Ľudia na pláži zostali trochu prekvapení.
Prvýkrát sa ich ľuďom podarilo spozorovať až v roku 1772 a odvtedy sa úspešne vyhýbajú tomu, aby sme o nich mohli zistiť viac. Najdlhšia kostnatá ryba, ktorú dnes poznáme, sa po latinsky volá Regalecus glesne a v angličtine zase „giant oarfish“, pričom tieto živočíchy žijú výlučne v hĺbkach morí a oceánov. Vedci predpokladajú, že ich najobľúbenejšie pásmo na život sa rozprestiera v hĺbkach od 200 až do 1000 metrov, čo nie sú miesta, kam by sa ľudská noha mohla dostať len tak v priebehu niekoľkých minút.
Je zvláštne, že tieto dlhočízne a mazľavé ryby sa zvyčajne na hladinu či ku pobrežiu dostávajú až v momentoch, kedy sa už nachádzajú na pokraji smrti. Vedci doteraz nevedia vysvetliť, prečo sa pri plážach ľuďom z času na čas podarí vytiahnuť túto mŕtvu rybu a objavili sa už aj teórie, že ak Regalecus glesne tuší čoskorý príchod smrti, biologické zákonitosti ju prinútia vynoriť sa. Pravdepodobnejšou možnosťou je však to, že ryba na hladinu vypláva kvôli seizmickej aktivite a zabije ju rozdielny tlak v porovnaní s jej zvyčajným domovom. Neďaleko pobrežia Filipín jednu z týchto rýb pred pár dňami chytil miestny rybár, ale keďže by s ňou na trhu nepochodil a pravdepodobne by ju nemal komu predať, hodil ju späť do vody. O pár dní neskôr sa ľuďom na pláži zjavil zvláštny živočích pár metrov od pobrežia, a tak rybu vytiahli a potom si s ňou aj zapózovali, keďže už na hladine bola mŕtva. Nevedno ani to, či išlo o rovnakého živočícha, a preto zostáva Regalecus glesne veľkou záhadou.
