Obrovská legenda, o ktorej vo svete až tak nevedia. A vlastne ani u nás.
Futbal, najpopulárnejší šport na svete, mal vo svojej histórii a má aj v súčasnosti množstvo fantastických kanonierov, ktorí boli, respektíve stále sú postrachmi súperových brankárov. Z tých minulých sem môžeme zaradiť Pelého, Romária, Gerda Mullera, Ferenca Puskása alebo Eusébia, no a z tých súčasných Cristiana Ronalda, Messiho, Suáreza či Ibrahimovica.
Keby ste mali menovať hráča, ktorí dal počas svojej kariéry najviac gólov, pravdepodobne by 9 z 10 ľudí odpovedalo meno Pelé. Jeden z najlepších hráčov histórie bol však expertom na prirátavanie si gólov z priateľských zápasov, v ktorých skóroval viac ako 500 gólov, no Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation (RSSSF) ráta góly len v oficiálnych zápasoch a Pelé sa tým pádom ocitá až na treťom mieste.
Pred ním sa nachádzajú len Romário, no a na prvom mieste je už československý futbalista Josef Bican. V celej histórii futbalu sa našlo len 27 hráčov, ktorým sa podarilo v oficiálnych zápasoch prekonať hranicu 500 gólov, zo súčasných v zozname nájdeme len Cristiana Ronalda na 6. mieste a Lionela Messiho na siedmom mieste.
Josef Bican, ktorého prezývali Pepi, sa narodil 25. septembra 1913, teda v čase, kedy Československá republika ešte neexistovala, aj preto sa mu pripisuje aj rakúsky pôvod. Narodil sa vo Viedni Františkovi a Ľudmile a mal dvoch súrodencov. Jeho otec pochádzal z českého mestečka Sedlice a Josefova mama bola síce z Viedne, ale taktiež mala český pôvod. Futbalový talent zdedil po otcovi, ktorý hrával za viedeňskú Herthu.
Otec taktiež bojoval na fronte počas prvej svetovej vojny, kde sa mu nič nestalo, no bol to práve futbal, ktorý ho pripravil o život. Počas jedného zápasu si spôsobil zranenie na obličke, odmietol sa podrobiť operácii a umrel v roku 1921 len vo veku 30 rokov. Jeho mama zas pracovala v kuchyni a rodina po smrti otca príliš peňazí nemala.
Aj preto musel Josef hrávať futbal bez kopačiek/obuvi, vďaka čomu sa jeho cit a dotyk s loptou dostal na vysokú úroveň. Okrem toho aj navštevoval školu Jana Amosa Komenského vo Viedni a od svojich dvanástich rokov sa začala jeho futbalová kariéra, kedy rovnako ako jeho otec začal hrávať za Herthu Viedeň. V tomto klube neustále napredoval, jeden zo sponzorov klubu mu dokonca dával za odmenu jeden šiling za každý strelený gól. Vo svojich 15-tich rokoch už Josef hráva za mužov, konkrétne za klub Schustek.
V tom čase bol v Rakúsku futbal nesmierne populárnym, povzbudovať Pepiho chodila aj jeho rodina a práve v súvislosti s jeho rodinou sa viaže zaujímavá historka. Každý správny rodič totiž nedá dopustiť na svoje dieťa a keď bol Bican počas zápasu faulovaný, jeho mama to nezvládla (zrejme to súviselo aj so smrťou jej manžela), vybehla na ihrisko počas zápasu a súpera začala biť dáždnikom.
Futbalový rast Josefa Bicana však stále nespomaloval, ba naopak. O tri roky neskôr už ho oslovil v tom čase najlepší rakúsky klub - Rapid Viedeň a začala sa tak písať nová kapitola jeho kariéry. Počas svojho pôsobenia v novom klube si ho fanúšikovia zamilovali a po jeho odchode za ním smútili. A niet sa čo čudovať. Veď v 49 zápasoch za Rapid Viedeň prekonal súpera až 52-krát.
Jeho ďalšie kroky boli následne trochu kontroverzné, keďže smeroval k mestskému rivalovi, Admire Viedeň. V jej drese jeho strelecká forma pokračovala a v 26 zápasoch strelil slušných 18 gólov.
Čo sa týka reprezentačnej kariéry, jeho začiatky sa spájajú s rakúskou reprezentáciou. Bol súčasťou takzvaného Wunderteamu. Týmto pojmom bola označovaná rakúska futbalová reprezentácia v 30. rokoch 20. storočia vedená manažérom Hugom Meislom. V tomto období bolo veľmi náročné Wunderteam poraziť a boli postrachom futbalového sveta.
Na majstrovstvách sveta 1934 v Taliansku v zostave aj s Josefom Bicanom sa očakával ich triumf. Vo štvrťfinále porazili v tom čase nesmierne silné Maďarsko, no prišlo osudné semifinále proti domácom Talianom a sen o titule sa rozplynul. Zlé počasie a hlavne kontroverzný gól sa postarali o najtesnejšiu prehru 1:0. V následnom zápase o bronz potom prehrali s Nemeckom 2:3.
Cesta Wunderteamu sa končí v roku 1938 a je vám asi jasné, prečo je tomu tak. 12. marca toho roku nastáva anšlus Rakúska nacistickým Nemeckom a hoci sa Rakúsko samé kvalifikovalo na majstrovstvá sveta 1938, Hitler trval na spoločnom tíme. Pozvanie dostal aj Bican, ktorý za rakúsku reprezentáciu skóroval 14-krát v 19-tich zápasoch, no odmietol reprezentovať krajinu riadenú zverským režimom.
O tom, že to bolo odvážne rozhodnutie, vás presvedčí aj fakt, že Matthias Sindelar, kapitán Wunderteamu a najlepší rakúsky futbalista 20. storočia, bol v roku 1939 nájdený vo svojom byte mŕtvy. A áno, odmietol po anšluse reprezentovať nacistické. Nemecko.
Aj preto požiadal Pepi Československo o občianstvo, to však nebolo vydané včas, a preto zmeškal majstrovstvá sveta 1938. Nasledovala vojna, dvanásťročná pauza a ďalšie majstrovstvá až v roku 1950, kedy už bol Pepi za svojím výkonnostným vrcholom. Za Československo tak kvôli vojne odohral len 14 zápasov, v ktorých strelil 12 gólov.
Okrem toho reprezentoval aj Protektorát Čechy a Morava, za ktorého reprezentáciu si pripísal jeden štart. No ten stál za to. V roku 1939 totiž hrali práve proti nacistickému Nemecko na štadióne pomenovanom po členovi NSDAP Hermannovi Goringovi. Zápas sa skončil remízou 4:4 a Pepi strelil hattrick.
Problémy mu však neroboli len nacisti, ale po vojne aj komunisti. Keď neskôr vo svojej kariére pôsobil v klube Hradec Králové, prepustili ho, lebo ho označili za provokatéra, taktiež mal prezývku príslušník buržoázie alebo komunisti jemu a jeho rodine zhabali takmer všetok majetok.
Rok pred anexiou Rakúska smerovali Josefove kroky do rodnej krajiny jeho otca, teda v tom čase už Československa, kde sa upísal pražskej Slávii. A práve v tomto klube prežil najväčšiu časť svojej futbalovej kariéry. Vtedy boli sešívaní najlepším československým klubom plným skvelých hráčov, no ani to nezabránilo Pepimu aby sa tam presadil a stal veľkou hviezdou.
Čísla totiž hovoria samé za seba. Neskutočných 534 gólov v 274 zápasoch v priebehu jedenástich rokov (1937-1948). V prepočte to vyhádza na 1,95 gólu na zápas. Počas jeho najúspešnejšej sezóny v drese červeno-bielych to bolo 57 gólov v 24 zápasoch, teda priemer nad dvomi gólmi za zápas. A v troch zápasoch sa mu dokonca podarilo skórovať po siedmich gólov. SIEDMICH.
Futbal hral aktívne do roku 1955, postupne ešte vystriedal kluby Vítkovice, Hradec Králové a Dynamo Praha a v každom jednom jeho strelecká forma pokračovala. V oficiálnych zápasoch sa jeho počet strelených gólov zastavil na čísle 805, čo z neho robí najlepšieho futbalového strelca histórie, lepšieho ako Pelé, Romário či Puskás.
Keby zarátame aj priateľské zápasy, niektoré zdroje hovoria až o čísle 5000 gólov. Na konci 20. storočia boli Josef Bican spolu s Pelém a Nemcom Uwe Sellerom vyhlásení za najlepších strelcov 20. storočia. Pepi však až takú radosť nemal, keďže podľa jeho slov mu nerátali 229 gólov, ktoré strelil počas protektorátu.
Prišiel však rok 2001 (v decembri 2001 zomrel) a Pepi je vyhlásený za kráľa ligových strelcov 20. storočia. Stihol sa tak dožiť spravodlivosti a ešte pred svojou smrťou mu bolo uznané, že práve on je tým najlepším futbalovým zakončovateľom, aký kedy chodil po našej planéte.
V roku 2013 bol uvedený do Siene slávy českého futbalu a taktiež bol vyhlásený za druhého najlepšieho českého futbalistu 20. storočia (Masopust na prvom mieste).
A na záver jedna príhoda a jedno rozhodnutie, ktorú ľutoval. Keď Pelé bol na hranici prekonania hranice 1000 gólov, niektorí žurnalisti hľadali aj ďalších hráčov, ktorí dokázali niečo takéto obdivuhodné. Bývalý rakúsky futbalista Franz Binder vtedy poradil Bicana, ktorý mal skórovať až 5000-krát.
Keď ho následne vypátrali reportéri, položili mu otázku, prečo z toho nespravil haló, veď to číslo bolo neskutočné. A jeho odpoveď? "Kto by mi veril, keby poviem, že som strelil päťkrát viac gólov ako Pelé?"
Čo sa týka rozhodnutia, ktoré ľutuje, patrí sem jeho odmietnutie ponuky zo slávneho Juventusu, kde by jednak mal skvelý plat a taktiež by bol oveľa známejším aj v ostatných krajinách. Lenže jeden z vysoko postavených členov Slávie im vravel, že v Taliansku sa dostávajú k moci komunisti. A tak sa rozhodol Pepi so svojou rodinou zostať tu, aby len pár mesiacov na to prišli komunisti do Československa.
Josef Masopust, český držiteľ Zlatej lopty: „Pepi byl Pan fotbalista, považuji za čest, že jsem proti němu mohl hrát. Už tehdy jsme k němu vzhlíželi jako k polobohu. Potom, když už jsem byl v ATK, jsem proti němu hrával v jeho druhé éře ve Slavii. Byl to fotbalový gentleman a šlechtic, nesnížil se k záludnostem. Měl ale smůlu – kvůli válce přišel o dvě mistrovství světa,“
