Maze Runner: Death Cure po vzore dvojky kvalitatívne upadáva.
Keď v roku 2014 dorazil Labyrint (Maze Runner), bol veľmi milým prekvapením. V subžánri Young Adult Dystopy rozhodne viedol a kvalitatívne obstál. Až neskôr som sa dozvedel, že ide o sfilmovaný knižný príbeh a že sa dočkáme ďalších častí. A dosť som sa tešil. Prišla však dvojka a ja som rozhodne nebol nadšený.
Stále šlo o slušné akčné sci-fi s obľúbenými postavami, no tam to aj končilo. Bohužiaľ, rovnako je na tom aj trojka. To najlepšie z jednotky sa jednoducho žiadnemu sequelu nepodarilo zopakovať, a tak do kín dorazila len ďalšia jednohubka.
Dej nadväzuje na koniec dvojky, kedy kvôli Terese zajali časť odboja vrátane Minha, ktorého sa teraz Thomas a spol. pokúšajú zachrániť. Nevyjde to však podľa plánu, a tak sa Thomas so svojimi priateľmi rozhodne zachrániť Minha na vlastnú päsť v údajnom poslednom žijúcom meste. To aj skutočne nájdu, no v tej chvíli sa na nich začne valiť jeden problém za druhým. A to je asi tak všetko, čo o príbehu potrebujete vedieť.
Veľa ďalšieho vám však snímka ani nepovie. Pokiaľ ste videli prvé dve časti, prakticky si viete domyslieť, ako bude vyzerať koniec, aké postavy prežijú a podobne. Maze Runner: Death Cure nie je ničím originálny, bojí sa riskovať a ničím neprekvapí. Bohužiaľ, potenciál sa nenaplnil. Na škodu stojí aj fakt, že sa režisér Wes Ball rozhodol na 95% vynechať "freakerov" - nakazených a väčšinu času nám servíruje len opakovaný pokus o zachránenie nevinných.
Bohužiaľ, pomáha si až príliš okatými scenáristickými barličkami či klišé momentami sťažujúcimi či uľahčujúcimi postavám posun v príbehu a neodpúšťa si ani pár logických nezrovnalostí. Niekoľko otázok ostáva aj naďalej nezodpovedaných, no a tie, ktoré zodpovedané boli, vnímam ako nedostačujúce odpovede.
Celý ten príbeh, zápletka a aj nakazení sa dali a mali využiť oveľa originálnejšie, strhujúcejšie a odvážnejšie. Dvojka a trojka nám ale ukázala, že ide len o ďalší generický YA počin. Exceluje akurát tak v kastingu dobrých mladých hercov, ktorí u diváka veľmi ľahko vzbudzujú sympatie. Medzi tie vydarenejšie aspekty môžeme určite zaradiť aj kulisy, celú technickú stránku na čele s kamerou či soundtrack.
Snímke podráža nohy aj pretiahnutá stopáž. Takmer 2 a pol hodiny sa točíme v kruhu. Režisér vsadil na vážnejší tón, takže nečakajte uvoľnujúce gagy či humor. Na to, aby však film aj seriózne pôsobil, potrebuje akýsi moment prekvapenia, napätie a dôvod báť sa o postavy. Maze Runner v tom však zlyháva a vo väčšine kritérií finišuje v zóne priemeru.
Nedá sa povedať, že by stále išlo o sci-fi či snímku o konci sveta. Finále príbehu sa viac než na nájdenie lieku, metaforizovanie o konci sveta či pokus o vyriešenie globálneho problému stará o vykreslenie hlbokého priateľstva a osudov niekoľkých postáv, čo sa jednoducho nehodí.
Divák oboznámený s hrozbou vírusu je totiž zvedavý, ako svet dopadne. Za tie 2 a pol hodiny sme sa teda rozhodne mali dočkať aj iných dejových liniek, respektíve rozvinutia niekoľkých, ktorým sa nevenovalo až toľko pozornosti scenáristov.
V každom prípade, aj napriek môjmu sklamaniu, nehodnotím finálny diel Labyrintu až tak zle. Z vôd priemeru sa vďaka svojej repetitívnej klišé podstate nedostane, no ak máte radi tieto postavy a akčné filmy, v niečom vás predsa len poteší. A aj keď toho, čo vás sklame, bude zrejme oveľa viac, snímku si ako fanúšikovia série užijete. Škoda, že nebola o čosi kratšia, údernejšia a odvážnejšia. 6,5/10
