Navštívili sme černobyľskú babušku: Havária mi vzala rodinu, tak som sa vrátila do zóny

Valentína Barysevna Kucharenko má dnes 80 rokov a už dlhé roky žije v neslávne známom mestečku Černobyľ.  10 rokov je vdova a svoj domov našla v malom domčeku ukrytom za bujnou zeleňou. Vďaka zájazdu slovenskej cestovky sa nám podarilo prísť k nej až priamo do domu a položiť jej niekoľko otázok.

Ženieme sa autobusom po vyľudnených uliciach Černobyľu, kde sem-tam kráča nejaká osoba. Sú však udržiavané, pretože tu žijú ešte stovky ľudí, ktorí stále pracujú. Ale nie sú to len babušky, ale aj vojaci, strážnici či zamestnanci elektrárne. Po chvíli zahneme do bočnej uličky a vystupujeme pred domom schovaným za kríkmi a stromami.

Ulica sa tiahne do diaľky, no vidno väčšinou len skromné a obrastené domčeky. Je tu veľký pokoj, raz zaštekajú psy a celý čas nás sprevádza spev vtákov. Čo je však horšie, je extrémne teplo. Na slnku je 33 °C a po oblakoch ani stopy. Pod stromami sa to však dá vydržať. Vstupujeme radšej priamo do obydlia, kde posledné roky trávi svoj čas Valentína.

Odporúčané

Strávil som desivú noc na oravskej šibenici, kde popravovali najhorších zločincov: hlboko pod zemou môžu byť ich pozostatky dodnes 26. júla 2024 o 9:30

Ponúka nás vodkou, no odmietame a radšej prijmeme čistú vodu. Pozdraviť nás stihne ešte aj jej malý pes. Sadáme si a pustíme sa do rozpravy. Počas debaty miešame ruštinu s ukrajinčinou a rozumieme si.

Ako vyzeral váš osudný deň, keď došlo k neslávne známej havárii?