Ľudia, ktorí sa podobajú na vlkolaka, deti, ktoré vyzerajú ako starci či pocit, že predmety vôkol teba sú väčšie alebo menšie ako v skutočnosti. Aké sú najkurióznejšie choroby?
Choroba je do istej miery bežná súčasť života. Niekoho trápia alergie, niekoho migrény, iných občas chytí nádcha či zápal. Sú však aj také ochorenia, ktoré sú tak zriedkavé, že o nich vieme iba veľmi málo a také bizarné, že by sme ich nepriali nikomu. Ktoré kuriózne ochorenia patria medzi tie najčudnejšie a ako sa prejavujú?
Hypertrichóza
Táto choroba sa inak nazýva aj syndróm ľudského vlkolaka. Človek pri nej skutočne vyzerá ako bájna postava zo strašidelných hororových príbehov alebo ako bratranec It z rodiny Addamsovcov. Prejavuje sa extrémnym ochlpením, pričom sa môže vyskytovať buď po celom tele, alebo iba na určitých miestach. Najčastejšie ide o genetické ochorenie a lekári zatiaľ neprišli na to, ako ho liečiť. Môže mať však aj iné príčiny, napríklad hormonálnu disbalanciu spôsobenú poruchou štítnej žľazy.
Dočasným riešením je samozrejme depilácia, vedci sa snažia vyvinúť liek, ktorý by však nadmerný rast ochlpenia zastavil úplne a s najväčšou pravdepodobnosťou bude regulovať vylučovanie testosterónu do tela.
Choroba je veľmi zriedkavá a celkovo je v súčasnosti zdokumentovaných iba 100 prípadov.
Progeria
Je extrémne ojedinelá dedičná genetická porucha, pri ktorej dochádza k rapídnemu starnutiu a prvé príznaky staroby sa ukazujú už v útlom veku. Málo z detí sa dožije dospelosti a väčšinou zomierajú v tínedžerskom veku.
Už medzi 18 - 24 mesiacom začne dieťa strácať vlasy, nevyvíja sa, neskôr sa objavia aj prvé vrásky, artritída, kardiovaskulárne problémy, pacienti žačnú strácať zrak aj sluch a častokrát zomierajú na zlyhanie obličiek. Iba málo detí s progeriou sa dožilo viac ako 13 rokov.
Starnú približne 8 až 10-krát rýchlejšie než bežný človek, no táto choroba nijako neovplyvňuje detskú inteligenciu a ich IQ je väčšinou priemerné až nadpriemerné.
Medicína na túto diagnózu zatiaľ nepozná liečbu a dokáže iba zmierňovať príznaky. Ovplyvňuje jedno zo 4 miliónov detí a momentálne s ňou na svete žije asi 100 jedincov. Celkovo bolo zaznamenaných 140 prípadov. Nadácia na výskum progérie sa ale domnieva, že existuje asi 150 nediagnostikovaných prípadov.
Syndróm Alice v krajine zázrakov
Jedna tabletka ťa zmenší, druhá zväčší, presne takto sa cítia ľudia, ktorí trpia týmto zriedkavým syndrómom. Ide o neuropsychické ochorenie ovplyvňujúce ľudskú percepciu.
Postihnutým sa zdajú byť objekty v ich okolí oveľa menšie alebo výrazne väčšie, než naozaj sú. „Z ničoho nič sa predmety zdajú malé a vzdialené alebo veľké a blízko. Mám pocit, akoby so sa zmenšoval a taktiež sa mi zdá, že ľudia nie sú väčší ako môj ukazovák. Občas tiež počujem hlasy ľudí blízko a zreteľne, inokedy zase slabo a akoby z diaľky," opísal svoje príznaky jeden 17-ročný pacient.
Podobné halucinácie môžeš zažiť aj po užití psychotropných látok, ale vyskytujú sa aj pri veľmi silných migrénach či nádorových ochoreniach. Syndróm sa však objavuje aj samostatne bez iných klinických príčin.
Cotardov syndróm
Je to vzácna duševná porucha známa tiež pod názvom syndróm chodiacej mŕtvoly. Pacienti, ktorí ňou trpia, sú presvedčení o tom, že sú mŕtvi, že im v tele neprúdi žiadna krv, že nedýchajú alebo im chýbajú dôležité vnútorné orgány, napríklad mozog. Nijako racionálne sa im preto nedá vysvetliť, že sú v skutočnosti živí.
Najčastejšie postihuje starších ľudí s depresiami, pacientov trpiacich schizofréniou, mániodepresívnou psychózou, úrazom mozgu a ľudí so psychotickými poruchami.
Veľa z nich má samovražedné sklony, sebapoškodzujú sa, nedbajú na osobnú hygienu, nespoznávajú svoju tvár v zrkadle, nemajú žiaden záujem o kontakt s inými a realitu vnímajú absolútne skreslene.
Porfýria
Diagnóza, tiež známa ako syndróm upíra, spôsobuje precitlivenosť na slnečné svetlo. Negatívne ovplyvňuje nervový systém a pokožku.
Človek je tak precitlivený na slnečné svetlo, že už do 30 minút odkedy je mu vystavený, pociťuje veľkú bolesť, pálenie a svrbenie. Pokožka môže byť začervenaná a môžu sa objaviť vyrážky či pľuzgiere, ktoré sa hoja iba ťažko.
V extrémnych prípadoch môže človek po vystavení slnečnému žiareniu prísť o vlasy či nechty a dôjde k vážnemu poškodeniu a zjazveniu pokožky. Pacienti mávajú tiež deformované zuby, ďasná či oči. Je celkom pravdepodobné, že práve na základe tohto ochorenia vznikli v minulosti legendy o upíroch.
Syndróm zahraničného prízvuku
O tomto psychickom ochorení existuje na celom svete iba 62 záznamov a prvýkrát bolo opísané v roku 1907. Najčastejšie postihuje ľudí, ktorí utrpeli porážku, poranenie hlavy, mávajú migrény alebo vývinovú poruchu.
Pacienti rozprávajú prízvukom, ktorý nie je charakteristický pre krajinu ich pôvodu alebo pre oblasť, kde dlhodobo žijú. Hoci je názov diagnózy mierne zavádzajúci, títo ľudia nehovoria žiadnym konkrétnym akcentom ani zázračne nezískajú schopnosť rozprávať cudzím jazykom.
Môže sa teda stať, že rodený Angličan začne zrazu hovoriť ako prisťahovalec z iného štátu alebo že rodený Slovák zrazu zvláštne vyslovuje slabiky. Väčšina pacientov toto ochorenie opisuje ako poruchu reči.
Progresívna osifikujúca fibrodysplazia
Predstav si, že by všetko spojivé tkanivo v tvojom tele postupne tuhlo a menilo by sa na kosti. Svaly, šľachy aj väzy by pomaly kostnateli, buď to keď by došlo k ich poškodeniu, alebo úplne nepredvídateľne a spontánne.
Takto nejako sa prejavuje Progresívna osifikujúca fibrodysplazia. V mnohých prípadoch zostanú kĺby chorých ľudí po úraze úplne primrznuté na mieste. Odstránenie kosti vedie iba k jej ďalšiemu rastu.
Prvé príznaky sa väčšinou prejavujú okolo 10. roku života, i keď určité symptómy sa môžu ukázať už po pôrode. Kostnatenie začína v oblasti chrbtice a lebky , neskôr prejde do brušnej dutiny a dolnej časti chrbtice. Často sa objavujú hrčky podobné tumoru.
Ochorenie spôsobuje stratu pohyblivosti, pacienti postupne nie sú schopní hovoriť ani jesť a kostnatenie v oblasti hrudného koša tlačí na pľúca a spôsobuje dýchacie ťažkosti.
V roku 2017 lekári zaznamenali asi 800 prípadov tejto poruchy.
Chorobná nebojácnosť
Tiež nazývaná S.M alebo SM-046 opisuje ženu, ktorá nepozná strach. Vedci ju skúšali previesť cez strašidelný park, premietali jej klipy z hororových filmov, v jej prítomnosti vypúšťali hady, pavúky (aj tarantule), no žena nejavila žiadne fyzické ani psychické známky strachu.
Inak vraj išlo o normálneho jedinca a všetky ostatné emócie ako radosť, vzrušenie, zvedavosť či znechutenie prežívala ako zdravý človek. Psychológovia tvrdia, že žena je priateľská a otvorená a nemá problémy s oslovovaním druhých. Avšak trpí tým, že nedokáže rozoznať negatívne emócie súvisiace so strachom na ostatných. Takisto nevie posúdiť, či vyzerajú byť ľudia dôveryhodní alebo majú zlé úmysly a nechápe konceptu osobného priestoru.