Stane sa návštevnosť Černobyľu vďaka seriálu od HBO ešte výraznejšou?
30-ročný šéf marketingu pre CHERNOBYLwel.come Michal Krajčír nám objasnil mýty a fakty o radiácii v Černobyle, porozprával nám o ilegálnom cestovaní do zóny a taktiež o tom, aké nebezpečie môže takýchto dobrodruhov v černobyľskej oblasti čakať. V súvislosti s ilegálnym vstupom do Černobyľu nám spomenul aj prípad Poliaka, ktorého neopatrnosť pripravila o život.
Michal nás však na zábavnejšiu nôtu pobavil historkami o bizarných požiadavkách turistov, ktorí si zo zóny chceli odniesť kostru psa alebo o partii kolegov, ktorí svojmu kamarátovi obávajúcemu sa o život dali miesto jódovej tabletky viagru.
Ich plán spočíval v tom, že sprievodkyňa na tohto kolegu zahrá divadlo a vysvetlí mu, že je v nebezpečí. Následne mu mala povedať, nech okamžite zapije jódovú tabletku. Táto tabletka však mala byť viagrou.
Ďalej sme sa Michalom porozprávali o tom, ako seriál Chernobyl z dielne HBO vplýva na turizmus v zóne a porozprávali sme sa aj o takzvaných „rádioaktívnych hunteroch“ ochotných kvôli fotografii na Instagrame riskovať aj vystavenie sa nemalej dávke radiácie.
- Aký dlhý čas môžeš stráviť v Černobyle bez ohrozenia svojho života
- O tom, že na väčšine miest v zóne je rádioaktivita na úrovni Bratislavy
- O nebezpečných zónach, do ktorých sa bežní turisti kvôli zvýšenej radiácii nedostanú
- O „rádioaktívnych hunteroch“ riskujúcich kvôli fotke na Instagram
- Ako funguje ilegálna černobyľská turistika a čo takýmto dobrodruhom hrozí
- O prípade Poliaka, ktorého ilegálna turistika stála život
- Či v zóne môžeš požívať alkohol a akými pravidlami sa musíš riadiť
- Bizarné príhody s turistami – kostra psa ako pamiatka, závod rally v Pripjati či turista, ktorý chcel ísť do Černobyľu v kostýme draka
Aký najdlhší čas môže človek v zóne stráviť?
Naša agentúra a väčšina ostatných tour operátorov ponúka zájazdy s maximálnym trvaním 5 dní.
Sú nejaké možnosti, ako byť v zóne aj dlhšie?
Mali sme záujemcov ako filmové štáby. Napríklad tí, ktorí točili seriál Chernobyl či rôzni dokumentaristi, mávajú požiadavku stráviť v zóne zhruba 7 až 10 dní. Nie je s tým problém, ale tých ľudí, ktorí niečo také požadujú, je skutočne veľmi málo. Ale keď je takáto individuálna požiadavka, dá sa to vybaviť. Myslím, že oficiálne tam môžeš zostať maximálne do dvoch týždňov.
Keď takýmto ľudom povieš, že v blízkosti stroja, na ktorý sa pozeráte, by ste si namerali trojnásobok odporúčanej dennej dávky, tak nemajú pred tým žiaden rešpekt a naopak sa ťa spýtajú, či sa tam nemôžu ísť odfotiť.
Čo by mohlo hroziť, keby niekto túto hranicu prekročil a zostal v zóne napríklad celý mesiac?
Ročný limit pre celkové ožiarenie civilných obyvateľov je 1 až 5 mSv/rok, pričom rôzne zdroje uvádzajú rôzne čísla, a pre pracovníkov vystavovaných zvýšenému žiareniu je to do 50 mSv/rok. Priemerný deň v Černobyle môže predstavovať 3 μSv, v prípade dvojdňového zájazdu je to okolo 6 μSv, čo v laickej reči predstavuje ekvivalent prijatej radiácie za zhruba 4 - 8 hodinový transatlantický let.
Aký najstarší turista mal u vás záujem o vstup do zóny a naopak koľko rokov mal najmladší dobrodruh?
Najstaršou osobou bola 86-ročná pani zo Španielska a najmladší bol chalan, ktorý mal v deň vstupu 18 rokov. Pod danú hranicu by sa totiž do zóny nedostal.
Hrozí turistom pri návšteve Černobyľu nebezpečie alebo ide o úplne bezpečný zážitok?
Musím povedať, že na bezpečnosť sa tam veľmi dbá, a to aj napriek tomu, že Ukrajina nie je v Európskej únii a nemusí sa držať bezpečnostných pravidiel, aké káže EÚ. A keď to porovnám s minulosťou, myslím si, že k veľkej zmene nedošlo, pretože už na začiatku to bolo nastavené na báze vysokej bezpečnosti. Zóna je rozdelená na na tri úrovne - 2 kilometre, 10 kilometrov a 30 kilometrovú oblasť.
Zakaždým, keď prekračuješ hranice týchto menších zón, prechádzaš povinnou dozimetrickou kontrolou. Navyše, turisti dostávajú aj svoj dozimeter a môžu si pozrieť presné normy v konkrétnej oblasti. Prírodná norma žiarenia je 0,10 až 0,13 μSv. A keby si si aktuálne zapol dozimeter v Pripjati alebo v okolí elektrárne, tak by si nameral zhruba rovnakú hodnotu ako v Bratislave. Čiže na strávenie niekoľkých hodín až dní to tam je relatívne bezpečné.
Takže vo väčšej časti zóny je rádioaktivita na úrovni Bratislavy?
Vo väčšine miest áno. My im hovoríme turistické trasy, ktoré sú bezpečné a môže sa po nich chodiť. Samozrejme tam ale nemáš dovolený úplne voľný pohyb. Napríklad si nemôžeš len tak odskočiť do lesa, pretože sú miesta, ktoré ešte neboli dekontaminované. Okrem toho tam nájdeš aj takzvané hotspoty, kde stále nameriaš relatívne vysokú dávku rádioaktivity. Tieto miesta sú označené a vždy si od nich v bezpečnej vzdialenosti.
Tie sú ale určite turistom neprístupné.
Presne tak. Sú buď označené tabuľami oznamujúcimi, že na danom mieste je zvýšená rádioaktivita alebo sú normálne oplotené.
Funguje to asi tak, že tento neoficiálny „sprievodca“ prestrihne plot a zoberie so sebou skupinu niekoľkých ľudí. Tí idú v prvý deň krížom asi 5 až 6 kilometrov a spia v nejakom opustenom dome. Sprievodcovia nelegálnych tour majú vytipované vyčistené miesta.
Stáva sa, že sa tam turisti dožadujú dostať aj na vlastné riziko?
Hej, ja ich nazývam „rádioaktívnymi huntermi“. Neviem, čo je to za mániu, asi to má čo dočinenia s Instagramom. Keď takýmto ľudom povieš, že v blízkosti stroja, na ktorý sa pozeráte, by ste si namerali trojnásobok odporúčanej dennej dávky, tak nemajú pred tým žiaden rešpekt a naopak sa ťa spýtajú, či sa tam nemôžu ísť odfotiť.
Človeku by sa pravdepodobne kvôli tomu nič nestalo, lebo telo určitú časť radiácie dokáže stráviť. Ale načo riskovať? Ľudia sa teda toho dožadujú, no ale žiaľ, nedovolíme im to. Ale na druhej strane sa robia aj nelegálne zájazdy. Viem o tom, že mnohí Ukrajinci takto sprevádzajú ľudí na približne 5-dňový ilegálny prieskum.
Ako taký ilegálny prieskum prebieha?
Je to umožnené tým, že ide o veľkú 30 kilometrovú zónu, ktorá má niekoľko vstupov a nie je šanca celú zónu pokryť strážnikmi. Funguje to asi tak, že tento neoficiálny „sprievodca“ prestrihne plot a zoberie so sebou skupinu niekoľkých ľudí. Tí idú v prvý deň krížom asi 5 až 6 kilometrov a spia v nejakom opustenom dome. Sprievodcovia nelegálnych tour majú vytipované vyčistené miesta.
Neskôr sa ide do stredu zóny, kde sa spí v jednom opustenom autobuse a tretí deň sa snažia pobehať Pripjať a okolie. Ale to len vo večerných hodinách, pretože cez deň tadiaľ chodia bežní turisti. Oni využívajú tú chvíľu, kedy tam nie sú turisti a stráž, ktorá dáva na nich pozor, aby nechodili niekam, kam nemajú. A tým pádom s baterkami behajú, kde sa im zachce. Vraj to je celkom napínavé, pretože človek je v danej chvíli plný adrenalínu a stále rozmýšľa, či ho náhodou nechytia. A zároveň asi v noci funguje lepšie fantázia.
Človek totiž nikdy nevie, či sa niekde nenachádza rádioaktívna častica. Keby sa dostala na tvoje oblečenie, to nevadí, pretože to vyčistíš, ale keby ju požiješ cez cigaretu alebo vodu, tak to môže byť nebezpečné.
Cieľom je teda skôr adrenalín alebo turistom neprístupné miesta?
Čo som počul, tak ide skôr o adrenalín. Tam chodia hlavne takí urbexáci, ktorí to nechcú zažiť so skupinou, ale užívajú si prehliadku vo vlastnom tempe. Ale samozrejme ich môžu lákať aj zakázané zóny.
Čo takýmto neoficiálnym „sprievodcom“ a riskujúcim turistom môže hroziť?
Tak v prvom rade nevieš, kade chodíš. Keď totiž likvidovali nehodu, tak celá ťažká technika, ako helikoptéry, traktory či tanky musela zostať v zóne. A aby tieto rádioaktívne objekty na prelome socializmu ľudia nekradli, tak to vojaci museli rozpíliť a zakopať do zeme. Takže hlavne nevieš, či práve nekráčaš nad niečím takým.
Druhá vec je tá, že sa v tejto oblasti veľmi darí zvieratám. A teda nielen psom, jeleňom či mačkám, ale aj vlkom a podobnej zveri. Takže by som sa obával aj takéhoto ohrozenia. A samozrejme, keďže nejde o oficiálnu udalosť, neviem, ako by sa riešilo poistenie v prípade úrazu. Štvrtá vec, ktorá mi napadla je to, že ľudia sa napríklad chcú vyšplhať na jeden 150 metrov vysoký a 500 metrov široký radar. A stalo sa, že tam minulý rok takto nelegálne liezol jeden Poliak, spadol a zabil sa.
Ak by sa niečo turistom v Černobyle stalo, preberáte za to zodpovednosť ako agentúra vy? Alebo turisti podpisujú zmluvu, kde na seba preberajú plnú zodpovednosť?
Turista nepodpisuje žiadnu zmluvu, kde na seba preberá všetku zodpovednosť. Naši turisti sú počas zájazdu poistení. Mali by sa však riadiť bezpečnostnými pravidlami, ktoré im pred výletom zasielame. Ak turista tieto pravidlá poruší, môže byť zo zóny vyhostený, respektíve vyvedený a zájazd pre neho týmto končí.
O aké pravidlá ide?
Napríklad požívanie alkoholu či fajčenie. Z bezpečnostných pravidiel sa tiež nesmie piť akákoľvek iná než balená voda. Na zem by ste si nemali sadať a nemali by ste na ňu pokladať predmety, ako napríklad foťák či statív. Ďalej je samozrejme zakázané zo zóny vynášať akékoľvek predmety a taktiež sa do nej nesmie nič nosiť. To sú také všeobecné veci, ktoré myslím každý zdravo zmýšľajúci jedinec rešpektuje. A keby sa turistovi niečo náhodou stalo a prišlo by k úrazu, od toho je poistenie. Bez poistenia by sme zákazníka nezobrali. Ďalej by sa nemalo v otvorenom priestranstve v určitej časti zóny jesť, piť a fajčiť.
Človek totiž nikdy nevie, či sa niekde nenachádza rádioaktívna častica. Keby sa dostala na tvoje oblečenie, to nevadí, pretože to vyčistíš, ale keby ju požiješ cez cigaretu alebo vodu, tak to môže byť nebezpečné. Ale inak si môžeš zobrať balené jedlo, vodu, to je v pohode. Ale konzumácia je na určitých miestách zakázaná. Zákaz samozrejme platí aj pre vstup zvierat. Treba byť neustále so sprievodcom, nedá sa do zóny dostať len tak na sólovku.
Ďalej sa nás jeden zákazník po tom, ako zistil, že musí prísť v dlhom rukáve i nohaviciach, pýtal na to, či môže prísť v kostýme draka.
Vieš o prípadoch, kedy turisti v zóne prišli k úrazu?
My taký prípad našťastie neregistrujeme, ale pýtal som sa na to, pretože ma zaujímalo, ako by sa postupovalo, keby si človek zlomil nohu alebo dostal infarkt či niečo podobné. A bolo mi povedané, že nie je problém do zóny poslať vrtuľník, ktorý by pacienta dostal do Kyjeva.
Na koľko v priemere vyjde Slovákov a Čechov výlet do Černobyľu?
Jednodňový výlet so začiatkom v Kyjeve, vrátane transportu, jedla, vstupu a sprievodcu vyjde na 119 €. Dvojdňový v skupine maximálne 15 ľudí vyjde 279 € aj s prespatím v Černobyle alebo v jednom meste kúsok od zóny. Potom sa dá ešte objednať súkromný výlet, ale to je veľmi individuálne od počtu ľudí a počtu dní.
Zažil si od turistov nejaké bizarné požiadavky?
Je ich viac. Napríklad si istí ľudia chceli na pamiatku zo zóny odniesť kostru psa. A tak sa pýtali, či si ju môžu zobrať (smiech). Ďalej sa nám napríklad ozvali ľudia, ktorí robia akési extrémne rally závody a pýtali sa, či bolo možné, aby svoj závod ukončili na námestí v Pripjati. Že by prišlo asi 70 áut. Zorganizovať niečo takého bolo dosť šialené, ale nakoniec sa to podarilo.
Ale ten pes asi neprešiel.
Ten pes nie (smiech). To je všeobecné pravidlo, že zo zóny nesmieš nič zobrať. Ďalej sa nás jeden zákazník po tom, ako zistil, že musí prísť v dlhom rukáve i nohaviciach, pýtal na to, či môže prísť v kostýme draka. Kolegyne si mysleli, že si robí srandu, a tak im poslal svoju fotografiu. Nakoniec si to ale vraj neobliekol.
Mali sme aj prípad jednej Britky, ktorá si chcela vyskúšať po Černobyle šoférovať historickú Volgu. Túto možnosť sme kedysi ponúkali zákazníkom. Počas jazdy ale nevedela zaradiť spiatočku, a tak sa nám na 30 minút stratila z dohľadu, pretože hľadala miesto, kde sa dokáže otočiť do protismeru.
Partia Slovákov však na nás mala vskutku netradičnú požiadavku. Písali nám o kolegovi, ktorý je taký veľký humorista a chceli si z neho vystreliť. Žiadali nás, aby sme im priradili čo najkrajšiu sprievodkyňu a nastavili jeho dozimeter tak, aby pípal už pri prekročení normy. Aby si teda myslel, že je neustále v ohrození. Ich plán spočíval v tom, že sprievodkyňa na tohto kolegu zahrá divadlo a vysvetlí mu, že je v nebezpečí. Následne mu mala povedať, nech okamžite zapije jódovú tabletku. Táto tabletka však mala byť viagrou. Tým chceli jeho kamaráti docieliť toho, aby sa počas výletu cítil poriadne zahanbene.
Niektorí ľudia nám volajú a pýtajú sa, či je to bezpečné. Obávajú sa, že by neskôr nemohli mať deti alebo by dostali rakovinu.
A vyhoveli ste im?
Áno, podarilo sa nám to zrealizovať. Boli sme ale svedkami aj poriadne divného zážitku. Ten sa týkal zákazníkov, ktorí išli na nejaký eurotrip z Nemecka. Do zóny dorazili vlastným autom, kde požadovali súkromný prechod v trojici. Na druhý deň, keď formovali svoj program, ukázali sprievodkyni kufor auta, kde sa nachádzalo množstvo zvierat vo formaldehydových fľašiach. Pýtali sa, či sa niečo také nedá zohnať aj v zóne, pretože takéto veci zbierajú po ceste.
Nestalo sa vám, že ste niekoho prichytili, ako sa snaží zo zóny niečo prepašovať?
Na nič také si nespomínam. Ale hlavne by to musel byť úplne čistý predmet, pretože inak by na tej dozimetrickej kontrole pípal. Raz sa už napríklad stalo, že sa turista pohyboval po miestach, ktoré vykazovali zvýšenú rádioaktivitu, a keď prechádzal výstupnou kontrolou, tak prechádzal cez 3 kontroly. A na prostrednej mu museli dekontaminovať topánky. Normálne mu ich na mieste začali kefovať. Čiže keby si chcel niekto zobrať akýkoľvek predmet zo zóny, pravdepodobne by neprešiel. Záleží ale čo by to bolo za predmet. Osobne by som to neriskoval.
Ak nerátame turistov, stráže a sprievodcov. Aký personál sa v tejto oblasti nachádza?
V elektrárni pracuje približne 3 000 ľudí. Napriek tomu, že posledný reaktor zrušili v roku 2000. Pri prehliadke elektrárne nám tvrdili, že posledné práce, kým celkovo elektráreň zhasne, budú trvať ešte tak 40 až 60 rokov. V nej teda naďalej ľudia pracujú na smeny. Sú to zväčša pracovníci, ktorí žijú v Kyjeve a na 2 týždne prichádzajú za prácou do zóny a počas tohto obdobia bývajú v mestečku Černobyľ. To je taká malá dedinka, kde bolo kedysi 10 000 obyvateľov. Časť z nej je zrekonštruovaná a v panelových blokoch tam aktuálne bývajú pracovníci elektrárne. Takže okolo tých 3 až 5-tisíc ľudí sa tam točí ako zamestnancov.
A dnes to má naďalej také dávky radiácie, že 5 minút státia pri tom oblečení by bolo životu nebezpečné.
Obávajú sa turisti následkov rádioaktivity v Černobyle?
Hej. Niektorí ľudia nám volajú a pýtajú sa, či je to bezpečné. Obávajú sa, že by neskôr nemohli mať deti alebo by dostali rakovinu. Keď tam ale prídeš, zistíš, že to vôbec nie je také zlé. Máš rešpekt pred tou radiáciou, ale dostaneš za deň takú dávku, ako keď letíš lietadlom z Bratislavy do Kyjeva. Ľudia ďalej nevedia, že existujú 3 typy radiácie - Alfa, Beta a Gama. To, s ktorým sa v zóne najčastejšie stretnete, však zastaví aj papier, rúško či vrstva oblečenia.
Takže z toho dôvodu je prikázané, aby ľudia do zóny nechodili s krátkymi rukávmi.
Áno. Je to pravidlo. Treba mať dlhé rukávy, nohavice a pevnú obuv. A to aj v lete.
Ktoré miesto v zóne by si z vlastných skúsenosti označil za najnebezpečnejšie a najdesivejšie?
Asi podzemie nemocnice. Osobne som sa tam nikdy neodvážil ísť. Medzičasom to tam už zasypali, aby tam turisti nechodili. Ak si videl prvú časť seriálu Chernobyl, tak si zaznamenal, že hasiči prišli hasiť budovu a nemali žiadnu ochranu. Nevedeli totiž, že horí reaktor. V nemocnici im teda vyzliekli oblečenie a nahádzali ho do jednej miestnosti.
A dnes to má naďalej také dávky radiácie, že 5 minút státia pri tom oblečení by bolo životu nebezpečné. Aktuálne sa už teda chodí okolo nemocnice, ale kedysi ľudia išli aj do podzemia, aby sa odfotili s dozimetrom, kde boli stále vykazované maximálne dávky radiácie, ktoré dozimeter dokáže zaznamenať. V súčasnosti sa tam teda už našťastie nedá ísť.
Ktoré miesta by si naopak odporúčal navštíviť?
Osobne milujem Pripjať. Všetci hráči, ktorí poznajú hru S.T.A.L.K.E.R., určite uznajú, že neexistuje lepšie miesto. Ďalej je fantastický aj spomínaný radar s názvom DUGA. Keď stojíš pod ním, tak si uvedomíš, aký je gigantický. Vtedy si povieš, že takého hebedo mohlo vzniknúť len za socializmu.
Je pravda, že návštevníci po zóne rozhadzujú rôzne predmety, aby v ďalších ľuďoch vyvolali strach?Áno, trend Instagramov je bohužiaľ taký. Napríklad keď prídeš do miestnej škôlky alebo školy, tak sú tam rozhádzané stovky plynových masiek a vyzerá to naozaj epicky. Človek si povie, že tam bola panika a katastrofa. Ale keď prejdeš budovou, tak zistíš, že hore na streche bol sklad, kde mali všetky bedne s núdzovými vecami a ľudia to tam poroznášali, aby to pôsobilo desivo.
Ale je to iba akože, pretože tá evakuácia prebehla za 3 hodiny a ide o jednu z najpokojnejších a najlepšie zvládnutých evakuácií na svete. Tam nebola žiadna panika. Im bolo povedané, že zoberte si veci, do troch hodín buďte pred svojím bytom, príde pre vás autobus a za 3 dni sa vrátite. Jediné, čo si nemohli zobrať, boli zvieratá. Čiže tí ľudia boli veľmi pokojní, pretože vôbec netušili, čo sa deje.
Kedy Černobyľ zažil svoj prvý turistický boom?
Zóna bola prakticky otvorená hneď po jej vytvorení pre vedcov, novinárov a ďalších pracovníkov so špeciálnym povolením. Oficiálny turizmus pre bežných návštevníkov sa naštartoval okolo roku 2010 až 2011, kedy viaceré významné zahraničné médiá začali propagovať Černobyľ ako jednu zo zaujímavých dobrodružných európskych destinácií. Približne niekedy v tom čase sa manažment zóny rozhodol vydávať povolenia na vstup prakticky komukoľvek, kto o to požiadal.
Aké množstvo ľudí navštevovalo Černobyľ v minulosti a teraz?
Na začiatku by sme mohli dokopy hovoriť o niekoľkých stovkách ľudí, možno tisíckach. A každým rokom manažment černobyľskej zóny zverejňuje štatistiky návštevnosti, z čoho vieme, že návštevnosť rastie dosť závratným tempom. V roku 2012 až 2013 to bolo asi tak 10 až 20-tisíc, v roku 2017 približne 50-tisíc ľudí a za rok 2018 išlo do zóny zhruba 70-tisíc ľudí. A tento rok sa očakáva asi 100-tisíc návštevníkov.
Myslíš, že bude mať seriál Chernobyl od HBO vplyv na väčšiu návštevnosť?
Určite áno. My to cítime už teraz. Tento seriál spôsobuje menší ošiaľ a ľudia danú tému čoraz viac vyhľadávajú. Môžem to vysvetliť aj na číselnom príklade. Najväčší záujem o Černobyľ býva v období výročia nehody, kedy si média túto udalosť pripomínajú. A to je 26. apríla každý jeden rok. A keď v utorok vyjde nová epizóda Chernobylu, tak na našich stránkach zaznamenávame dvakrát až trikrát väčšiu návštevnosť, ako v spomínané výročie nehody.
