Prečo chcel Gandalf zhrozene odísť z natáčania a ukončiť kariéru? A čim sa Tolkien inšpiroval pri písaní kníh?
Na začiatku mesiaca sme sa spoločne vrátili do sveta Harryho Pottera a predstavili si hŕstku zaujímavostí o príbehu a postavách. Pravdou je, že sa k potterovskej ságe, ale aj k iným trilógiám či sériám, vraciame radi a dané snímky môžeme pozerať prakticky do nekonečna.
Určite sa medzi vami nájde viac fanúšikov Tolkienovho fantasy veľdiela s názvom Pán prsteňov. Originálna trilógia, ak si odmyslíme Hobbita, získala mnoho ocenení a hoci už má svoje roky, ďaleko predčila svoju dobu predovšetkým svojím spracovaním. Venovali sme sa jej už v seriáli Spoza kamier, a dnes si predstavíme pár ďalších zaujímavostí.
Ponorme sa teda na chvíľu do sveta Stredozeme a začnime interiérovou scénou s Gandalfom a Bilbom v Spoločenstve prsteňa. Moment, kedy si herec Ian McKellen omylom udrie hlavu o drevený trám, je len jedna z drobností v gigantickej mozaike príbehu. Pomerne bolestivý incident je však autentický.
McKellen o prekážke nevedel, a keďže svoju časť zahral dobre aj s menším zádrheľom, režisér Peter Jackson sa rozhodol, že záber poputuje do finálneho zostrihu. Pripomenúť si ho môžete nižšie.
Moc prsteňa si na samotnom úvode prvého filmu podmaňuje Bilba a prichádza k menšiemu slovnému konfliktu. V okamihu, kedy Bilbo prsteň pustí na zem, si môžete všimnúť, že hoci padá z určitej výšky, na zemi ostáva akoby prilepený.
Tvorcovia tento efekt dosiahli inštaláciou magnetickej podlahy, ktorá si k sebe predmet pritiahla. Týmto spôsobom bolo veľmi pekne predvedené, že tento zlatý prsteň naozaj nie je obvyklou záležitosťou.
Pri sekvencii sa ešte na chvíľu zdržíme, hoci nepriamo. Sami viete, že Gandalfova výška ďaleko presahuje ostatné postavy, a tak musel byť čarodejník do prostredia filmu dorobený digitálne. Aby sa daná umelá perspektíva vytvorila, používalo sa viacero techník, vrátane zeleného/modrého plátna.
Počas natáčania svojich scén v Hobbitovi bol Ian prirodzene jediným hercom na pľaci. McKellen si ale veľmi rýchlo uvedomil, že to týmto spôsobom robiť nechce. „Cítil som sa mizerne. A možno pre mňa nastal čas, aby som sa s herectvom rozlúčil,“ dodal na začiatku nakrúcania novšej trilógie.
„Istým spôsobom to bolo veľmi znepokojujúce. Nechcem pracovať na Hobbitovi, ak to má byť takto. Toto nerobím ako svoju prácu. Som herec. Interagujem s ostatnými ľuďmi. Nie sám.“
Pasáže z projektu pred a po pridaní efektov pre lepšiu predstavivosť
Štáb pripravil pre herca akýsi deň ocenenia Gandalfa a vyzdobil jeho príbytok dekoráciami z filmu. Ian sa napokon cez problém preniesol a dotočil aj zvyšné dva filmy.
Koč prechádzajúci krásnym prírodným prostredím je rozprávkovou idylkou azda pre každého. Hoci sa snímky natáčali prevažne na Novom Zélande, Tolkienova inšpirácia pre konkrétne lokácie pramení z jeho vlastného života. The Shire v autorovej mysli leží v Anglicku, tesne pri meste Birmingham.
Mestečko Sarehole a jeho dedinský charakter boli základňou Tolkienovho príbehu. Vyrastanie mimo veľkomesta sa odzrkadlilo aj na láske k prírode a k zmyslu chrániť ju.
Peter Jackson si pretvoril Sarehole do svojej vlastnej filmovej podoby. Inšpirácia reálnym svetom je viac než viditeľná, o čom sa môžete presvedčiť dvojicou obrázkov za textom. Napríklad močiar blízko domu vtedy ešte mladého chlapca sa v knihe stal Starým Lesom.
Tolkien si ho v pamäti zafixoval ako temné miesto, kde ani za bieleho dňa dobre nevidíte oblohu kvôli hustej vrstve hnijúcich konárov. Večer močiar chytá ešte zlovestnejší charakter a spisovateľ ho opísal v knihe nasledovne: „Stromy nemajú rady cudzincov. Sledujú vás. Cez deň nehybne a pokojne, až kým nepríde noc.“
Porovnajme si fotku Sarehole priamo s filmom
V snímke nechýbal ani mlyn inšpirovaný skutočným miestom. Štyri až osem rokov starý Tolkien a jeho mladší brat Hilary sa pri ňom radi hrávali a občas štvali miestneho mlynára.
Dedinčania zo Sarehole boli väčšinou farmári žijúci veľmi jednoduchý život. Ich denná rutina sa nezaobišla bez chutného jedla a hlavne kvalitného piva. Malí hobiti im boli preto veľmi podobní.
Ako mladý Tolkien vyrastal a s rodinou sa presťahoval do Birminghamu, s postupom času sa chápadlá priemyselnej revolúcie uchytili aj tam. Krajina sa začala pomaly ale isto meniť na nepoznanie a zelené priestranstvo silne kontrastovalo s ozrutnými továrňami v meste.
Veľké birminghamské veže vám iste čosi pripomínajú.
Perrott's Folly & the Edgbaston waterworks are the Two Towers in #Birmingham that inspired Tolkien. #BrumHW pic.twitter.com/5UQKNyRRhM
— Matthew Ward (@HistoryNeedsYou) September 4, 2015
Jeho život bol výrazne ovplyvnený aj nástupom do armády počas prvej svetovej vojny. V roku 1916 sa dostal na bojisko pri Somme. Tento konflikt je často označovaný za najkrvavejšiu bitku britskej armády. Na konci prvého dňa hlásili Briti straty vo výške takmer 20 tisíc mužov.
Vojaci čelili tankom, smrtiacim plynom a novým technológiám v podobe prevažne ručných zbraní. Tie zametali s vojakmi ako s mravcami podobne, ako slony v bitke na Pelennorských poliach.
Obloha pohltená tmou vo večerných hodinách pripomínala zúrivé peklo. Vojenský front nám vie veľmi ľahko zarezonovať v mysli, podobne ako temný Mordor.
Orkovia angažujúci sa do prirodzených a bojových činností už boli hraní inými hercami. Ich krv je prakticky čierna a aby ich výzor pôsobil ešte strašidelnejšie, vnútro ich úst vyzeralo veľmi podobne. Komparzisti si pred každou scénou museli ústa vypláchnuť čiernou tekutinou.
Málokto by povedal, že zvuky, ktoré tieto príšery vydávali, boli v skutočnosti nahrávky tuleňov a iných morských cicavcov z inštitútu pre ochranu a hospitalizáciu morských zvierat v americkej Kalifornii.
Vráťme sa ale opäť k procesu natáčania. Ďalšiou zo zaujímavostí je fakt, že finále trilógie, teda Návrat kráľa, bolo v skutočnosti dotočené až po premiére v kinách. A dokonca až po tom, čo si Peter Jackson a jeho tím odniesol z odovzdávania Oscarov až 11 zlatých sošiek. Pýtate sa, ako je to možné?
Tri týždne po galavečeri sa Jackson pustil do poslednej scény obsahujúcej lebky v tuneli Paths of the Dead, ktorú nájdete len v rozšírenej verzii filmu. Režisér vtipkoval: „Je skvelé vyhrať Oscara predtým, než dokončíte svoje dielo.“
Po dokrútení posledných scén Jackson daroval jeden prsteň Andymu Serkisovi (Glum) a druhý Elijahovi Woodovi ako darček. Oba boli, samozrejme, použité pri natáčaní a každý z hercov si myslel, že práve on má ten jediný.
Hovoriac o Serkisovi, nadaný herec pil pred svojimi výstupmi špeciálny Glumov džús, aby dokázal dlhodobo napodobňovať správny Glumov hlas. Ten pozostával zo zázvoru, citrónu a medu. Vďaka nemu ostalo Andyho hrdlo v istom zmysle vlhké a nápoj mimo iného podporoval aj funkciu hlasiviek.
Niektoré drobnosti sme si v snímkach takmer vôbec nevšimli, ale aj napriek tomu dali štábu zabrať. Vezmime si do úvahy napríklad scénu z úvodného počinu trilógie, v ktorej sa stretli hlavní predstavitelia Stredozeme a spoločne dumali nad silou prsteňa.
V pozadí padajú žlté listy, čo znamená, že sa nachádzame vonku. Keďže sa však sekvencia natáčala v štúdiu, bolo potrebných približne šesť ľudí stojacich nad konštrukciou pľacu, aby listy púšťali zhora náhodne okolo postáv.
Aby toho nebolo málo, každý list museli nafarbiť do zlatistej farby, aby bol na kamere viditeľný, a to predovšetkým pre potreby predprodukcie. Opadané listy majú tendenciu rýchlo chytiť hnedú farbu, ktorá bola pre Jacksona a ostatných menej ideálna. Na záver pripájame ešte pár drobností:
- Glum povie slovo "milášik" (precious) 32-krát počas jeho scén na plátne.
- Christopher Lee bol prvým hercom, ktorý sa pripojil k trilógii najmä vďaka jeho znalosti kníh. Knihy dokonca poznal až tak dopodrobna, že sa z času načas vybral medzi kostymérov či vizážistov a dával im rady. Lee ako jediný stretol Tolkiena aj osobne.
- Scéna s Gandalfom a Balrogom by vám na natáčaní prišla vtipná. Ian McKellen musel interagovať s pingpongovou loptičkou. A tu sa vraciame k jeho nenávisti k zelenému plátnu.
- Pre potreby filmu bolo vytvorených 48 000 zbraní či protéz masiek, obsadených vyše 20 000 komparzistov, pripravených 19 000 kostýmov, potrebných 2 400 členov štábu v najťažšom bode natáčania, 1 600 umelých hobitích nôh, 250 koní v jednej scéne, 100 lokácií na Novom Zélande a v neposlednom rade 30 hercov ovládajúcich umelé jazyky a dialekty.
Zaujímavostí ohľadom trilógie je nespočetne veľa a niektorým z nich sme sa venovali už v našich predošlých článkoch. Všetky potrebné informácie, či už to z natáčania alebo príbehu, nájdete v tomto vlákne. Nezabudnite ani na náš rozhovor s Gimlim, ktorý nájdete na odkaze tu.
