Ako prví na Slovensku prinášame rozhovor so študentami Pittsburskej univerzity, ktorí sa zaoberajú slovenskými reáliami.
Vo svete, okrem Slovenska, nenájdete veľa miest, kde sa vyučuje náš materinský jazyk. Jednou z výnimiek je práve University of Pittsburgh v štáte Pensylvánia. Na jej pôde pôsobí pán Martin Votruba, ktorý vedie tzv. Slovak Studies Program. Učí hŕstku študentov zaujímavosti o našej krajine, spoločne sledujú naše filmy, diskutujú na najrôznejšie témy.
Téma vysťahovalectva a migrácie je v dnešnej dobe stále veľmi aktuálna. Oba pojmy nie sú cudzie ani Slovákom. A práve vďaka našim predkom je dnes možné na východe Spojených štátov amerických badať naše národné zvyky či učiť sa na spomenutej univerzite po slovensky. Ide o dôsledok „slovenskej kolonizácie“ USA ešte z 19. a 20. storočia. O fungovaní Slovak Studies Program prezradili bližšie informácie spoločným úsilím samotní študenti.
Študenti počas stretávky:
Mohli by ste nám na začiatok prezradiť zopár informácií o Pittsburskej univerzite?
Naša univerzita sa nachádza v meste Pittsburg, na západe Pensylvánie. Žije v ňom okolo 303 000 ľudí. Založená bola v roku 1787 a dnes má 25 209 študentov. Je prezývaná aj ako „Pitt“ a ide o najkrajšiu univerzitu v Spojených štátoch amerických. Najzaujímavejšou budovou široko-ďaleko je práve katedrála učenosti vysoká 163 metrov. Na jej prvom a treťom poschodí sú tzv. miestnosti národností. Reprezentujú klasické triedy, no každá z nich ukazuje kultúru inej krajiny.
Má medzi nimi svoje miesto aj národ spod Tatier?
Samozrejme. Máme aj československú miestnosť v tradičnom drevenom štýle vytvorenú v roku 1939. Každý deň si ich prichádzajú obhliadnuť turisti, čo je stále akési čudné, keďže pre nás je to všetko iba súčasťou univerzity. A preto ak budete v Pittsburgu, musíte katedrálu určite navštíviť!
Československá miestnosť:
Na Pittsburskej univerzite sa dá študovať okrem množstva iných predmetov aj tzv. „Slovak Studies Program“. Čo si pod daným pojmom má bežný Slovák predstaviť?
Neviem, kedy presne vznikol, ale už ho máme na Pitt-e viac ako 25 rokov. V 19. a 20. storočí prišlo do tunajšej oblasti veľa Slovákov, a tak sa pre ich potreby vytvoril spomínaný program. Pitt je preto jedinečná americká univerzita, kde možno dostať „minor“ v slovenskom jazyku. „Minor“ je niečo ako u vás bakalársky titul, ale nie je tak dôležitý. Slovenčina sa dá učiť aj inde v USA, ale Pitt ma najlepšieho profesora. Ide o malý program, takže je iba jeden. Volá sa Martin Votruba a o veci sa stará len on sám. Máme s ním vyučovanie o Slovensku, o jazyku aj kultúre.
Učíte sa aj slovenčinu?
Áno. Máme štyri úrovne jazyka. Niečo ako prvý, druhý, tretí a štvrtý rok. Keď sa človek chce ešte učiť slovenčinu a nie sú k dispozícii iné hodiny, môže opakovať úroveň, ale úloha bude ťažšia. Okrem iného sa človek môže učiť aj o prisťahovalcoch zo Slovenska.
Budova, kde štúdiá sídlia:
Baví vás jej učenie?
Milujeme študovanie slovenčiny, lebo je úplne iná ako „normálne“ jazyky a málo ľudí v USA hovorí po slovensky.
Pre bežných Američanov asi nejde o lákavé a prestížne štúdium, mám pravdu?
Bohužiaľ, minimum ľudí sa aj tu na Pitt-e učí slovenčinu. Napríklad Emma je sama na „post advanced“ (štvrtý rok) slovenčine. Na „intermediate“ (druhý rok) sú iba dvaja študenti, Saraj a Nate. Máme na univerzite Slovak Club, resp. Slovenský klub, ale len s 8 členmi. Absolvujeme stretnutia dvakrát za mesiac a hovoríme o vašej krásnej krajine. Počúvame hudbu od Rytmusa (milujeme AKM), Ega či Majka Spirita. Hovoríme o kultúre Slovenska. Potom každý rok v novembri sa koná Slovenský festival, kde je tanec, jedlo a hudba. Najlepší deň roka!
Slovenské, slovenské a slovenské:
Prečo ste sa teda rozhodli študovať slovenčinu a získavať poznatky o Slovensku? Čo vás zaujalo?
Veľa ľudí v našom klube má rodinu zo Slovenska a chcú vedieť viac o ich krajine. Saraj bola na Slovensku pred rokom u babky a chce sa ju učiť, aby lepšie hovorila s rodinou. Michelle sa ňou zaoberá, lebo je zaujímavým jazykom. Emma bývala pred piatimi rokmi v Košiciach a nechce zabudnúť jazyk. Slovensko je interesantná krajina a je super, keď hovoríme, že vieme po slovensky. Málo ľudí v USA vôbec vie, čo to je. Ale v Pittsburgu sú húfy ľudí s rodinou alebo s predkami zo Slovenska, takže naše mesto je výnimkou.
A čo konkrétne sa učíte? Aký je váš vyučovací plán?
Keď skončíme univerzitu, Emma a Saraj budú mať bakalársky titul v „Slavic Studies“ a „minor“ v slovenčine. No nie každý človek v našom klube študuje slovenčinu, akurát Emma a Saraj. Emma sa tiež učí aj ruštinu, takže vie veľa o slovanských krajinách. Chce niekedy bývať v Prahe alebo Košiciach a nikdy nezabudnúť hovoriť po slovensky. Saraj túži pracovať vo vláde a používať svoju slovenčinu na veľvyslanectve.
Počas propagačných činností:
Ako vyzerá váš bežný deň, keď máte vyučovanie o Slovensku a ako prebieha výučba?
Slovenčinu máme dvakrát do týždňa a jedna hodina trvá hodinu a 15 minút. Hovoríme po slovensky o živote, škole a kultúre. Čítame články o krajine alebo blogy o živote na Slovensku. Často prekladáme články do angličtiny. Niekedy pozeráme aj filmy. Napríklad, videli sme „Ružové sny“ a následne sme diskutovali o filme samotnom a prekladali dialógy hercov. Niekedy opisujeme fotky a tvary, aby sme lepšie vedeli farby, tvary a polohy.
Určite disponujete aj množstvom mimoškolských aktivít. Organizujete aj nejaké osvetové činnosti zamerané na propagáciu Slovenska?
Áno! Ako som už hovorila, v novembri sa koná Slovenský festival a zúčastňujú sa ho stovky ľudí. V Pittsburgu je tiež kultúrna spoločnosť “WPSCA” (Západná Pensylvánia - Spoločnosť slovenskej kultúry) a má stretnutie každý prvý pondelok v mesiaci. V spoločnosti sú starší ľudia s predkami zo Slovenska. Viem, že v New Jersey a New Yorku sú aj iné obdobné spoločnosti, ale neviem presne, čo tam robia. V Pittsburgu je aj jazyková škola, kde dá sa študovať slovenčina. Je pre deti a vyučuje sa aj čeština. Často robia všakovaké programy. Tu v Pittsburgu je zábavný park „Kennywood“ a tam je počas júla slovenský deň. Majú pirohy a halušky, ale v skutočnosti nejde o halušky ako máte vy na Slovensku. Je veľmi ťažké nájsť v USA akúkoľvek bryndzu, takže keď ľudia hovoria o „haluškách“, ide len o cestoviny s kapustou. Fuj.
Plnka počas Slovenského festivalu:
Keď ste oznámili priateľom alebo známym, že idete študovať Slovak Studies, aké boli ich reakcie? Pretože dnes sa mládež zameriava na technologické smery, informatiku... A neďaleko za New Yorkom zrazu ktosi študuje poznatky o 5-miliónovom národe.
Raz si môj spolužiak myslel, že ľudia na Slovensku hovoria po francúzsky. Neklamem. Ako som už hovorila, Pittsburg je výnimkou. Je tu veľa Slovákov a väčšina ľudí vie, kde je Slovensko. Niekedy ľudia nechápu, aký je rozdiel medzi „slovenské“ a „slovanské“, ale nie je problémom, keď musím všetko vysvetľovať. Veľa ľudí chce vedieť, čo budeme robiť s titulmi, ale nikto nepovedal nič zlé. Iba že asi nebudeme zarábať veľa peňazí, ale to už vieme. Nám je jedno, čo hovoria ľudia, lebo môžeme hovoriť blbosti o nich po slovensky bez toho, aby nám rozumeli (smiech).
Vedia Američania niečo o Slovensku?
V Pittsburgu ľudia vedia, kde je Slovensko, čo sú pirohy a že ich predkovia boli Slováci. Ale v iných mestách v USA je situácia horšia. U nás takmer každý človek povie, že má rodinu zo Slovenska. Môžeme si tu kúpiť slovenskú vodku a niekedy aj bryndzu, ale, bohužiaľ, nemáme slovenské krčmy.
Mesto Pittsburg:
Je to s bryndzou naozaj tak ťažké?
Žiaľ. V Clevelande je slovenský kostol i obchod, kde ju možno vždy kúpiť. V New Yorku je malá predajňa, kde pracuje Slovák a ponúka slovenské potraviny ako Vinea, horalky i Kofolu (veľmi mi chýba), ale je pomerne ďaleko od Pittsburgu. V Texase bolo veľa prisťahovalcov z Československa, takže tam možno kúpiť české veci, no nemajú slovenské.
Podľa štatistík sa počet obyvateľov USA hlásiacich k slovenskému pôvodu zmenšuje, ako si to
vysvetľujete?
Myslím si, že teraz sú ľudia skôr iba Američanmi, nie americkými Slovákmi ako kedysi. Amerika je krajina prisťahovalcov, takže keď sem ľudia prichádzajú, niekedy chcú byť len Američanmi. Miestni sú síce radi, že majú slovenské korene, ale nemyslia si, že sú naozaj Slovákmi.
