V roku 1986 sa odohrala najväčšia jadrová katastrofa v histórii.
Je sobota 26. apríla 1986. Anatolij Stepanovič Ďatlov, zástupca hlavného inžiniera v atómovej elektrárni v Černobyli, kontroluje hodinky. Je 20 minút po polnoci a čoskoro má byť spustený experiment na reaktore číslo 4. Kontrolná miestnosť, v ktorej postáva, je plná blikajúcich svetiel a cigaretového dymu.
Atmosféra by sa dala krájať. Naproti nemu stojí Aleksandr Akimov, vedúci zmeny, a opakuje: „Anatolij Stepanovič, hladina výkonu je pod bezpečnostným limitom 700 megawattov. Výkon klesá príliš rýchlo.“ Ďatlov nesúhlasí. Výkon 200 megawattov považuje za dostatočný. „Reaktory chyby nerobia, len ľudia,“ vyhlasuje. Akimov nesúhlasne zamručí, ale dobre vie, že nadriadeného musí rešpektovať.
V článku sa dozvieš:
- Prečo došlo k explózii štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Černobyli.
- Aké krátkodobé a dlhodobé následky spôsobila.
- Prečo sa svet o havárii dozvedel neskoro.
- Akým utrpením si prešli zamestnanci elektrárne a hasiči.
- Ako Sovieti naložili s obyvateľmi Pripiati.
- Prečo museli byť zastrelené všetky domáce zvieratá v okolí.
- Aký vplyv mala explózia na Československo.
- Kto haváriu spôsobil.
- Prečo elektráreň fungovala ďalších 14 rokov po katastrofe.
- Ako Černobyľ vyzerá dnes.
Medzitým Leonid Toptunov, ešte len 26-ročný inžinier riadenia reaktora, prepína systém z manuálneho ovládania na automatické. Opomína pri tom kľúčový krok a zabúda nastaviť úroveň megawattov, s ktorými má reaktor pracovať.
Prvá zachovaná fotografia zničeného bloku číslo 4
Nastáva prudký pokles výkonu až na 30 megawattov. Reaktor sa z toho dôvodu dostáva do značne nestabilného stavu a hrozí výbuch. V kontrolnej miestnosti sa rozoznie alarm. „Mali by sme reaktor odstaviť. Tak ma to učili v škole,“ hovorí Toptunov. Akimov súhlasne pritakáva. Ďatlov však má na situáciu úplne iný pohľad, vyžaduje pokračovanie experimentu. Výbuch reaktora je podľa neho nemysliteľný.
Pri 30 megawattoch nebolo možné vykonať pripravovaný test regulátora magnetického poľa rotora. Na príkaz Ďatlova operátori vysunuli regulačné tyče vyššie, ako dovoľujú predpisy. K riadiacemu pultu je namiesto Toptunova poslaný Boris Stoljarčuk a v priebehu piatich minút narastá výkon na 200 megawattov. Leonid Toptunov hlási, že počet regulačných tyčí (schopných v núdzi zastaviť reaktor) v aktívnej zóne zodpovedá ani nie polovici z požadovanej hodnoty.
Nastáva posledná možnosť: reaktor odstaviť a zabrániť katastrofe. Počítač v kontrolnej miestnosti sa dožaduje odstavenia reaktora. Aleksandr Akimov váha. „Na čo čakáte?“ vykríkne naňho Ďatlov. Teplota v reaktore v tej chvíli dosahuje 4 650 °C (teplota na povrchu Slnka je 5 505 °C). Akimov pod tlakom nadriadeného a zo strachu, že bude prepustený, spúšťa test. Uvádza tým do procesu sériu reakcií, ktorých výsledkom je nahromadenie obrovského množstva pary v reaktore.
Zrazu sa prudko otvoria dvere a do kontrolnej miestnosti vtrhne Valerij Perevozčenko, šéf zmeny v turbínovej sále. S panikou v očiach hlási, že videl nadskakovať 350 kilogramov ťažké uzávery palivových tyčí. V tej chvíli sa začnú triasť múry, na čo dôjde k explózii. Natlakovaná para odhadzuje 200-tonový betónový štít. Akimov vykríkne: „Odstavte reaktor!“ Ale už je príliš neskoro.
Ľudia vystavení silnému pôsobeniu rádioaktivity umierali v príšerných bolestiach
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo došlo k explózii štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Černobyli.
- Aké krátkodobé a dlhodobé následky spôsobila.
- Prečo sa svet o havárii dozvedel neskoro.
- Akým utrpením si prešli zamestnanci elektrárne a hasiči.
- Ako Sovieti naložili s obyvateľmi Pripiati.
- Prečo museli byť zastrelené všetky domáce zvieratá v okolí.
- Aký vplyv mala explózia na Československo.
- Kto haváriu spôsobil.
- Prečo elektráreň fungovala ďalších 14 rokov po katastrofe.
- Ako Černobyľ vyzerá dnes.