Havária jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach: Nebyť dvoch mladých Slovákov, mohli sme skončiť ako Černobyľ

Len 50 kilometrov od Bratislavy, jednu dedinku za Trnavou, ležia Jaslovské Bohunice. Obcou preteká riečka Blava a žije v nej približne 2 300 obyvateľov. Každý jeden z nich dostáva na prídel jódové tablety. Dva kilometre od nich je totiž najväčšia jadrová elektráreň na Slovensku.

Svet aktuálne ovládlo finále miniseriálu Černobyľ od HBO, ktoré realisticky dokumentuje katastrofu v ukrajinskej jadrovej elektrárni. Slovensko však nebolo ďaleko od toho, aby sa ničivá nehoda černobyľských rozmerov udiala aj u nás.

V Jaslovských Bohuniciach totiž došlo k vážnej nehode a nebyť pohotovosti dvoch mladých Slovákov z elektrárne, scenár z Černobyľu sa mohol udiať aj na našom území.

Jaslovské Bohunice nie sú len jedna, no v podstate tri jadrové elektrárne. Funkčná je však už len časť z nich s názvom Bohunice V-2, do ktorej spadajú tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne.

Obidva bloky majú výkon 506 MW (v Černobyle mal jeden reaktor výkon 1 000 MW). Každý blok pokrýva až 13 % elektrickej spotreby na Slovensku. Ak by sa dnes v Jaslovských Bohuniciach niečo stalo, bola by to katastrofa.

ČÍTAJ TIEŽ Černobyľská tragédia: Pred 33 rokmi sa nad nič netušiacimi Európanmi vzniesol smrtiaci rádioaktívny mrakČernobyľská tragédia: Pred 33 rokmi sa nad nič netušiacimi Európanmi vzniesol smrtiaci rádioaktívny mrak

Zvyšné dva nefunkčné bloky sa nazývajú V-1 a A-1. Na jadrovej elektrárni V-1 bolo robených vyše tisícky úprav a nakoniec sa po dohode s Európskou úniou v roku 2008 odstavila. Jadrová elektráreň Bohunice A-1 bola odstavená v roku 1979, po dvoch vážnych nehodách, pričom o život prišli dvaja ľudia. Tento článok je o prvej z nich.

Mohli sme tu mať Černobyľ

5. januára 1976 vymieňal Viliam Pačes v prvom bloku elektrárne palivo, spolu s kolegami Mičekom a Skalesom. Palivový článok však bol pravdepodobne predtým poškodený technikmi, keďže mal narušený špeciálny uzatvárací mechanizmus. Pri výmene kvôli obrovskému tlaku článok vyletel do výšky, trafil žeriav a rozbil sa.

Náraz palivového článku spôsobil vážne škody na reaktorovej sále a spôsobil aj únik oxidu uhličitého. Tým sa samotný reaktor chladí a keďže článok rozbil jeden z jeho kanálov, oxidu uhličitého bolo čoraz menej a jadrovému reaktoru hrozilo nebezpečné prehriatie.

ČÍTAJ TIEŽ Ako zabíja radiácia? Obete Černobylu zomierali v nepredstaviteľných bolestiachAko zabíja radiácia? Obete Černobylu zomierali v nepredstaviteľných bolestiach

Nastala obrovská panika

Do reaktorovej sály unikalo ohromné množstvo oxidu uhličitého, ktorý je vo vysokých dávkach nebezpečný. Zo sály tak musel každý okamžite utiecť, čo sa samozrejme nezaobišlo bez značnej dávky paniky – zatiaľ čo sa všetci evakuovali, aby prežili, v reaktore dochádzal oxid uhličitý a takáto jadrová katastrofa Česko-Slovensku ešte nehrozila.

Unikajúci oxid uhličitý však nebolo to najhoršie. V plyne totiž boli aj vysoko rádioaktívne častice. Zamestnancom elektrární bol v tej dobe aj Peter Ryška, neskôr dokonca starosta Jaslovských Bohuníc.

Biela smrť – dusiaci oxid uhličitý, s rádioaktívnymi časticami z reaktora, sa valil cez všetky otvory a štrbiny, z najvyššieho miesta až po suterén. Všetci z elektrárne utekali von. No nie všetci mali šťastie.

Pár minút od jadrovej katastrofy

Unikajúci oxid uhličitý, ktorý sa používal na chladenie, znamenal zohrievanie reaktoru. Predpokladá sa, že ak by sa únik plynu neutesnil do 30 až 60 minút, už by nebolo čím chladiť a teplota reaktoru by bola natoľko vysoká, že by sa začali taviť aj ostatné palivové články.

Obrovský prívod paliva do reaktoru bez akéhokoľvek chladiaceho plynu by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenal gigantický výbuch a Jaslovské Bohunice mohli byť dejiskom katastrofy porovnateľnej s tou v Černobyle.