Pohľad doľava či príliš dlho zatvorené očí. Ľudia sa skrátka vždy prezradia.
Klamstvá, lži a podvody sú súčasťou nášho každodenného života a aj keď ty možno nie si práve notorickým klamárom, nepochybne sa stretávaš s hromadou ľudí, ktorí na tom tak nevinne nie sú. Možno ani len nevieš, kedy ťa naposledy okamali, kto za tým stál a o čo mu šlo.
Vyriešiť tieto problémy sociálnej dynamiky sa však podujal Mark Bouton, ktorý ako agent strávil v službách americkej FBI približne 30 rokov. Na tému odhaľovania lží napísal aj knihu, How to Spot Lies Like the FBI, pričom je vďaka dlhoročnej praxi v oblasti skutočným expertom a my sa od neho môžeme priučiť. Čo tak máme sledovať, aby sme odhalili neúprimného človeka?
Neposedné oči
Ak sa chceš považovať za skúseného klamára, musíš vedieť, že oči sú jednoznačným základom. Prezrádzame nimi hromady neverbálnych informácií a tiež fungujú ako akýsi ventil našej nepohodlnosti. Pri klamaní do očí sme pod silným sociánym tlakom a len málo ľudí dokáže vykorčuľovať bez akéhokoľvek podozrenia a tých zvyšných zvyknú prezradiť práve oči.
Už dávno však môžeš zahodiť všetky tie nezmyselné triky o tom, ako máš či nemáš žmurkať. Pokiaľ sa cítiš nesvoj a si pod tlakom z odhalenia lži, oči priam skáču z jednej strany na druhú. Možno si na to spomenieš aj sám, snažíš sa pozerať na toho druhého, no po čase to už nejde a aspoň na pol sekundy si musíš dať prestávku. Ak niekomu pri tvojej otázke preskakujú oči zo strany na stranu, pravdepodobne nehovorí pravdu.
Na žmurkaní predsa len niečo je
Ak sa vrátime k predchádzajúcemu odseku, ak chceš niekoho oklamať, žmurkať skrátka treba absolútne prirodzene. Klamári si to však vo vystresovaných situáciách často nedokážu ustriehnuť a nad viečkami získava kontrolu známy neurotransmiter menom dopamín, čo zvykne predstavovať viacero rýchlych bliknutí za sebou, napríklad aj päť alebo šesť za sekundu. Ak sa však osoba snaží intervaly svojho žmurkania tvrdohlavo ovládať, predsa len sa môže prezradiť, skrátka len nežmurkne príliš dlho, napríklad aj dvanásť sekúnd.
Zatváranie očí
Možno aj ty niekedy počas rozhovoru od únavy zavrieš oči na približne jednu sekundu. Niečo podobné však ľudia robia aj ako obranný mechanizmus, či už pred spoločenským tlakom alebo zo snahy získať čas na premyslenie ďalších krokov lži. Dlhšie zatvorenie očí však môže byť zradné a nemal by si ľudí posudzovať len podľa neho, vždy môže ísť iba o silný tik, nevydarené žmurknutie alebo silnú únavu.
Smer pohľadu
Tu už sa dostávame do naozaj presných podrobností, ktoré nemajú žiaden vedecký základ a bývalý agent Bouton ich len odsledoval. Pokiaľ si však na niečo spomíname a zamyslene sa pozeráme do diaľky a mierne nahor, máme tendenciu pozerať opačným smerom, než je naša preferovaná ruka. Ak si tak budeš matne spomínať na svoje včerajšie raňajky a si pravák, mimovoľne by si sa mal zahľadieť aspoň trošku smerom doľava.
Smerom doprava (ak si pravák, doľava ak si ľavák) sa pozeráme vtedy, keď dávame väčší priestor svojej predstavivosti, inými slovami si na mieste vymýšľame veci. Nechceným zvykom ľudí navyše býva, že okrem pohľadu mierne nahnutého do strany zvyknú aj hornú stranu hlavy trošku nahnúť do daného smeru.
Falošný smiech
Určite ti dáva zmysel, že sa falošný smiech od toho pravého poriadne odlišuje. Vydať zo svojho hrdla zvuk a usmiať sa nie je nič náročné, no zvládnuť umenie falošného smiechu dokonale nie je ani náhodou jednoduché. Pravý smiech totiž z veľkej časti zapája oči a okolité svaly. Tie sa pri smiechu zvyknú zvláštnym spôsobom napnúť, pričom vznikajú malé priehlbinky, ryhy a vrásky. Falošný smiech pritom ostáva len pri prázdnom úsmeve, na dolnej časti tváre.
Chemické reakcie
Ak chceš solídnu a nepriestrelnú vedu, tak aj ňou sa dá klamstvo dokázať. Pokiaľ vinník zvláda sociálnu interakciu náročne, vystresovaný mozog to začne riešiť trojicou záchranných zložiek. Adrenalín, noradrenalín a dopamín sa starajú o to, aby táto osoba kvôli rozhovoru rovno neskolabovala, no z mozgu sa musia aj nejako vylučovať, čo sa deje najmä cez tvár.
Keď klameš, logicky sa dostávaš do omnoho nepríjemnejšej situácie, na ktorej zvládnutie treba týchto látok viac. Ich vyvplavovanie sa tak pochopiteľne deje vo väčších množstvách než normálne a teba môže tvár začať omínať a svrbieť. Klamstvo je tak ľahko prezradené rukou na tvári.
Suché ústa
Nervózne oblizovanie pier, čudný pohyb hrtanu či vysušený hlas. Nie je náročné odhaliť suché ústa, ktorým už veľmi chýba produkcia slín. Tú vśak znížil stres práve kvôli klamaniu. Aj keby si si snažil vyloviť slinu z hĺbky úst, zrejme by to bolo naprázdno. Ak si však tým klamárom ty, daj si dobrý pozor na jazyk, pery a ústa, pretože ak si z ničoho nič začneš zavlažovať pery, môže za tým byť len jediný dôvod. Mimochodom, tekutiny zo zmiznutých slín sa práve používajú napríklad na potenie, ktoré je pri neskúsených klamároch veľmi bežné.
Pohyby hlavy
Najväčšou výzvou pri klamaní je získať dokonalú kontrolu nad svojím telom. Aj najmenšie pohyby môžu previnilca prezradiť. Samozrejme, nervózne pohyby nohou či rukami si nemusíš vždy všimnúť, najmä ak všetci sedia za stolom, no čo-to sa dá vyčítať aj z hlavy.
Nejde síce o bežné prikyvovanie, no pri hovorení pravdy sa naša hlava zvykne pohybovať zhora nadol a opačne, čiže vertikáne, čím si akoby sami sebe potvrdzujeme našu osobnú spokojnosť s hovorenou pravdou. Ak však mimovoľné pohyby smerujú zo strany na stranu, čiže sú horizontálne, naše podvedomie sa necíti komfortne s naším vyjadrením, čo týmto spôsobom dáva najavo.
