S našim návodom zvýšiš úroveň svojej práce o niekoľko tried vyššie.
Čas odovzdávanie bakalárskych či diplomových prác sa blíži. Každá škola to má, samozrejme, inak, ale študenti, ktorí navštevujú svoje domovské fakulty, sa zrejme zhodnú v tom, že ide o dielo, ktoré sa nerodí ľahko. Pre niekoho, kto sa dokáže vyjadrovať iba hovorovým či nespisovným jazykom, môže ísť o náročný proces, ktorý potrápi nielen mozgové bunky, ale aj silu vôle a bude predstavovať poriadnu skúšku nervov. Mnohí majú problém s tým, kde začať, odkiaľ zohnať kvalitné zdroje, ako ich citovať a najmä, akým spôsobom to dať všetko dokopy. Preto som sa rozhodol dať dokopy článok, v ktorom sa pokúsim vám na všetky tieto problémy ponúknuť jednoznačné rady a verím, že vďaka nemu bude každá vaša písomná práca na vynikajúcej úrovni.
Ak sa pýtate, prečo sa pasujem do úlohy experta na túto problematiku, hneď z úvodu musím konštatovať, že to vôbec tak nie je a že aj ja sám sa v tomto smere mám ešte čo učiť. Na druhej strane, ako bývalý účastník veľkého množstva súťaží a prednášajúci na konferenciách, som takmer so železnou pravidelnosťou musel posielať abstrakty, vedecké články či priamo veľké práce v písomnej podobe či už v slovenčine alebo v angličtine. Sám veľmi dobre viem, že najhoršie je začať.
Rozumiem tomu, že vyhovieť zadaniu je v mnohých prípadoch problém - zvlášť vtedy, keď narazíte na protichodné požiadavky v jednom zadaní, prípadne vám zadanie nedáva žiaden zmysel. Pokúsim sa však tento článok poňať čo najviac zoširoka, aby sa v ňom našiel takmer každý, kto prostredníctvom neho bude hľadať pomoc. Nasledujúci text je rozdelený podľa prevažujúcej štruktúry písomných prác tak ako som sa s nimi v minulosti stretol. Je možné, že v porovnaní s vybranými konkrétnymi prípadmi sa môžu objaviť isté odlišnosti, ale v zásade sa určite zhodneme. Bez zbytočných slov preto poďme na to.
Zadanie
V prvom rade je veľmi dôležité pochopiť, čo sa od vás ako autorov práce vyžaduje. Musíte si určiť priority toho, čo chcete v danom texte vyjadriť, aké sú jeho ciele, obsah a najmä výstupy. Taktiež si veľmi dobre zistite, čo od vás chce školiteľ. Nech sa vám akokoľvek do toho nebude chcieť ísť, ak niečo musíte v rámci práce dodržať, je zadanie. Ak od vás chcú 10 strán + prílohy, tak to tak napíšte. Ak má byť abstrakt dvojjazyčný, tak to tak urobte. Ak máte dať obrázky do textu, nedávajte ich osobitne do prílohy. Ak píšete o Veľkej Morave, zbytočne budete rozoberať knieža Rastislava.
Dajte si tiež záležať na štylistike a forme textu. Rešpektujte stanovený typ písma, veľkosť, riadkovanie, odseky. Priznám sa, sám niekedy bojujem s tým, že viem o tom ako môj text vyzerá v rámci Calibri a ja ho just musím písať s Times New Roman. No aj keď sa mi to nepáči, moje osobné preferencie musia korešpondovať s požiadavkami. Ak by som to mal zhrnúť - držte sa zadanej témy, rešpektujte špeciálne pokyny v zadaní a po grafickej stránke upravte buď podľa požiadaviek, alebo bežne zaužívaných štandardov.
Zdroje
Keď už viete, o čom máte písať, musíte tiež zaistiť, aby ste si k danej problematike zaobstarali kvalitné informácie. Vo všeobecnosti pripadajú do úvahy dve veľké skupiny - knihy a internetové zdroje. Prvý zdroj je klasický a veľmi dobre známy - napokon, naši rodičia a generácie bývalých študentov nemali také rozsiahle možnosti zistiť si rýchlo a z pohodlia domova všetko, čo potrebovali a boli odkázaní na osobné návštevy knižníc a zdĺhavé vyhľadávanie.
V súčasnosti sa síce knižné informácie v akademickom prostredí využívajú v oveľa menšej miere, pokiaľ navštívite univerzitnú, resp. vedeckú knižnicu vo vašom meste, máte takmer stopercentnú istotu, že nájdete to, čo potrebujete. Tieto inštitúcie často za symbolický poplatok disponujú publikáciami, ktoré dnes nie je možné iným spôsobom zohnať a pri ktorých nemusíte mať obavy, že by išlo o nekvalitný zdroj.
Pri vyhľadávaní informácií na internete si síce ušetríte cestu, no na druhej strane je potrebné, aby ste boli obzvlášť obozretní. Ponúknuť univerzálnu radu naprieč odbormi je veľmi ťažké, pretože každý má svoje špecifikum a vy ako študenti by ste počas štúdií mali mať aspoň aký-taký prehľad o tom, kde vyhľadávať kvalitné informácie. Ja osobne pre svoju potrebu využívam stránku wikiskripta.eu, ktorá predstavuje akúsi medicínsku alternatívu k Wikipedii. Nájdete na nej všetko to, s čím sa počas štúdií medicíny stretnete a máte istotu, že ich skontrolovali samotní pedagógovia a nemusíte sa obávať z nej čerpať. Navyše, viem, že keď budem daný web citovať, oponent mojej práce bude stránku ako relevantný zdroj plne rešpektovať. Pokiaľ hľadám kvalitné odborné články, využívam možnosti predplatiť si elektronické verzie obežníkov, často bezplatných. Ako príklad uvádzam web Solenu. Špeciálnu pozornosť venujte Wikipedii. Možno sa v tomto bode nezhodnem s každým, ale ja osobne by som Wikipediu v práci necitoval, a to z toho dôvodu, že mi to bolo niekoľkokrát komisiou vytknuté s odôvodnením, že ide o nedôveryhodný zdroj.
Nezabudnite citovať! Citačných štandardov je niekoľko a je veľmi dôležité vedieť, ktorý uznáva ten, komu prácu odovzdávate. Následne si ho veľmi ľahko môžete vygoogliť a podľa vzoru citovať vaše zdroje. Pokiaľ na citáciu nemáte zadanú žiadnu konkrétnu požiadavku a neviete, ako na to, môžete využiť, napríklad, stránku citace.com - jednoduchý generátor so všetkým, čo v tomto smere budete potrebovať.
Abstrakt
Abstrakt predstavuje veľmi dôležitú časť každej práce a pokiaľ budete vystupovať na odbornej konferencií, je to istá forma teaseru, ktorá by mala prípadného poslucháča vášho prejavu, resp. čitateľa vášho autorského textu na neho nalákať. Každý abstrakt by mal obsahovať:
- názov práce
- meno autora / autorov
- stručný popis toho, čomu sa práca venuje
- ciele práce
- metodiku
- výsledky
- záver
- kľúčové slová
Podstatou abstraktu ale je, že má byť stručný (ideálne každý spomenutý bod v rozsahu jednej až dvoch viet). Musíte sa naučiť vybrať to najpodstatnejšie a urobiť si na tých pár riadkoch textu dostatočnú reklamu na to, aby ste čitateľa prinútili dozvedieť sa viac. Kľúčových slov v úplnom závere vypíšte aspoň 5. Priznám sa, že ich význam mi nie je celkom jasný, no patria medzi základné publikačné štandardy a v abstrakte by rozhodne chýbať nemali. Abstrakt je veľmi často vyžadovaný aj v anglickom jazyku, a to aj v prípade, že samotný text práce je v slovenčine. Štandardný rozsah abstraktu je polovica normostrany, samozrejmosťou je jeho uverejnenie na samotnej strane.
Úvod a Teoretické východiská
Ak som v predcházajúcom bode spomínal, že abstrakt má nalákať čitateľa na to, aby sa vôbec vašim ďalším textom zaoberal, úvod by mal doslova vtiahnuť čitateľa do deja. Vezmite si, napríklad, tento článok. Tiež som ho nezačal ihneď bodom Zadanie, ale danú problematiku som najprv načal niekoľkými riadkami. To isté by ste mali v úvode docieliť aj vy. Mali by ste skombinovať známe fakty a v menšej miere váš vlastný názor, pútavo uviesť, o čom sa na nasledujúcich stranách budete venovať. Určite nezabudnite spomenúť aspoň v jednom - dvoch odsekoch opísať ciele vašej práce.
Kedysi bývalo zvykom sa im venovať v samostatnej kapitole, dnes by som to odporúčal iba v prípade, že takúto požiadavku budete mať uvedenú priamo v zadaní. Za úvodom by mala nasledovať kapitola obsahujúca potrebnú teóriu, týkajúcu sa témy vašej práce. Ťažiskom každej seminárnej či diplomovej práce by mali byť najmä vaše výsledky, vaša diskusia a váš prínos k danej téme. Preto venujte teórii minimálnu potrebnú pozornosť a ubezpečte sa, že nebude tvoriť viac ako 20 - 30 percent celého textu.
Metodika práce a Výsledky
V rámci Metodiky práce by ste mali čo najpodrobnejšie informovať čitateľa o tom, akým spôsobom ste realizovali svoj výskum. Samozrejme, pokiaľ píšete "obyčajnú" seminárku, ktorá je de facto iba zozbieraným a inak napísaným textom stiahnutým z internetu, metodiku vynechávate, pretože v takom prípade je úplne zbytočná. Čím viac a čím podrobnejšie sa ohľadom postupu vykonania práce rozpíšete, tým máte väčšiu šancu na pozitívne ohodnotený posudok.
Je dôležité, aby bol váš písomný prejav natoľko presvedčivý, že po jeho prečítaní nebude môcť nikto spochybniť námahu, ktorú ste na realizáciu výskumu vynaložili. Plynule na to prejdeme k Výsledkom. V ich prípade platí dvojnásobne, že máte byť čo najpodrobnejší a rozkúskovať ich skrz-naskrz. S obľubou prirovnávam prezentáciu výsledku k prezentácii ľubovoľného produktu. Ak chcete kupujúceho presvedčiť, že práve váš produkt je ten najlepší, musíte ho dokonale opísať a vymenovať všetky jeho klady. V prípade vašich výsledkov ide úplne o ten istý princíp.
Diskusia a Záver
Dovolím si tvrdiť, že Diskusia je najdôležitejšou kapitolou celej práce, v mnohom ešte viac ako samotné výsledky. Je to z toho dôvodu, že pozorné oko čitateľa a najmä oponenta, ktorý bude posudzovať váš text, dokáže odhaliť, do akej miery ste pri prezentovaní výsledkov svojej činnosti boli kritickí a tiež to, ako dobre sa orientujete v danej problematike. Za roky svojej účasti na súťažiach či konferenciách som sa stretol s minimom dobre napísaných diskusií, čo zbytočne v mojich očiach pochovali zvyšný, inak veľmi dobre napísaný text.
Cieľom Diskusie by malo byť samooponovanie vlastným výsledkom a súčasné odkazovanie na odlišné názory iných autorov, ktorí sa venovali tomu, čo aj vy. Základom je, aby ste si dokázali otvorene priznať, že vaše výsledky nemusia byť to najsprávnejšie, čo kedy uzrelo svetlo sveta a vedieť uznať aj prínos vašich kolegov. V Závere môžete opakovane zhrnúť to najdôležitejšie, čo ste zistili a pridať k tomu vaše konštatovanie.
Verím, že vám tento článok aspoň trochu pomôže orientovať sa v problematike písania prác, a to bez ohľadu na to, či ide o seminárku, bakalárku, diplomovku alebo príspevok na konferenciu. Až na charakteristické odlišnosti ide vždy o ten istý princíp, ktorý musíte prispôsobiť konkrétnej situácii. Mojim cieľom bolo, aby ste sa dozvedeli o základných požiadavkách charakteristických pre písomné práce. A pokiaľ budete mať v určitých momentoch pocit, že ste sa pri písaní "zasekli", doprajte si oddych, a to pokojne aj do nasledujúceho dňa. Myslite tiež na to, že takých ako vy je každý rok niekoľko tisíc a keď to dokázali ostatní, dokážete to aj vy.
