskumy tam, kde je potenciál, aby 'niečo' trpelo,“ povedal magazínu Elan Ohayon, riaditeľ laboratória Green Neuroscience zo San Diega. Práve on mal túto tému otvoriť na pondelkovej vedeckej konferencii v Chicagu.
Mozgové organoidy (zmenšené verzie reálnych orgánov vypestované v skúmavkách) majú dnes veľkosť šošovice a obsahujú 2 až 3 milióny buniek. Reálny mozog ich má miliardy, no viaceré štúdie naznačujú, že aj tieto oveľa menšie počty stačia na generovanie merateľnej odozvy na vonkajšie podnety. Tá mala byť už po dvoch mesiacoch rastu údajne podobná ako pri 25 až 39-týždňových predčasne narodených bábätkách.
„Ak existuje možnosť, že organoid cíti, možno sme prekročili (prijateľnú) hranicu,“ dodáva Ohayon. Naznačuje tiež, že takýto výskum by mohol vyústiť aj do niečoho ešte šokujúcejšieho, napríklad implantovania ľudských organoidových mozgov do pokusných zvierat, napríklad laboratórnych myší.
