Po návrate z Kanady si založil firmu a dnes je to už piaty rok, čo vyrába nábytok na mieru a chce začať stavať drevodomy.
Remeslo má zlaté dno, aspoň tak sa to hovorí. Nie je však veľa mladých ľudí, ktorí by sa dnes rozhodli vyučiť napríklad za stolára. Prečo je tomu tak?
V sekcii rozhovory ti prinášame aj príbehy ľudí s netradičnými či inak zaujímavými povolaniami. Dnes sme sa rozhodli vyspovedať 30-ročného Pavla Šišku, ktorý je nevyučeným stolárom, no už 5 rokov vyrába nábytok na mieru s vlastnou značkou Tiny House, vedie mladých stolárov a jeho najväčšou víziou je dať priestor šikovným remeselníkom z rôznych odvetví.
V rozhovore sa dozvieš:
- Čo robil v Kanade
- Čo bol jeho prvý, vlastnoručne vyrobený kúsok, ktorý predal
- Prečo na výrobu nevyužíva slovenské drevo
- Koľko stojí masívny drevený stôl
- Či bolo ťažké nájsť mladých šikovných učňov
- Čo vedeli jeho učni, keď vyšli zo školy
- Či ľudia nezjednávajú ceny
- Koľko trvá vyrobiť skriňu
- Čo si myslí o nábytku z Ikei
- Koľko rokov vydrží jeho nábytok
- O vízii drevodomov
V dnešnej dobe nie je veľa ľudí, ktorí sa vyučia tradičnému remeslu a aj sa tým živia. Ty si stolár, ako si sa k tomu dostal?
Ja som sa za stolára nikdy neučil, ale vďaka svojmu dedovi ma drevo vždy nejak priťahovalo. Študoval som stojárinu, ale nebavilo ma to a po rokoch trápenia som to nechal. Keď som mal 24 rokov, odišiel som do Kanady a tu som našiel svoj talent.
Koľko si v Kanade pobudol a čo si tam robil?
Robil som v jednej stavebnej firme, stavali sme kancelárie a získal som zručnosť. Mal som skvelého šéfa, ktorý ma podporoval a motivoval aj finančne. Tam som zistil, že by som chcel aj v budúcnosti robiť niečo podobné.
Bol som tam iba pol roka. V tom čase som sa už poznal so svojou manželkou a chcel som sa vrátiť na Slovensko. Doma som sa zamestnal u jedného stolára, no onedlho som si založil živnosť. To bolo pred piatimi rokmi.
Dá sa slušne zarobiť. Investujem však aj do strojov, na ktoré nemám, našťastie, žiadne pôžičky.
Čo bol tvoj prvý predaný kúsok?
Drevená truhlica. Dnes, keď si spomeniem na to, ako vyzerala, čudujem sa, že ju niekto kúpil (smiech). Na nej som sa dokonca učil patinovať. To je taká špeciálna metóda na opracovanie dreva, aby malo vyšúchaný vzhľad.
Dnes máš celkom pestré portfólio, vyrábaš nábytok na zákazky. Čo si najčastejšie ľudia u teba objednávajú?
Najčastejšie vyrábam dvere z masívneho dreva. Používam na to dub, buk alebo smrek. Ak by chcel klient nejakú exotiku, je to finančne drahšie. Vtedy drevo objednávam aj z Južnej Ameriky či Vietnamu.
Slovenské drevo väčšinou končí v zahraničí, kde ho vedia lepšie predať. Preto s ním pracujem málo, aj keď je to veľká škoda.
Drevo je prevažne z našich lesov?
Iba jedného dodávateľa mám zo Slovenska. Dokonca aj dub sa dováža z Juhoslávie a Ukrajiny.
Prečo?
Slovenské drevo väčšinou končí v zahraničí, kde ho vedia lepšie predať, preto s ním pracujem málo, aj keď je to veľká škoda.
Koľko u teba stojí napríklad jedálenský stôl z masívneho dreva?
Od 1 000 € donekonečna.
Ako stolár si zarobíš asi dobre?
Dá sa slušne zarobiť. Investujem však aj do strojov, na ktoré nemám našťastie žiadne pôžičky. Základná píla ma vyšla 2 500 € a fréza asi 3 500 €. Snažím sa investovať predovšetkým do rozvoja remesla.
O svojich učňoch: Škola ich naučila teóriu, v praxi boli slabí, vedeli len ukladať dielce a spájať ich. Dnes vidím aké pokroky urobili a som na nich extrémne hrdí.
Pracuješ sám alebo máš učňov?
V dielni mám momentálne troch vyučených chalanov, jediný kto nie je vyučený som ja (smiech).
Bolo ťažké zohnať mladých vyučených stolárov?
Ja som mal asi šťastie a natrafil som na dobrý ročník. Najskôr som mal s ich školou dohodu, že posledný rok budú mať u mňa odbornú prax. Škola ich naučila iba teóriu, v praxi boli slabí. Vedeli len ukladať dielce a spájať ich.
Dnes vidím, aké pokroky urobili a som na nich extrémne hrdý a to majú chalani ešte len 20 rokov, minulý rok skončili. Pamätám si, že keď som kedysi rozmýšľal, že pôjdem za stolára, v Topoľčanoch boli otvorené štyri triedy, dnes sú myslím len dve.
Máš pocit, že remeslo vymiera, alebo sa pomaly k nemu ľudia vracajú?
Už je to lepšie, ako to bývalo. Tým, že aj školstvo je také, aké je a mladí nemajú záujem sa vyučiť niečomu, ľudia zabudli akú má ručná výroba hodnotu. Naštastie sa to pomaly mení a šikovný človek by si nemal hanbiť zapýtať za svoju prácu.
Tvoju prácu vedia klienti finančne oceniť? Nevyjednávajú pri veľkých cenách?
Moji klienti nemajú problém zaplatiť.
Na Slovensku drevodomov nie je až tak veľa, ale dopyt po nich sa zvyšuje a aj malá začínajúca rodina si ho vie zadovážiť za rozumné peniaze.
Dostal si od klienta niekedy zvláštnu požiadavku?
Každý druhý návrh je zvláštny (smiech). Ale nie, ľudia prídu vždy s nejakou víziou alebo dokonca obrázkom, čo by chceli dať vyrobiť. Snažím sa nájsť cestu, ako to pre nich spraviť čo najlepšie a klientovi vyhovieť, no nedá sa to vždy, tak niekedy ich predstavy pretváram, samozrejme, po spoločnom zvážení.