Jeho katmi sa stala trojica Rytmus, Separ a Momo na skladbe Škola rapu, ktorá výrazne zmenila pomery na scéne.
Všetko sa to začalo videom z Hip Hop Kempu, v ktorom sa Rytmus kriticky vyjadril na adresu Suverena aj Rakbyho a, samozrejme, právom ich označil za diskotékových raperov. Reakcia na seba nenechala dlho čakať a dva dni na to sme už mali Rakbyho odpoveď v podobe ironického disstracku s názvom Čau Paťo. Skladba zožala obrovský úspech a mnoho fanúšikov pravdepodobne ocenilo odvahu, keďže nie je veľa interpretov, ktorí by boli ochotní postaviť sa v beefe členovi Kontrafaktu. Vtedy však ešte nikto nevedel, že táto Rakbyho odpoveď spustí lavínu, ktorá fanúšikom slovenského rapu navždy otvorí oči. Všetci zrazu dokázali pochopiť, že existuje skupina pseudoraperov, ktorí sa do tohto žánru nanominovali iba kvôli vidine zisku a ich prínos je doslova nulový až záporný.
No a pomaly sa dostávame k vysvetleniu nadpisu, keďže reakciou na Rakbyho diss už bola plnohodnotná skladba, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou navždy zmenila pomery na scéne a do histórie sa zapíše ako jeden zo zásadných míľnikov. Rytmus, Separ a Momo vydali Školu rapu práve 15. septembra 2013, teda presne pred štyrmi rokmi. Od tohto momentu ľudia zrazu dokázali rozlíšiť isté dôležité prvky definíce rapu a do obrovskej miery zavrhli prakticky všetkých slovenských "raperov", ktorí so svojou show vystupovali na jarmokoch, diskotékach a podujatiach, kde majú kolotoče. A tým nemáme na mysli len jedincov spomenutých v skladbe, ale aj všetky ich klony.
Za spomenutie stojí určite aj štruktúra skladby, keďže veľa fanúšikov do dnešného dňa nerozumie napríklad tomu, že Separ je veľmi blízkym kamarátom Kaliho. Už titulovanie skladby napovedá, že ide o Rytmusovu iniciatívu, aby mohol odpovedať Rakbymu na jeho diss. Na featuringu sa však objavujú aj Momo a Separ, ktorí už vtedy bezpochýb boli stabilnými piliermi tej reálnej rapovej scény a jednoducho dostali možnosť vyjadriť sa tiež, čo našťastie využili. Momo venoval svoju časť Kalimu a Suverenovi, Separ sa obul do Bacila, Rakbyho a českého Johnyho Machettu.
Po vydaní Školy rapu asi bežný fanúšik nemal žiadne zásadné očakávania a bol jednoducho rád, že sa opäť niečo deje. V konečnom dôsledku a s odstupom času vidíme, že táto už legendárna záležitosť pochovala kariéru viacerým konkrétnym ľuďom prakticky zo dňa na deň. Každý interpret by si mal za svojou tvorbou stáť, dokázať si ju obhájiť a v prípade podobnej výmeny názorov dokázať argumentovať. Pravou však je, že disko rapu na Slovensku robenému pre cieľovku nenáročných poslucháčov v rádiách len za účelom zárobku bolo nastavené obrovské zrkadlo a aj jeho reprezentanti ako Rakby a Bacil si uvedomili, že to, čo tvoria, v skutočnosti za nič nestojí. V prípade Kaliho sa zas ukázalo, že sa dokáže poučiť a aj keď vôbec nie krátku chvíľu nešiel správnym smerom, nechal sa usmerniť. Vo všeobecnosti však platí, že odkedy je Škola rapu na svete, nevznikol žiadny netalentovaný disko pseudo fake rapista - a to je najdôležitejšie.
Ešte však nekončíme. Pri tejto slávnostnej príležitosti sme sa rozhodli osloviť aj samotných hlavných aktérov, teda Separa, Rytmusa a Moma, ktorých sme poprosili o krátke vyjadrenie a konfrontovali ich rovnakou a veľmi jednoduchou otázkou: Myslíš si, že práve vďaka Škole rapu navždy zmizli disko raperi a raperi, ktorí sa na hudbe len priživovali? Vnímaš aj ty túto skladbu ako zásadný moment pre slovenskú rapovú scénu?
No a tu sú ich reakcie.
Rytmus
Čo si budeme hovoriť, sezónnych raperov (a raperov bez skills) to zničilo. Pamätám si, že všetci tí, čo sa na tom snažili priživiť, po tejto kauze ešte vydávali albumy a všetky skončili ako prepadáky. Už nevedeli dosiahnuť takú pozornosť alebo čísla ako predtým. KF Navždy roz*ebal systém. Kvalita a skills vyhrali nad rapermi bez talentu, no myslím, že v tomto prípade rozhodovali hlavne ľudia, ktorým sme otvorili oči. Zrazu pochopili, o čom ten rap vlastne je a v čom sme iní.
Separ
Určite si myslím, že je to presne ten moment, kedy navždy umrel disko rap na Slovensku. Dovtedy to bol veľký trend, Bacil s Rakym mali plné kluby, uleteli si na tom, že sú majstri sveta. Od rôznych promotérov som počúval, že mali strašne arograntné vystupovanie a tvárili sa naveľa. Zrazu sa však veta "Bacil a Rakby - napiču rap, napiču skladby" stala tak zaužívanou, že keď niekto povedal, že ide na ich koncert, tak ho zvyšok partie vysmial. No a tým, že ľudia prestali chodiť na koncerty, promotéri ich prestali bookovať a tí chlapci po Škole rapu sa vôbec neodvážili robiť ďalšie takéto skladby. Tieto house a disko pi*oviny zmizli a myslím si, že sa už ani neukážu. Teda v prípade, že tu bude ten rap zastupovaný ľuďmi, ktorými je teraz. Lebo tam to nemá kto robiť.
Je strašne čudné, že ľudia na Slovensku nevedia rozlišovať tieto žánre. Oni nechápu, že čo je disko rap, trap, underground a tak ďalej. Oni v tom ten rozdiel bohužiaľ nepočujú. Myslím si ale, že keby hokejisti vtedy neprídu so striebornou medailou s tým, že počúvali Ukáž mi lásku v backstagei, čo musel pustiť jeden z najväčších sedláčikov, tak by sa v živote známymi nestali. Ľudia ich začali počúvať preto, lebo keď sme majstri, tak sme zrazu hokejová krajina a to, čo urobí hokejista, to urobia všetci. Tá hudba ale nikdy nemala vlastné opodstatnenie a nikdy to nebol silný "žáner".
Momo
Tak v prvom rade to vtedy začal Rakby, čo sa cítil a podcenil, že mu nevie dať Rytmus tvrdú odpoveď. Bolo to kontroverzné tým, že Rytmus spravil takýto track, pretože ten trend hudby bol vtedy iný. Bolo to kontroverzné aj preto, že tam boli dvaja stokári. Ale trend sa zmenil a dnes je tu opäť iná hudba. Peace.
