V máji minulého roka navštívila aj Slovensko.
V stredu veku 91 rokov zomrela prirodzenou smrťou renomovaná britská biologička Jane Goodallová, ktorá sa zaoberala výskumom primátov, najmä šimpanzov, a bola uznávanou bojovníčkou za ochranu divých zvierat. Stalo sa tak v Kalifornii počas jej prednáškového turné po Spojených štátoch, oznámil inštitút nesúci jej meno. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.
Inštitút označil Goodallovú na Instagrame za „neúnavnú zástankyňu ochrany a obnovy nášho prírodného prostredia“. Až do konca svojho života vyzývala na prijatie naliehavých opatrení na ochranu klímy.
Plyšový šimpanz a rozprávka o Tarzanovi
Goodallová sa narodila 3. apríla 1934 v Londýne. O zvieratá sa začala zaujímať už v ranom detstve, keď jej otec dal plyšového šimpanza, ktorého si nechala na celý život. Zaujali ju aj knihy o Tarzanovi, chlapcovi vychovanom opicami, ktorý sa zamiloval do ženy menom Jane.
V roku 1957 odcestovala do Kene, kde začala pracovať pre renomovaného paleontológa Louisa Leakeyho. Ten, ohromený jej vedomosťami a nadšením, ju v roku 1960 poslal študovať šimpanzy v národnom parku Gombe v Tanzánii.
Stala sa prvou z troch žien, ktoré si vybral na štúdium ľudoopov vo voľnej prírode - spolu s Američankou Dian Fosseyovou, ktorú zavraždili v roku 1985 v Rwande (študovala gorily), a Kanaďankou Birute Galdikasovou (orangutany).
Prvotné výskumy
Počas výskumu trvajúceho 45 rokov napríklad zistila, že šimpanzy používajú nástroje, dokážu prejavovať svoje emócie a sú mäsožravce, ale aj to, že sa navzájom zabíjajú. Vo svete si tak získala povesť odborníčky na správanie primátov.
„Začiatkom 60. rokov 20. storočia mnohí vedci verili, že iba ľudia majú myseľ, že iba ľudia sú schopní racionálneho myslenia,“ povedala v dokumentárnom filme Jane, ktorý obsahuje mnoho záberov z prvých dní jej výskumu. „Našťastie som nebola na univerzite a tieto veci som nevedela,“ dodala.
Na základe týchto zistení ju Leakey povzbudil, aby sa venovala doktorandskému štúdiu na Cambridgeskej univerzite, kde sa stala iba ôsmym človekom, ktorý získal doktorát bez predchádzajúceho získania bakalárskeho titulu.
S výskumníčky na ochrankyňu zvierat
Keď si Goodallová uvedomila, že populácie šimpanzov sa všade zmenšujú a čoraz viac strácajú svoje biotopy, začala sa venovať ochrane zvierat a životného prostredia. Napríklad sa zasadzovala za zníženie spotreby mäsa a aj vo vysokom veku neúnavne cestovala po svete a ľudí presviedčala prostredníctvom prednášok a stretnutí.
Napísala niekoľko kníh a v roku 1977 založila The Jane Goodall Institute, ktorého cieľom je výskum, vzdelávanie a ochrana divej prírody. V roku 1991 spustila environmentálny program Roots & Shoots vedený mladými ľuďmi, ktorý medzičasom pôsobí vo viac ako 60 krajinách.
Motivovala milióny ľudí
Na rozdiel od mnohých mladých environmentálnych a klimatických aktivistov zostala Goodallová optimistická a empatická. Keď sa jej jeden mladý človek opýtal, ako presvedčiť ľudí, ktorí popierajú klimatickú zmenu, vo svojom podcaste odpovedala: „Jedna vec, ktorú by som vám odporučila, je nebyť agresívny. Inak vás nebudú počúvať.“
Jane Goodallová navštívila v máji 2024 aj Slovensko. V Bratislave vystúpila na festivale vedy a umenia Starmus, kde sa stretla so študentmi.
V roku 2021 dostala prestížnu Templetonovu cenu, ktorá sa udeľuje za výskum alebo objavy na rozhraní vedy a náboženstva. V januári 2025 jej americký prezident Joe Biden udelil Prezidentskú medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie v USA.
