Zažili sme noc v bratislavskej nocľahárni pre bezdomovcov. Alkohol sa skrýva na záchodoch, močí sa aj mimo toaliet

Nocľaháreň sv. Vincenta de Paula je jedinou nocľahárňou v Bratislave, kde sa dá prespať aj pod vplyvom alkoholu. V zariadení sa nachádza 200 postelí, ktoré na dennej báze poskytujú nocľah pre ľudí bez domova a aj pre tých, ktorí sa ocitli v situácii, keď jednoducho potrebujú využiť služby tejto nízkoprahovej organizácie. 

Do priestorov nocľahárne sa dá dostať od 19:00 do 22:00, so špeciálnymi výnimkami, ak majú ľudia papier potvrdzujúci zamestnanie. Po príchode im bude poskytnutá teplá večera, ráno raňajky a po nich musia všetci opäť priestor opustiť. Vstup do nocľahárne stojí symbolické euro a tak sme boli zvedaví, ako to tam v skutočnosti vyzerá. 

Chceli sme zistiť, čo sa týmto ľuďom prihodilo, keď trávia noc v nocľahárni pre ľudí bez domova a aký majú názor na dostupnú starostlivosť. Počas nášho telefonátu so zodpovednou sociálnou pracovníčkou sme sa dozvedeli, že niektorí ľudia môžu byť neochotní rozprávať o svojej situácii, keďže s ňou nemusia byť stopercentne stotožnení. 

Nechceli sme ich preto zbytočne obťažovať nevhodnými redaktorskými otázkami, a tak sme sa rozhodli, že nocľaháreň navštívime ako ľudia, čo potrebujú niekde v noci prespať. Týmto spôsobom sme skutočne zistili, ako to vnútri vyzerá, stali sme sa svedkami rôznych situácií a dopočuli sme sa životné príbehy ľudí, ktorí toto miesto využívajú pravidelne. 

Príchod do nocľahárne sv. Vincenta De Paula

Do nocľahárne sme sa vydali večer, pár minút pred zatváracou dobou a mysleli sme si, že sa tam dostaneme načas. Nerátali sme však s tým, že budeme mať problém budovu nájsť, a tak sme niekoľko minút meškali. 

Aj napriek tomu nás uvítali ochotní sociálni pracovníci, ktorým sme vysvetlili, že nás vyhodili z internátu a nemáme kde stráviť noc. Na detaily sa nás nepýtali, vysvetlili nám, ako to u nich chodí a opýtali sa nás, či sme večer užili nejaký alkohol.

 Nocľaháreň sv. Vincenta De Paula

Nocľaháreň sa totiž delí na dve časti. V jednej sú ubytovaní ľudia, ktorí požili alkohol a v druhej, tej udržiavanejšej, sú ubytovaní triezvi ľudia. O tejto informácii sme vedeli už dopredu a keďže sme sa chceli dostať do časti s ľuďmi pod vplyvom, povedali sme, že sme tiež alkohol vypili. 

Keďže sme nocľaháreň navštívili prvýkrát v živote, nemuseli sme za vstup nič platiť. Aj napriek nášmu trvaniu od nás pracovník peniaze neprijal a dokonca nám ponúkol zabalenú žemľu, ktorú sme už ale nezobrali, aby ostalo tým, ktorí sú skutočne hladní. 

 Chodba do nocľahárne pre ľudí, ktorí nie sú pod vplyvom alkoholu

Po registrácii sme dostali vrece s pokrývkou a bolo nám povedané, že by sme si mali cennosti odložiť do plastových tašiek, aby nám ich počas noci nikto neukradol. 

Po odložení všetkého, okrem mobilov, nás zaviedli do ženského oddelenia nocľahárne. Najprv sme však museli prejsť cez to mužské, ktoré bolo oveľa väčšie a všimli sme si, že je takmer úplne plné. 

Lôžka boli uložené tesne vedľa seba a väčšina ubytovaných už dávno v pokoji spala. Pri vstupe do miestnosti nás zavalil intenzívny zápach, ale na ten si človek po chvíli vo vnútri zvykol.

Aj napriek toľkým ľuďom bolo v miestnosti absolútne ticho a tých pár ľudí, ktorí boli stále hore, rešpektovali svojich spiacich spolubývajúcich.  

Mužské oddelenie

V ženskej časti nebol taký silný zápach ako v mužskej časti a všetky ženy bez výnimky už dávno spali. Našu prítomnosť si tak nevšímali a my sme mali možnosť poobzerať sa po izbe. Každá posteľ bola obalená v plastovom kryte a vrecúško, ktoré sme dostali, neobsahovalo vankúš. 

Všimli sme si, že ženy pri sebe nemajú žiadne tašky s vecami a pravdepodobne ich odložili u sociálnych pracovníkov, aby im do rána nezmizli. V miestnosti sa nachádzala len jedna žena, ktorá mala pri nohách voľne položenú plastovú tašku a dúfame, že jej snáď do rána nezmizla. 

Ženské oddelenie nocľahárne

Alkohol na záchodoch, exekúcie a močenie o plot