V centre ich nenájdeš, mimo neho si ich nemôžeš nevšimnúť.
Bežný Bratislavčan s trvalým pobytom v hlavnom meste si platí odvoz smetí a má prístup do kontajnerov, ktoré sa na pravidelnej báze odvážajú do spaľovne alebo zberných dvorov. Separovaný odpad sa poriadne pretriedi a všetko skončí na svojom mieste.
Nie každý však odpad odváža na určené miesta. Ľudia si odpad neplatia, ich neporiadok sa do kontajnerov nezmestí, nechce sa im alebo je problém niekde úplne inde. Výsledkom tohto sú však hromadiace sa kopy odpadu v zabudnutých častiach mesta a vznikajú čierne skládky, ktoré sú v Bratislave už dlhodobým problémom.
Hlavné mesto, no i iné obce, vynakladajú nemalé finančné prostriedky na ich pravidelné čistenie, no všetko ide tak nejak pomaly a nejeden Bratislavčan by mohol hovoriť o hromadiacich sa kopách odpadu, ktoré sa už roky váľajú popri cestách a nič sa s nimi nedeje.
Kde sa skrývajú stovky kíl nelegálneho odpadu?
Čierne skládky v Bratislave nie je náročné odhaliť, ide zvyčajne o zapadnuté lokality, ktoré sú predsa len dobre dostupné autom. Priemyselné zóny, kde nikomu nebude vadiť, ak sa tam na minútku zastaví staré auto a do trávy vyhádže všetko od starých pneumatík až po čalúnenie zo sedačiek. Mohlo by to skončiť aj na zbernom dvore, no to stojí námahu a snahu niečo spraviť lepšie.
Spojili sme sa tak so známou organizáciou Zelená hliadka, ktorá už roky bojuje za krajšiu Bratislavu a samozrejme má zmapované aj množstvo čiernych skládok. Na niektoré z nich sme sa tak rozhodli vydať, no ani zďaleka nejde o ojedinelé prípady.
Garáže, mosty, továrne
Jednu z najkritickejších situácií možno vidieť priamo z Prístavného mosta. Prístavná ulica nepatrí medzi najvzhľadnejšie ulice a po celej dĺžke je obklopená fabrikami, prístavom, benzínkami, odpadom a občas aj prostitútkami. To najhoršie sa však skrýva pri miestnych garážach. Takmer každý strom v blízkom okolí skrýva masívnu hromadu odpadkov a samotné budovy garáží sú vlastne v mnohých prípadoch len provizórnymi kontajnermi (aj keď teda ide o súkromný pozemok).
Ani okolie garáží na tom nie je najlepšie a v niektorých prípadoch sa odpad začal skladovať aj na samotných strechách. K intenzívnej tvorbe odpadu navyše prispieva vysoká koncentrácia sociálne slabších jedincov v oblasti, ktorí na už vytvorené čierne skládky prihodia svoje kúsky. Alebo to bezstarostne šmaria do kríkov.
Takýchto sú pri bratislavskom prístave desiatky
Kúpanie sa v odpadoch
Ďalšou priemyselnou zónou je Žabí majer, zopár ulíc neďaleko Zlatých pieskov. Samé stavebníctva, kamenárstva a panelové sklady. A za nimi odpad. Ľuďom dnes skrátka nič nebráni, aby do priekopy pri ceste navozili za niekoľko áut odpadu a následne čakali, čo sa bude diať a či sa o to niekto postará alebo to tam ostane hniť ďalšie stovky rokov.
Podobných oblastí sú v Bratislave hromady, spomeňme lesík na petržalskej strane bratislavskej hrádze, koniec Sliačskej ulice v Novom Meste, stovky kilogramov plných igelitiek, ktoré sa pravidelne zjavujú pod mostovými piliermi v Petržalke. V noci tam nikto nechodí, pristihnúť páchateľa je nemožné, ktokoľvek to tam môže zaniesť a vyviazne bez akéhokoľvek trestu. Ak by sa však niekto chytil, pokuta sa môže vyšlphať na poriadne nepríjemné čiastky.
Vidíš však len zlomok miest topiacich sa v odpade. Celý východný breh jazera Zlaté piesky je miestom, kam si môže ktokoľvek vyložiť odpad bez toho, aby ho hocikto spozoroval, a tak sa aj deje. A nedá nám nespomenuť ani bývalé závody Istrochem v Novom Meste, ktoré dnes slúžia ako miesto pre pár firmičiek a najmä hory odpadu. Celá pôda Istrochemu je však chemicky znečistená, stavať sa tam nesmie, všetko je oplotené, je tak jasné, prečo sa na to väčšinou kašle.
Legálna pokuta za vytvorenie čiernej skládky je podľa Zákona č. 79/2015 o odpadoch 800 až 80 000 €.
Odpad pred garážami hromadia najmä sociálne slabší
Aj legálny odpad končí na ilegálnom mieste
Žlté nákladiaky známej firmy OLO najprv komunálny odpad odvezú za mesto, do veľkej spaľovne vo Vlčom hrdle. Všetko sa zmení na popol, no aj ten niekam treba odviezť na spracovanie. O to sa má starať gigantická skládka v Podunajských Biskupiciach, na snáď najškaredšej ulici v krajine.
Na Lieskovskej ceste tróni oficiálna skládka, do ktorej sa cez deň bez prestávky otáča nákladiak za nákladiakom. Mesto má s firmou Vassal EKO, ktorej skládka patrí, podpísanú zmluvu. Skládka skrytá za plotom sa na Lieskovskej ceste skrýva už dlhé roky, v roku 2016 však miestny úrad v Podunajských Biskupiciach zistil, že nemajú stavebné povolenie.
Dnes je už úplne jasné, že bola skládka postavená protizákonne a bez potrebného povolenia. Aj mestom schválená a najväčšia skládka odpadov v Bratislave je tak čiernou skládkou. Firma Vassal EKO sa však roky vykrúca, no jej povesť v okolí sa každý deň zhoršuje. Najprv informovali, že za všetkom môžu prieťahy v konaní, no aj skrz to skládka fungovala.
Najväčšia skládka v Bratislave, do ktorej vynáša samotné mesto, je tiež ilegálna
Tu končí Bratislava
Firma neskôr prehlásila, že obrovská hora odpadu je po prechádzajúcom majiteľovi, no aj na prvý pohľad je úplne evidentné, že ide o len nedávno navozený komunálny odpad. Podľa Vassal EKO tak obrovský kopec, ktorý už pomaly zarastá, nepatrí im, no aj skrz to sa už stihli zaviazať, že sa bordelu zbavia.
Lieskovská cesta je však bezpochyby tou najšpinavšou ulicou v hlavnom meste a reč vôbec nie je o nesmierne zaprášenej asfaltke. Všade v okolí skládky poletujú igelitové sáčky a váľajú sa pneumatiky. Prečo si firma okolo seba nepoupratuje, nevedno, no podľa robotníkov z miestnej firmy je situácia desaťnásobne lepšia než pred dvomi-tromi rokmi. Obaja jednohlasne tvrdia, že to nebolo tak dávno, čo z konárov stromov viseli igelitky, mikroténové sáčky či plastové vrecia.
Podunajské Biskupice na tom nie sú dobre ani dnes
Vyhrať boj s odpadom nie je jednoduché a hlavnému mestu treba uznať, že minimálne centrum je na tom mimoriadne dobre. Jedno z najsklonovanejších prídavných mien, ktoré turisti o Bratislave používajú, je čistý. Na druhú stranu, aj keď je skvelé (a snáď samozrejmé), že centrum mesta prechádza takmer každé ráno výraznou očistou, na Námestí SNP, Laurinskej ulici či pred hradom nikto vrecia s odpadom ani staré pneumatiky nevyloží.
Mestské časti na okraji Bratislavy sú však menšími čiernymi skládkami tyranizované a netreba dodávať, že sa musí zintenzívniť nielen snaha mesta o čisté priestory, ale aj prísnosť legislatívy. Navyše, vyčistená skládka neznamená, že sa do pár dní neobnoví znovu.
Len nedávno vyčistená skládka pri Prístavnom moste
