Aké by boli rekordy Československa dnes?
Pred chvíľou to bolo práve 25 rokov, čo je Československo minulosťou. Náš spoločný štát s Čechmi je momentálne súčasťou už iba nostalgických spomienok a tí mladší ho poznajú len z rozprávania. Súčasťou spomínania sú často aj rôzne rekordy. Slováci môžu spomínať na časy, kedy bola v ich vlasti miliónová metropola a Česi zas mohli pred 25 rokmi hovoriť o Tatrách ako o svojich veľhorách. Po rozdelení sa našou metropolou stala 420-tisícová Bratislava a najvyšším vrchom našich bratov Sněžka. A čo ďalšie rekordy?
Najvyšší vrch ČR - Sněžka.
Prinášame vám hromadu rôznych rekordov. Slovenských, českých, prípadne spoločných československých. Teraz nebudeme rozoberať šport, politiku, životnú úroveň. Budú to hlavne zemepisné rekordy, ktoré sú merateľné, a teda ľahko porovnateľné.
Začneme základnými údajmi. Počet obyvateľov Slovenska je okolo 5,4 milióna, čo nás radí na 116. priečku spomedzi všetkých krajín. Česko má takmer 10,6 miliónov ľudí a spolu by sme so 16 miliónmi boli 66. najľudnatejšou krajinou. Podiel domácej národnosti je na Slovensku takmer 86%. V ČSR by nás bolo len niečo vyše 30%, no ak by sme ako majoritnú národnosť chceli považovať československú, bol by ten podiel skoro 93%. Rozlohou 49 036 km2 je Slovensko až na 126. mieste na svete. Za Československa by sme boli na 96. mieste s plochou 127 902 km2.
Najdlhšiu hranicu má samostatné Slovensko s Maďarskom (655 km) a Česko zase s Nemeckom (819 km). Pokiaľ by sme sa ale zjednotili, najdlhšiu hranicu by sme zdieľali na severe s Poľskom (1337 km). K moru to máme vzdušnou čiarou najbližšie z Bratislavy k Jadranskému moru v Chorvátsku (361 km). V rámci ČSR by sme boli bližšie k moru Baltskému, a to zo severočeského Šlunkova (326 km).
Najvyšším vrchom Československa by bol samozrejme náš Gerlachovský štít s výškou 2655 m n.m., no naše by bolo aj prvenstvo pri najnižšom bode Československa – 94 m n.m. To sa nachádza pri výtoku rieky Bodrog z našej krajiny. Aj najvyššia vyhasnutá sopka by ležala na slovenskej časti ČSR – Poľana s 1458 m n.m.
Gerlachovský štít.
Najväčším mestom spoločného štátu by bola v srdci Čiech ležiaca stovežatá s takmer 1,3 miliónmi ľudí. To samozrejme neprekvapí nikoho, ale v ČR leží aj najmenšie mesto našej hypotetickej spoločnej krajiny – Přebuz v okrese Sokolov s počtom obyvateľov 69. Celkovo najmenšia obec by ale patrila nám. Príkra v okrese Svidník má oficiálne 9 obyvateľov.
Obec Príkra.
Ak nepočítame okresy mestské, najväčším okresom Československa by bol dnes podľa počtu obyvateľov Karvinský, ktorý je paradoxne aj rozlohou najmenším okresom ČR. Ten rozlohou najväčší v rámci ČSR by tiež patril Čechom. Bol by ním okres Klatovy. U nás by sa zase nachádzali najmenšie okresy. Rozlohou (Kysucké Nové Mesto) aj počtom obyvateľov (Medzilaborce).
Najväčšia vodná nádrž Československa by sa nachádzala na Vltave. Či už by sme považovali za najväčšiu tú, ktorá má najväčšiu plochu (Lipno) alebo tú, ktorá má najväčší objem (Orlík). No a prvenstiev ohľadom vodstva je za riekou Moravou viac. Najvyšším vodopádom by bol Pančavský vodopád, ktorý sa nachádza v Krkonošiach a má 148 m. Najdlhším vodným tokom v ČSR je Vltava s 430 km. A keby sa nevlievala do Labe, ale bolo by to naopak, mohlo byť toto číslo ešte o 112 km väčšie. Nejaké rekordy by si však uchmatli aj Slováci. Najväčší vodný tok spoločného štátu by bol samozrejme Dunaj. Rovnako tak najväčšie a najhlbšie jazero sa nachádza u nás – Veľké Hincovo pleso.
Meandre na Vltave.
Pančavský vodopád.
Vodná nádrž Orlík.
Veľké Hincovo pleso.
Prejdime k doprave. Na Slovensku máme vyše 3600 km železníc. V spoločnom štáte by ich bolo dohromady viac než 13 tisíc km, čo by bolo zásluhou najmä hustej českej železničnej siete. Najdlhší cestný aj železničný tunel by bol zatiaľ na našom území. Vlaky sa plahočia čremošnianskym tunelom 4,7 kilometra a cez tunel Branisko musia autá prejsť ešte o takmer 3 stovky metrov viac. Najdlhší železničný most ČSR by už bol v Čechách – Negrelliho viadukt v Prahe (1,1 km). Možno trochu prekvapujúco by bola aj najvyššie položená železničná zastávka na českom území. Stanica v obci Kubova Huť je vo výške 995 m n.m., čo je o 65 m vyššie ako stanica vo Vernári.
Negrelliho viadukt.
Železničná stanica Kubova Huť.
Po doprave si dáme krátke meteorologické okienko. Najvyššia aj najnižšia priemerná ročná teplota v Československu by sa nachádzala v jeho slovenskej časti – Hurbanovo 12,2 °C; Lomnický štít -5,6 °C. Absolútne teplotné rekordy zase „držia v rukách“ Česi. No a rekordy v priemerných ročných zrážkach sme si podelili. Najviac ich namerali na Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách (2130 mm) a najmenej v meste Žatec (410 mm).
Tesne pred koncom ešte spomenieme zopár údajov. Slovensko je známe ako krajina s najväčším počtom hradov v pomere na obyvateľov. Rovnako máme oproti Česku vyššie pohoria. Napriek tomu by bol najvyššie položeným hradom (zrúcaninou) v ČSR tzv. Vítkův kámen nachádzajúci sa v okrese Český Krumlov. V národných parkoch ale vedieme na celej čiare. Najväčším aj najstarším národným parkom v Československu by bol TANAP.
Najdlhší dosiaľ objavený jaskynný systém by bola Demänovská jaskyňa s vyše 35 kilometrami, aj keď údaje sa rôznia. A rôznia sa aj pri najteplejšom termálnom prameni Slovenska, ktorý by bol rekordom aj v ČSR. Ako najhorúcejší teda uvádzame 92-stupňový prameň vo Veľkom Mederi.
Kresba zrúcaniny Vítkův kámen.
Zrejme by ešte mohlo byť zaujímavé, keby do Československa pripočítame aj Podkarpatskú Rus. Počet obyvateľov by bol okolo 17 a štvrť milióna a rozloha vyše 140 tisíc km2. Mnoho ďalších hypotetických údajov je však veľmi ťažké získať...
Na úplný záver pripájame zopár prehľadných tabuliek (červenou je označený rekord v rámci ČSR, pokiaľ to nie je spočítaná hodnota z oboch krajín).
