Cesta z Bratislavy do Prahy onedlho potrvá len pár minút.
Vízia futuristickej budúcnosti z už niekoľko dekád zaprášených kníh so sci-fi obsahom, kde autá nepotrebujú živého šoferá, kde chodíme na letné dovolenky do vesmíru a kde vlaky doslova lietajú nad kolajnicami sa začiatkom 21. storočia pomaličky, ale isto premieňa na bežnú realitu okolo nás. Americký inovátor a pre niekoho možno aj blázon Elon Musk pri revolúcii v automobilovom priemysle ani zďaleka nekončí, práve naopak. To najlepšie ešte len príde. Nie, tým nemám na mysli SpaceX a ani nič, čo s ňou určitým spôsobom súvisí.
Pozornosť sa tu tentokrát točí okolo jeho ďalšieho ambiciózneho projektu, ktorý nesie názov Hyperloop. A ako sme mali poslednú dobu príležitosť počuť či vidieť, jedného dňa tento vlak z budúcnosti vzájomne prepojí aj európske krajiny, vrátane Slovenska, do jedného prepravného systému s takou rýchlosťou, že sa bez akýchkoľvek problémov vyrovná zvuku.
Building, testing... we continue our progress... #HTT
— Hyperloop | HTT (@hyperloopglobal) 14. marca 2017
Európsky Hyperloop by mal začať fungovať do roku 2020 a nedávny sleď udalostí nasvedčuje tomu, že sa tak aj predsalen stane. Spoločnosť Hyperloop Transportation Technology na čele so šéfom Dirkom Ahlbornom nedávno uzatvorila hneď niekoľko strategických dohôd, ktoré súvisia ako s Brnom, tak aj s hlavným mestom Českej republiky, Prahou. V oboch mestách, podobne ako v Bratislave, postavia stanicu, kde široká verejnosť bude môcť kedykoľvek vystúpiť alebo nastúpiť do jednej z takzvaných prepravných kapsúl, ktoré nás odvezú z jedného miesta na druhé, teda podobne ako klasické vlaky. Rozdiel však spočíva v lepšom komforte (všetko vybavíme cez aplikáciu v našom smartfóne), vo vraj citeľne vyššej bezpečnosti a predovšetkým v spomínanej rýchlosti, vďaka ktorej bude vzdialenosť úplne nepodstatná.
Poďme si teda zhrnúť všetko podstatné, čo o Hyperloope dnes vieme, a ako v týchto dňoch vyzerá pokrok v realizácii ďalšieho veľkého plánu jedného z najväčších vizionárov digitálnej éry.
Z Bratislavy rovno do sveta
Aj keď vlaky, ktoré sa pri pohybe vznášajú nad koľajnicami, nie sú žiadnou revolučnou inováciou, spôsob, akým funguje Hyperloop, zmení úplne všetko. Levitujúce kapsule (občas nazývané aj pody) s elektrickým pohonom získajú zelenú energiu z vlastných solárnych panelov alebo veterných turbín a pokiaľ im niečo také aktuálny úsek nízkotlakového potrubia s vákuom dovolí, rýchlosť tohto nadčasového dopravného prostriedku môže vystreliť až na neuveriteľných 1 200 kilometrov za jednu jedinú hodinu. Samozrejme, všetko závisí od podmienok, pretože nie všetky plánované trasy medzi jednotlivými európskymi mestami umožnia cestovať maximálnou rýchlosťou. Ako píše web zive.sk, priemerná rýchlosť by teoreticky mohla dosahovať necelých 1 000 kilometrov za hodinu.
Úplne prvá trasa, po ktorej sa Hyperloop bude pochybovať, by mala na starom kontinente vzniknúť medzi hlavným mestom Slovenska a Brnom, odkiaľ pôjde až do Prahy. A odtiaľ ešte ďalej na západ, avšak zatiaľ nepoznáme žiadne bližšie informácie. Do úvahy tu pripadá Berlín, Amsterdam a Paríž, no momentálne nemáme nič potvrdené s čiernym na bielom.
HTT continues toward the development of an international Hyperloop™ connecting Brno, Czech Republic to Slovakia.https://t.co/Tj0oTnAOKu
— Hyperloop | HTT (@hyperloopglobal) 15. februára 2017
Bratislava a jej stanica bude vraj predstavovať hlavný regionálny hub východnej Európy. Postupom času by sa k nej mali pripojiť aj ďalšie okolité mestá, ako je napríklad neďaleká Viedeň a Budapešť. Áno, o tých padla reč ešte pred samotnou Českou republikou, no tá ako Rakúsko, tak aj Maďarsko v počiatočných prípravách realizácie projektu Hyperloop predbehla, čoho dôkazom sú nedávno uzatvorené zmluvy so spoločnosťou HTT. Tie poskytujú základné a zároveň nevyhnutné podmienky pre spustenie prvých fáz, bez ktorých by nemohli pokračovať.
Žltou farbou je vyznačená už viac-menej potvrdená trasa. Červenou zase tá očakávaná.
Úloha vlaku Hyperloop spočíva v prepojení dôležitých európskych miest, vďaka čomu nám uľahčí presun z jednej krajiny do druhej. Cestovanie týmto moderných dopravným prostriedkom z Bratislavy do Prahy potrvá zhruba 20 až 25 minút. A časom zrejme ešte kratšie.
Šikovné startupy aj skúsené spoločnosti
Hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, do prác na futuristickom vlaku je zapojených podstatne viac ľudí ako iba tí, ktorí pracujú priamo pre HTT z americkej Kalifornie. Bavíme sa tu o menších startupoch, ale aj väčších spoločnostiach, kam patrí slovenská špička zo strojárenského priemyslu, ktorá si hovorí c2i. Čo sa týka začínajúcich tímov, tak tie majú príležitosť zúčastniť sa špeciálnych súťaží, kde si vedenie Hyperloop Transport Technologies na základe dosiahnutých výsledkov vyberá budúcich odborníkov pre určité časti projektu. A o tom nám ešte koncom minulého roka čo-to porozprával Martin Kadlec, ktorý na jednej takej súťaži už bol a rovno aj zvíťazil. Za odmenu letel spolu s ďalšími tromi parťákmi do Los Angeles, kde stretli viaceré známe mená a navštívili Hyperloop Design Centrum, pričom sa, samozrejme, nevylučuje ani to, že ich skôr či neskôr zavolajú (alebo možno už zavolali) do ostrej akcie.
Hyperloop na #TNWEurope. Kabiny s lidmi má chránit nový materiál, který vyvíjí i slovenská firma C2i #realscifi pic.twitter.com/D9J9P3SseS
— David Slížek (@Ravenhir) 26. mája 2016
Slovenská spoločnosť c2i spolupracuje na vývoji materiálu, z ktorého HTT hodlá vyrábať prepravné kapsule. A aby tie pri tak náročných prevádzkových podmienkach aj niečo vydržali, dostupné riešenia boli nadobro vyradené z hry. Čo to ale znamená? Znamená to, že im nezostávalo nič iné, ako prísť na vlastné riešenie. A tým je Vibranium.
Vlastnoručné vyvinutý materiál Vibranium je 8-násobne pevnejší ako hliník a až 10-násobne pevnejší ako oceľ, pričom má identický názov s materiálom, z ktorého pozostáva aj fiktívny ochranný štít populárnej komixovej postavičky Kapitán Amerika. A nejde o žiadnu náhodu, pretože majú zopár spoločných vlastností - extrémne nízku váhu a najmä vysokú pevnosť, čiže ponúka nadštandardnú odolnosť voči fyzickému poškodeniu. Materiál bude preto zabezpečovať ochranu vonkajšej časti konštrukcie kapsúl Hyperloopu, čím by sa malo efektívne predísť tragédii pri potenciálne nebezpečných nehodách, kvôli ktorým môžu prísť o život pasažieri vlaku. A hoci tu vďaka uzavretému potrubiu bez vzduchu existuje iba malinká pravdepodobnosť, že sa niečo také skutočne stane, bezpečnosť ľudí musí byť za akýchkoľvek okolností prvoradá.
Nejde však iba o obyčajný materiál. Jeho nemalé výhody spočívajú aj v schopnosti kontinuálne analyzovať štrukturálnu integritu objektu, ktorý tvorí, a preto ho môžeme bez obáv nazývať "inteligentným". Vibranium zbiera dáta o všetkých dôležitých konštrukčných parametroch, a to všetko bez použitia akéhokoľvek kábla. Nadobudnuté informácie spracuje počítač a zodpovedné riadiace stredisko následne v reálnom čase získa prehľad o akýchkoľvek konštrukčných poruchách. Nehovorím tu teraz o sci-fi filme, ale o skutočne existujúcej veci, ktorú pomáhali vyvíjať aj slovenskí odborníci. Nadčasové inovácie jednoducho vyžadujú nadčasové riešenia.
Čo sa týka časového harmonogramu celého projektu, tak len pred nedávnom začali s výrobou prvých prepravných kapsúl pre 28 až 40 pasažierov. Čoskoro môžeme očakávať ohlásenie výstavby prvých úsekov s nízkotlakovým prepravným potrubím, ktoré bude stáť na mohutných pilieroch a na ich vrchu umiestnia dlhé rady solárnych panelov. Prvá európska trasa s najväčšou pravdepodobnosťou povedenie z Bratislavy do Brna. Po jej dokončení zrejme začnú s prácou na ďalšom plánovanom úseku, ktorý potiahnu až do Prahy. Ak by teda všetko išlo podľa plánu, testovacie jazdy začnú asi koncom roka 2018. Možno aj skôr.
Hyperloop nie je len vlak, ktorý využíva magnetickú levitáciu a jazdí rýchlosťou, akou hravo zvládne aj také vzdialenosti, o ktorých by sme dnes povedali, že sú naozaj obrovské. Je to v prvom rade moderný, environmentálne priateľský a hlavne cenovo dostupný dopravný prostriedok, do ktorého jedného dňa naložíme aj automobil z našej garáže. A vďaka tomu si spríjemníme, napríklad, takú letnú dovolenku v Španielsku, kam sa Hyperloopom mimochodom (teoreticky) dostaneme za približne hodinku a pol.
