Vyspovedali sme Martina, ktorý sa v Los Angeles stretol s tvorcami vlaku z budúcnosti.
Vízia cestovať rýchlosťou viac ako 1 200 kilometrov za hodinu bez použitia krídiel už nie je iba predmetom záujmu filmových scenáristov z Hollywoodu. Elon Musk a jeho tím vrátane partnerov z takmer celého sveta aktívne pracujú na realizácii ambicióznej myšlienky, podľa ktorej by sme sa raz vedeli premiestniť z Bratislavy do Prahy len za smiešnych 15 minút. Umožnia nám to levitujúce prepravné kapsule, ktoré sa budú pohybovať nízko-tlakovým potrubím umiestneným na mohutných pilieroch niekoľko metrov nad zemou, a to tak rýchlo, že veľké diaľky zrazu prestanú byť veľkými a dokonca aj diaľkami. Pohon navyše zabezpečí zelená elektrická energia získaná zo solárnych panelov a cestovanie nebude vďaka pevnej a tiež priehľadnej konštrukcii transportného potrubia závislé od aktuálneho počasia. A keďže by prvá časť dráhy európskeho Hyperloopu mala o pár rokov vzniknúť aj u nás na Slovensku, oslovili sme 26-ročného Martina Kadleca, ktorý má k tomuto futuristickému vlaku skutočne blízko, aby nám o ďalšom vizionárskom pláne Elona povedal ešte viac.
Čau Martin, môžeš sa nám na začiatok predstaviť? Čo je tvojou pracovnou náplňou a ako si sa s tvojím tímom ocitol v súťaži, ktorá súvisela s ambicióznym projektom Hyperloop? Aký bol jej cieľ?
Ahoj, Matúš. Som členom nového UX oddelenia v Slovak Telekome. Pracujeme na zjednodušení webu z pohľadu jeho používateľa, ale aj technickej náročnosti nasadzovania zmien na takto rozsiahlom projekte. Konkrétne ja sa venujem tvorbe nových web elementov a ich funkcionality na rôznych zariadeniach. Po schválení týchto prvkov vytváram funkčné prototypy. Ďalej ich posúvam na testovanie a na úpravu do finálneho dizajnu. Oddelenie je nové a myšlienka jeho vzniku siaha do júla tohto roku. Na začiatku sme hľadali inšpiráciu, akoby mal náš UX tím fungovať a ako ho správne zasadiť do existujúcich pracovných postupov. Martin – môj šéf, sa v tom čase dočítal o súťaži "Hyperloop Innovation challenge". Zavolal nám a večer pred súťažou sme sa rozhodli, že pôjdeme nazrieť do jadra svetovej inovácie. Súťaž mala na výber dve zadania. Verziu EASY - jej cieľom bolo vytvoriť návrh tzv. on-board entertiment systému, ktorý neinvazívnou reklamou podporí monetizáciu obsahu. My sme si vybrali druhú verziu. Mali sme vymyslieť cross-financovanie bez reklamy, dbať na zlepšenie života ľudí a tvorbu zisku pomocou inovatívneho business modelu.
Kto všetko tvoril váš tím a v čom spočívala tvoja úloha? Ako a kde prebiehala súťaž? Konkurencia bola silná?
Súťaž prebiehala v Starej tržnici v Bratislave a v našom tíme sme boli štyria. Mojou úlohou bolo zhmotniť naše idey do tzv. wireframov. To nám pomohlo rýchlejšie vidieť a rozhodnúť o zrealizovateľnosti nášho projektu. Zrealizovateľnosť projektu bola jedným z hlavných hodnotiacich kritérií súťaže. Ďalej boli v tíme Martin Horváth, ako náš tím líder a business guru, ktorý rozlúskol všetky potrebné čísla. Janka Madunická ako zástupca marketingu vytvorila a popísala našu ideu. A Gabriel Németh spomínané wiferamy premenil na demo našej nakoniec víťaznej aplikácie. Súťaže sa zúčastnilo 120 mladých ľudí prevažne zo startupového prostredia a rôzni freelanceri. Myslím, že pochádzali hlavne z regiónu CEE. Za nami sedela napríklad partička z ČR a dvojica účastníkov z Rakúska. Väčšina účastníkov však bola pripojená do súťaže online, čiže sme nevideli všetkých a ťažko sa nám tipovalo, ako na tom sme (smiech). Na všetko bolo extrémne málo času, hoci celá súťaž trvala približne 8 hodín. Počas nej boli v pohybe rozhodcovia a management Hyperloopu, ktorí sledovali spoluprácu v jednotlivých tímoch. Často sa pýtali a podporovali súťažiacich. Každý tím im na záver odprezentoval svoju ideu a ďalej to už bolo na rozhodcoch.
Stretli ste sa počas súťaže s nejakým problémom, ktorý vám spôsobil veľké komplikácie? Ako ste ho vyriešili?
Úplne prvý problém, s ktorým nám dali zabrať, boli už samotné dáta k zadaniu. Dostali sme asi 8 GB veľký súbor, ktorý obsahoval tvrdé JSON dáta o správaní cestujúcich, ich preferovanom spôsobe dopravy a množstva ďalších informácií - o ich záľubách a všetkom, čo sa týka cestovania. Tu nastal prvý a jediný moment, kedy sme na seba v tichosti len pozerali. Pomerne rýchlo sme však pochopili, že takéto dáta sú povinná štartovacia čiara každého produktu či služby. Ak ich nezvládneme rozbiť do zmysluplnej podoby, nepohneme sa. Dáta sme rozdelili, zabudli na striktné delenie svojich úloh a všetci sme boli big data analytici. Tento "problém" nám paradoxne pomohol pochopiť problematiku a všetkých štyroch nás okamžite nastavil do kreatívneho módu. Zo všetkých nápadov sme už iba stanovili hlavný cieľ - vytvorenie tzv. Open Market Place pre lokálnych dopravcov. Vrátili sme sa ku svojim pôvodným úlohám a zhotovili ho do prezentačnej podoby.
Aká odmena na vás čakala? Očakával z vás niekto, že zvíťazíte? Čo vám zabezpečilo prvé miesto a aké reakcie prišli od kamošov alebo rodiny?
Do posledného momentu sme netušili, ako sme na tom v porovnaní s ostatnými súťažiacimi, keďže prezentácie nápadov prebiehali iba s porotcami. Jediným náznakom možného úspechu bolo, že nás postupne navštívil každý z členov Hyperloopu. No či pochvala a úsmev od každého z nich môže stačiť na víťazstvo, to sme nevedeli až do vyhlásenia výsledkov. Nakoniec to vyšlo a našou odmenou bola pozvánka na návštevu Hyperloop Transportation Technology Centre v Los Angeles. Pôvodne bola cena pre 2 členov víťazného tímu. No po úžasnej prezentácii Nolana Buschnella, zakladateľa ATARI, sa počas vyhlasovania víťazov Bibop Gresta ako spoluzakladateľ Hyperloopu rozhodol vziať do LA všetkých 4 členov ako odmenu za tímový prístup k zadaniu. Všetci v mojom okolí sa z tejto výhry veľmi tešili, aj keď mňa čakalo ešte veľa vysvetľovania, čo sme to vlastne vytvorili a ako nám to mohlo napadnúť (smiech).
USA, Los Angeles, METal a Hyperloop - porozprávaš nám priebeh vášho tripu za veľkou mlákou? S kým všetkým si sa vlastne stretol a čo ste preberali? O čom bol spomínaný meetup v LA?
Prvý kontakt s USA bol trošku stresujúci. Po nekonečnom lete a letiskovej kontrole sme sa dopracovali do požičovne aút a chalani sa rozhodli, že sedem miestne SUV je tá pravá voľba pre európskeho šoféra. No po prvých kilometroch som si rýchlo uvedomil, že nesedím v tom najväčšom, čo tam brázdi cesty.
Ďalšou veľkou vecou bol rozmer Los Angeles. Nekonečné cesty, ulice a pláž, pri ktorej sme bývali. Lokalita pôsobila ako miesto, kde sú všetci fit a bez stresu. Každé jedlo bolo označené ako organic, nakoľko tu vraj prebehla masívna kampaň o stravovaní a tak sa v LA začalo viac dariť tomuto typu potravín. Po príchode nás čakala večera s Andrea La Mendola, ktorý má na starosti globálny chod tímov v Hyperloope. Okrem neformálnych tém a predstavenia LA nám porozprával o spolupráci vývojových tímov. Mňa osobne prekvapila informácia, že Hyperloop má 600 zamestnancoch zo 40 krajín, ktorí pracujú po celom svete. Tieto tímy manažujú momentálne z 3 officov v LA, Dubaji a Barcelone.
Nasledoval voľnejší deň, kedy sme sa vyrovnávali s Jetlagom na Venice Beach, požičali bicykle a užili si regeneračný deň. Na plážovej promenáde je toho naozaj dosť k videniu od pouličných umelcov, cez skatepark, verejnú posilňovňu až po lunapark. Druhý člen Hyperloop, ktorý sa nám osobne venoval, bol Bibop G. Gresta - spoluzakladateľ spoločnosti. Pozval nás na stretnutie, ktoré nazvali METal. Netušili sme, čo máme očakávať, no všimli si nás členovia Hyperloop tímu, ktorí boli v Bratislave a privítali nás ako svojich, takže už sme mali menší stres. To, čo nasledovalo, bol asi najinšpirujúcejší deň, aký som zažil. Na stretnutie, kde sme sa ocitli, pozývajú najšikovnejších ľudí v LA z rôznych odvetví, vypočujú si prezentácie na rôzne témy, o ktorých potom diskutujú. Napr. počas našej návštevy riešili systém financovania amerických volieb, príbeh bezdomovca Thomasa Andrewsa, ktorý sa dostal z dna a vymyslel posilňovací ruksak, počet policajných vrážd v USA, a tiež náš príbeh - ako sme sa medzi nimi ocitli, až po prednášku o online reklame v publikačných médiách a jej budúcnosti priamo od človeka z Los Angeles Times. Medzi účastníkov tohto meetup-u patria rôzni doktori, hudobníci a CEOs IT firiem. Dirk Alhborn tu v minulosti stretol Bibopa a navrhol mu, aby sa pustili do projektu Hyperloop. K nám sa neskôr prihovoril starší pánko, ktorý vyzeral tak na 70 rokov a neskôr z neho vypadlo, že má firmu na výrobu mobilných aplikácií. Vtedy som si uvedomil ten rozdiel medzi slovenským prístupom k nápadom a jeho škrečkovaniu do poslednej chvíle, na rozdiel od inovátorov, ktorí sú dávno zahojení a nájdu si čas v sobotné doobedie na takýto typ debát a tvorby biznisu. Potreba stretávania naskillovaných ľudí s inovatívnym nastavením mysle je to, čo som si z tejto skúsenosti odniesol.
Čo ste robili vo voľnom čase? Kde všade ste boli pozrieť a kde sa ti páčilo najviac? Odišiel by si do USA žiť?
Ako som spomínal, veľa času sme trávili chillovaním na Venice Beach v rámci boja s posunom času, ale stihli sme aj Griffith Park, trocha umenia v múzeu The Broad, party v Edison Clube. Snažili sme sa ten týždeň využiť v čo najväčšej možnej miere. Ja som taký prírodný pozorovateľ, čiže som si LA (mimo Hyperloopu) najviac užil pri západoch slnka na pláži s typickými Baywatch búdkami. A život v LA - vedel by som si tam predstaviť žiť 2-3 roky, presne kvôli tomu ich "všetko sa dá vyriešiť" prístupu ľudí, ktorých sme mohli stretnúť. Samozrejme, boli sme tam iba týždeň a dlhšie obdobie by mohlo mať aj temné stránky. Chcel by som, aby sme takéto pocity zažívali aj u nás doma a o to sa z Ameriky príliš nepričiním.
A čo Hyperloop Design Centrum? Aké zaujímavosti či informácie si sa tam dozvedel? Aký vývoj tam prebieha?
Je to miesto, ktoré svojím vzhľadom nemôže nikoho uraziť. Nakoľko ho manažment sídliaci v LA využíva na prezentačné účely, nachádza sa v ňom množstvo ukážok vedeckých zistení, ktoré sa snažia technici využiť v tomto projekte. Od využitia magnetickej sily, cez vákuovú pumpu až po cestovanie v Hyperloope pomocou virtuálnej reality. Čiže samotný vývoj v tomto centre neprebieha, ale skôr slúži na prezentáciu a dôležité meetingy spoločnosti.
Tento spôsob koniec koncov aj vychádza z filozofie vývoja, ktorú Hyperloop tlačí. Zháňať najväčšie talenty po celom svete a pracovať s nimi v ich regiónoch. Týmto spôsobom za 34 mesiacov dosiahli 18 patentov, spustili spoluprácu s asi 50-timi kľúčovými partnermi pre vývoj, rokovali s rôznymi štátmi a právnymi zmenami, aby takýto typ dopravy mohli vôbec spustiť. Najlepšia info pre nás je, samozrejme, že spolupracujú aj so slovenskou firmou, ktorá pre nich vyvíja materiál na ochranu kapsuly.
Ďalej to bola info o tom, prečo musia vymýšľať nové materiály tohto typu. Dôvod je jednoduchý. Keby bolo všetko z ocele, tak by jej mali málo v porovnaní s tým, koľko jej dokáže napr. USA vyprodukovať. Ich plán dokázať tieto materiály tlačiť na 3D tlačiarňach v masívnom množstve nás už ani nemohol prekvapiť...
Aký je tvoj pocit po týždni v takom prostredí - v centre inovácií? Dalo ti to niečo?
Zažil som situácie, s ktorými by som sa len tak ľahko nestretol, takže o motiváciu mám na dlhšiu dobu postarané. Teraz už bude iba na mne, čo sa mi z nej poradí vyťažiť v práci, osobnom živote a možno vymyslím projekt, ktorý by pomohol zvýšiť hrdosť obyvateľom v tejto našej krajine. Či sa mi niečo z toho podarí, uvidíme časom.
Nedávno sme sa dozvedeli, že vývoj a výroba vlaku Hyperloop príde aj na Slovensko. Čo to znamená pre našu malú krajinu?
Že budeme pri vzniku jednej z naj inovácií v poslednej dobe. Množstvo šikovných ľudí dostane priestor sa v tomto projekte ukázať a z Miletičky sa ku Stephansdom dostaneme do pár desiatok minút (smiech). Myslím, že prvé tímy budú silno technicky zamerané, takže ľudia z tejto brandže by mali byť v pozore už čoskoro.
Hyperloop, Európa a nadštandardne rýchle cestovanie za pár drobných. Kedy si budeme môcť vychutnať niekoľko minútovú jazdu z Bratislavy do Viedne a koľko nás to asi bude stáť? V akom štádiu je projekt v týchto dňoch a aké sú ďalšie plány?
Tak na túto otázku bude mať najskôr odpoveď asi CEO Dirk a ja by som len mohol streliť tip. V niektorom z posledných rozhovorov, ktoré som s ním videl, ho moderátor konfrontoval s otázkou, či naozaj tento projekt uzrie svetlo sveta a jeho odpoveď bola: na 100 %. Ja som videl jeden rušný deň v ich centre aj niektoré výsledky, ku ktorým sa dopracovali za 34 mesiacov. Sám sa teda nechám prekvapiť, kam a v akom čase sa dopracujú.
Čo všetko zmení príchod Hyperloopu? Čo si o tomto spôsobe cestovania myslíš ty? Je to bezpečné a efektívne? Poprepája raz celý svet?
Tento typ cestovania môže zmeniť prístup k využitiu energie potrebnej na jej fungovanie, tým pádom minimalizuje náklady na prevádzku a mohol by sa stať dostupným pre širokú verejnosť. Ak teda raz poprepája celý svet a bežný človek ako ja sa dostane do 100 km vzdialenej práce za 6 minút, poprípade na pivko za kamarátmi do Prahy za 15 minút, tak si myslím že je to pecka. Čo sa týka bezpečnosti, dnes je doba, v ktorej nebezpečný projekt nemá šancu na realizáciu, takže sa jej dostatočne povenujú.
Aké máte ďalšie plány? Plánujete s tímom aj niečo iné, podobné tejto súťaži?
Keďže pracujeme spoločnom tíme aj v Telekome, snažili sme sa získané info z tejto skúsenosti pretaviť aj do denného fungovania nášho on-line oddelenia. Nie vždy sa totiž podarí vystavať myšlienku z čistého papiera za pár hodín, čiže toto bol náš prvý plán. Či sa zúčastníme ďalšieho hackhathlonu, momentálne neviem. Ja osobne sa momentálne venujem zúročeniu inovačného nastavenia môjho myslenia a ak to naberie zmysel pre kolegov, zaiste poprosím o pomoc v danom projekte.
Chceš niečo odkázať čitateľom Refresheru?
Jasné, aby ste si verili, ak ste v konfrontácii s inými ľuďmi z brandže. Každá takáto skúsenosť vám ukáže, na čom by ste mali na sebe zamakať a v čom ste, naopak, dobrí. Ak nemáte kde, tak kľudne skúste takýto typ súťaže. Koniec koncov, za nami na druhom mieste skončil 15-ročný chalan, ktorý bol pozrieť vývojársky tím vo Francúzsku a myslím, že ten sa už profesijne nestratí.
