Niekoľko dôvodov, prečo si niektorí myslia, že je Zem plochá a niekoľko dôvodov, prečo to tak v skutočnosti nie je.
Ak náhodou nepatríš ku skupine ľudí veriacej, že Zem je plochá (ako napríklad B.o.B. či Emma Drobná), určite si sa čudoval, ako je vôbec možné, že si niekto myslí takú hlúposť. V roku 2017. Každý však má právo na svoj názor a aj keď môžu výkriky o plochosti Zeme znieť len ako výstrely do čierneho, v skutočnosti ide o celkom zaokrúhlenú teóriu (čo neznamená, že dáva zmysel, lebo nedáva). V plochú Zem poväčšine veria ľudia, ktorí si nedokážu predstaviť, že niečo je možné aj za hranicou ich predstavivosti. Napríklad, ako je možné, že obyvatelia južnej pologule nevypadnú z planéty. Najprv však poďme zistiť, kde celá táto podivná viera pramení.
Už odjakživa chceli ľudia vedieť, na čom to vlastne stoja, či tomu môžu dôverovať a či by nebolo dobré ísť odtiaľto rýchlo preč. Ako prví sa v 12. storočí pred naším letopočtom svojím skvelým riešením preslávili Číňania, ktorí si povedali, že Zem je vlastne veľký ryžový posúch stojaci na štyroch magických stĺpoch. Do jedného z nich však kedysi vrazil drak, a preto máme deň a noc, hory a všetko. Podľa dávnej indickej civilizácie drží našu planétu niekoľko sloních chobotov a tie slony ešte stoja na korytnačke, ktorú my zo Zeme vidíme ako posvätnú horu Meru (tá naozaj existuje), okolo ktorej vraj obiehajú všetky vesmírne telesá tam hore.
No a potom prišlo 10. storočie pred naším letopočtom a po Grécku začal chodiť Homér. Filozof, historik, mudrc, proste veľký šéf. Bol jedným z prvých, ktorý začal hlásať, že Zem je plochá. V tej dobe ešte nikto nechcel podrobný dôkaz, ľuďom stačilo, ak niekto dokázal pomocou jeho teórie odpovedať na všetky ich zvedavé otázky a to Homér so svojou plochou Zemou zvládol. Nemal však žiadnu ucelenú teóriu, sám sebe však veril a dávalo mu to zmysel a ostatne, aj celému Grécku. Jeden z jeho najlepších argumentov vyzeral asi takto:
Zem vyzerá byť plochá, tak prečo by plochá aj nebola? Všade, kam sa pozrieš, vidíš zhruba rovinu. Nikde nie je žiadny oblúk dolu ani nahor a kebyže je Zem plochá, predsa by sme nejaké zaoblenia spozorovali, no nie? (toto je aj dnes veľmi bežným argumentom - "Kde sa to zaobľuje?!") Mimochodom, guľatá Zem vtedy nebol protinázor, ale len jedna z možností. Zem mohla byť podľa znalostí vtedajšej doby aj kocka či elipsoid. Takmer každý však teórii o plochej Zemi veril. Keď si roľník, ktorý je na poli od úsvitu do súmraku a niekto, kto vyzerá dôveryhodne a navyše má parádnu bradu povie, že Zem je plochá, tak prečo by si tomu neveril? Homérovi to však samozrejme nemáme za zlé. Priniesol veľmi zaujímavých myšlienok i osvetu a navyše tejto teórii úprimne veril a považoval ju za dôležitú zložku všeobecného vzdelania.
Tristo rokov po Homérovi sa na gréckej pôde zrodil Táles. Táles tvrdil, že Zem je guľa. To bol voči zvyšku výrokov poriadny pokrok, no tiež si myslel, že máme šancu preskúmať len jednu polovicu, pretože druhá je pod vodou. Planétu si totiž predstavoval ako loptu hodenú do vody a Zem plávala takisto ako tá lopta. Je na nej dreva i vzduchu a tie predsa plávajú. Či? O pár rokov neskôr dobehol Pytagoras s perfektnou myšlienkou, a síce že Zem je super vec a guľa je zasa super tvar. Ak by Zem nebola guľa, bola by o dosť horšia, ako naozaj je, čiže Zem je guľa.
Presuňme sa teraz o niekoľko stoviek rokov dopredu. Určite si už dakedy počul o spojitosti katolíckej cirkvi a plochosti Zeme. Všetci tí ľudia ako Galileo či Kopernik boli vraj umlčiavaní a mučení, aby prestali ľuďom hovoriť, že Zem je guľatá. Nie je to pravda, aj keď si to veľa ľudí myslí. O túto nelichotivú nálepku cirkvi sa postaral teológ Izidor Sevillský, ktorý veril, že Zem je plochá. Pravdepodobne tomu verilo viac členov cikrvi, no nikoho pre jeho názory nevraždili. Izidor zorganizoval celkom solídnu prednášku na túto tému, no práve nevychodil školu rétoriky a celý záver jeho šou vyznel akoby všetkým, čo nevyznávajú plochosť Zeme, chcel vyhlásiť vojnu.
Poďme sa však vrhnúť späť do súčasnosti, kde existuje spolok zvaný Flat Earth Society a stovky ďalších veľmi podobných. Všetky sú postavené na vedeckých základoch, podložené geológom, vedcom a fyzikom menom Samuel Rowbotham, ktorý celú svoju druhú polovicu života zasvätil tomu, aby dokázal, že Zem je naozaj plochá. Vydal niekoľko kníh, nimi sa takéto spolky inšpirovali. Všetky majú nejaké teórie, ktoré v teoretických rovinách ako fungujú. Ako to však býva, teórie fungujú až do momentu, kým ich nezničí nejaký experiment a teóriu o plochosti Zeme bohužiaľ už zničilo príliš veľa experimentov.
Ako by však plochá Zem vyzerala? Kde sú potom severný a južný pól? V roku 1893 vznikla prvá seriózna mapa plochej Zeme. Nakreslil ju realitný maklér Orlando Ferguson (ktorý sa nazýval profesorom, aj keď profesorom nebol) a odpovedá na všetky podobné otázky. Arktída sa nachádza v strede, Antarktída na okrajoch. Aha, a tá Antakrtída je zavŕšená asi 45 metrov (150 stôp) vysokou stenou. Niektorí ľudia dnes dokonca tvrdia, že pri tejto stene stoja ľudia z NASA, ktorí dávajú pozor, aby ju nikto nepreliezol a nedajbože zo sveta nevypadol.
Gravitácia
Ak ti napadá, že by aj tak nikto nikam nevypadol, lebo gravitácia, tak pozor. Podľa teórie plochej Zeme je gravitácia ilúzia. Keď vyskočíme, to nie je tak, že by sme sa vrátili na Zem. Zem nás v skutočnosti dobieha a pritom sa ešte aj zrýchľuje (konkrétne má ísť o 9,8 m²/s). Mimochodom, ak by takéto zrýchlenie neexistovalo a Zem by bola plochá, tak ľudia v strede celého disku či štvorca či čo to vlastne má byť, by boli priťahovaní viac než ľudia na okrajoch. Ľudia na okrajoch by navyše neboli priťahovaní dolu, ale do stredu Zeme. A prejavilo by sa to aj na hmotnosti. Ešteže sa teda zrýchľujeme. Alebo? Každá jedna hmota pôsobí svojou príťažlivosťou na všetky. Nie je možné, aby Zem nepriťahovala a všetko ostatné áno.
Horizont a hviezdy
Už dávnych filozofov miatol fakt, že keď ide loď do prístavu, najprv zazrú sťažne a až potom celé plavidlo. Toto sa deje kvôli horizontu. Horizont je najvzdialenejší bod Zeme, ktorý vidíš z miesta, odkiaľ sa pozeráš a existuje preto, lebo Zem je oblá. Keby nebola, tak sa pozeráš na more a nič a nič a ešte chvíľu nič, a potom raz žmurkneš a zrazu je tam celá loď. Iným dôkazom z podobného súdku je, že ty vidíš iné hviezdy než človek, ktorý sa pozerá z Austrálie. Ty sa pozeráš totiž iným smerom do vesmíru ako tvoj kamarát z južnej pologule. Ak by bola Zem plochá, všetci by sme videli rovnaké hviezdy.
Čo proti alergiám? Pomôže ti bozkávanie aj počúvanie Mozarta (vysvetľuje vedec)
3. mája 2024 o 13:30
Na záver, tak na okraj, tvar Zeme si môžeš overiť aj sám a to pomocou zatmenia Mesiaca. To sa deje vtedy, keď slnečnému svetlu bráni Zem, pričom sa jej tieň odráža priamo na Mesiaci. A ako vidíš, rovný naozaj nie je.
