Znepokojujúci zvuk si si určite všimol.
Nepochybne si už zachytil seriál Chernobyl od HBO, ktorý je aktuálne svetovým hitom. Seriál podľa skutočného príbehu znázorňuje situáciu tesne po výbuchu jadrového reaktora na severe Ukrajiny, čo bolo doteraz najväčšou jadrovou katastrofou na svete.
Ak seriál pozeráš, určite si na konci druhej epizódy zachytil nepríjemný klikajúci zvuk, keď sa traja pracovníci elektrárne s baterkami ponorili do útrop bloku reaktora, aby sa postarali o chladiacu vodu, ktorou bol celý priestor zaplavený.
Podobný zvuk počuť v mnohých spojeniach s radiáciou – je skoro v každom filme a ak si hral tituly zo série Fallout, ktoré sa vždy odohrávajú po výbuchu gigantickej atómovej bomby, takisto si neustále musel počúvať nepríjemný zvuk, ktorý sa ti určite vryl do pamäte.
Radiáciu si mnoho ľudí predstavuje ako nejaké agresívne vlny prúdiace vzduchom, v skutočnosti však najčastejšie ide o prúd subatomárnych častíc, ktoré pochádzajú z jadier nestabilných atómov rádioaktívnych chemických prvkov.
Chaoticky krúžia v okolí a v dostatočnom množstve dokážu človeka zabiť v priebehu niekoľkých minút, v skutočnosti však nie sú tým, čo daný zvuk spôsobuje.
Radiácia je však nepresný pojem. Prakticky to znamená len žiarenie. Aj slnečné lúče sú de facto radiáciou. To, o čo ktorej sa bavíme pri Černobyle či pri ikonickom symbole, ktorý vidíš aj na videu vyššie, sa nazýva ionizujúce žiarenie a ide o silu, ktorá dokáže rozdeliť atómy na kúsky a oddeliť od nich elektróny. Z atómov sa tak stávajú ióny (presnejšie katióny), preto názov ionizujúca.
Na detekciu tohto žiarenia sa používa špeciálne zariadenie menom Geigerov-Müllerov počítač, ktoré dokáže rádioaktívne žiarenie detekovať a merať ho, podobne ako dozimetre, ktoré sú v seriáli Černobyl ešte populárnejšie.
Počítač je na tú dobu pokrokový vynález dvoch nemeckých fyzikov a funguje na jednoduchom princípe. Vnútri je trubička naplnená plynom pod veľmi nízkym tlakom, ten je tam teda roztiahnutý. Ak sa počítač používa v rádioaktívnom prostredí, žiarenie pôsobí aj na trubičku a plyn v nej.
Keďže ide o ionizujúce žiarenie, atómom plynu vnútri ukradne elektrón a vytvorí z nich ióny, teda častice s iným počtom elektrónov než neutrónov a protónov – keďže im jeden chýba. Hneď pri trubici s voľnými elektrónmi je však vodič s napätím aj 1 000 V, ku ktorému sú elektróny automaticky priťahované.
Keď elektrón dorazí k vodiču, vlastnosti elektrického prúdu sa zmenia a počítač to zaznamená. Jeden rozpad atómu sa rovná jednému elektrickému impulzu a ich počet počítač ráta, pričom napokon určí výslednú intenzitu žiarenia.
Nárazy elektrónov do vodiča sú však extrémne silné a rýchle, pričom ak ich je príliš veľa a počítač obsahuje aj zosilňovač a reproduktor, počujeme to ako klikanie, škŕkanie a podobné zvuky, ktoré sú nám tak dobre známe.
Nejde tak o samotný zvuk radiácie, no o nárazy opustených elektrónov o elektrický vodič v špeciálnom prístroji. Vďaka nemu však dokážeme intenzitu ionizačného žiarenia zmerať, takže v zásade platí, že ak počuť nepríjemný zvuk, z oblasti by si sa mal okamžite evakuovať.
