Vycestovali sme zo Slovenska až do hlbín uzavretej zóny, aby sme našli miestnu starousadlíčku.
Valentína Barysevna Kucharenko má dnes 80 rokov a už dlhé roky žije v neslávne známom mestečku Černobyľ. 10 rokov je vdova a svoj domov našla v malom domčeku ukrytom za bujnou zeleňou. Vďaka zájazdu slovenskej cestovky sa nám podarilo prísť k nej až priamo do domu a položiť jej niekoľko otázok.
- Čo Valentína robila počas a po havárii v elektrárni
- Ako sa podieľala na zmierňovaní škôd
- Prečo dnes veľa rodín z postihnutej oblasti žije oddelene
- Ako rieši zdravotnú starostlivosť či nákupy
- Či mala výrazné zdravotné problémy kvôli radiácii
- Čo sa ešte zmenilo od roku 1986
Ženieme sa autobusom po vyľudnených uliciach Černobyľu, kde sem-tam kráča nejaká osoba. Sú však udržiavané, pretože tu žijú ešte stovky ľudí, ktorí stále pracujú. Ale nie sú to len babušky, ale aj vojaci, strážnici či zamestnanci elektrárne. Po chvíli zahneme do bočnej uličky a vystupujeme pred domom schovaným za kríkmi a stromami.
Ulica sa tiahne do diaľky, no vidno väčšinou len skromné a obrastené domčeky. Je tu veľký pokoj, raz zaštekajú psy a celý čas nás sprevádza spev vtákov. Čo je však horšie, je extrémne teplo. Na slnku je 33 °C a po oblakoch ani stopy. Pod stromami sa to však dá vydržať. Vstupujeme radšej priamo do obydlia, kde posledné roky trávi svoj čas Valentína.
Ponúka nás vodkou, no odmietame a radšej prijmeme čistú vodu. Pozdraviť nás stihne ešte aj jej malý pes. Sadáme si a pustíme sa do rozpravy. Počas debaty miešame ruštinu s ukrajinčinou a rozumieme si.
Ako vyzeral váš osudný deň, keď došlo k neslávne známej havárii?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa podieľala na zmierňovaní škôd
- Prečo dnes veľa rodín z postihnutej oblasti žije oddelene
- Ako rieši zdravotnú starostlivosť či nákupy
- Či mala výrazné zdravotné problémy kvôli radiácii
- Ako sa žije neďaleko hustého lesa
- Čo sa ešte zmenilo od roku 1986
