Ďalšie výpovede našich čitateľov spolu s niektorým radami, ako sa jej pokúsiť zbaviť.
Bohužiaľ, odpoveď je príliš komplikovaná na to, aby sme ju dokázali zodpovedať jedinou kladnou či zápornou odpoveďou. Jej výskyt závisí od množstva faktorov a my sa po dlhšom čase opäť pozrieme na tento nesmrteľný nočný zážitok, ktorý je s nami už od nepamäti a rozhodne tak skoro neplánuje z našich spánkových režimov vymiznúť. Minimálne, pokiaľ sa sami nepokúsime iniciovať jeho odchod. Pripravili sme si preto niekoľko údajne overených receptov ako sa zbaviť najhoršej nočnej mory a zároveň sme opäť zozbierali pár pre niekoho drahocenných výpovedí, ktoré vám dajú pocítiť, že nieste zďaleka jediný.
Ak máte v pamäti natoľko zaujímavý príbeh, že sa oň chcete s nami podeliť, pošlite svoj zážitok na [email protected]. Čím viac si z neho pamätáte, tým lepšie. Tiež by som chcel zdôrazniť, že okrem opisu nám môžete poslať aj prípadné okolnosti, ktorými bol sprevádzaný, ako napríklad nezvyčajné/paranormálne javy, ktoré sa diali vo vašom okolí a podobne. Budeme radi, ak nám napíšete aj v spojitosti so zážitkami z astrálneho cestovania.
Kvalitná posteľ
Či už trpíte spánkovou paralýzou alebo nie, výber tej správnej postele, respektíve matracu spolu s vankúšom, paplónom či posteľovinami by ste rozhodne nemali zanedbávať. Odhliadnuc od samotnej nočnej mory, kvalita vášho spánku závisí aj od toho, či sa cítite pohodlne a nestrávite polovicu nočných hodín prehadzovaním sa z jednej strany na druhú či prekladaním vankúša do tej správnej polohy, ktorá sa aj tak po chvíli stane nekomfortnou. V posteli trávime tretinu života a práve jej zlý výber môže byť jedným z možných faktorov pre jednorazové či opakované zažívanie spánkovej paralýzy.
Pravidelný spánok
Možno je tento bod až príliš očividný, no podľa nás je jeden z tých dôležitejších a zároveň najviac zanedbávaných. Drvivá väčšina z nás funguje v režime, v ktorom vôbec nie je jednoduché zosúladiť prácu, školu a ďalšie aktivity tak, aby sa telu dostával spánok vždy alebo aspoň takmer vždy v ten istý čas. Cez týždeň si často všetci líhame dostatočne vyčerpaní, no už skoro ráno nám opäť zazvoní budík, a preto si občas neodpustíme poobedňajšie zdriemnutie, ktoré je síce fajn, no môže spôsobiť oddialenie večerného presunu do postele, ktoré výusti v oveľa ťažšie ranné vstávanie. A to sa ani nemusíme zmieňovať o tých, ktorí ťahajú premenlivé ranné, poobedné a nočné služby. Pokúste sa nastaviť si určitý stereotypný spánkový režim, možno práve to je jeden z kameňov úrazu.
Optimálna dĺžka
Optimálna dĺžka spánku je u každého človeka rozdielna, no zväčša sa táto hodnota pohybuje na úrovni 7 až 9 hodín v závislosti od veku, aktuálneho mentálneho a fyzického vyťaženia či zdravotného stavu. Možno sa vám zdá jednoduché prekonať prvotný ranný šok z nedostatku spánku, zahasiť ho kávou s vysokým obsahom kofeínu a pustiť sa do práce, no je všeobecne známym faktom, že ukracovaním spánku si vytvárate spánkový dlh, ktorý si telo skôr či neskôr vypýta späť. Hoci si dokážeme navyknúť na režim kratšieho spánku ako si naše telo žiada, vypomstiť sa vám to môže vo forme nižšej koncentrácie, náladovosti alebo tiež spánkovej paralýzy.
Vyhnúť sa rušeniu
To, že dokážete zaspať aj v rušivom prostredí plnom elektroniky neznamená, že vaše telo nebude mať s ňou žiaden konflikt. Únava si nevyberá a veľa z nás nemá problém upadnúť do spánku takpovediac pod koncertným pódiom metalovej kapely. Mali by ste však vedieť, že príliš presvetlené prostredie utlmuje tvorbu melatonínu rovnako ako neustále hrajúca hudba môže narúšať celkovú kvalitu spánku. Čo sa týka melatonínu, jeho hladiny môže ovplyvniť aj prítomnosť telefónu blízko hlavy či nepretržitá prevádzka Wi-Fi routera vo vašej blízkosti. Nechceme tým povedať, že máte pred každým večerom odpájať chladničku či chodiť spávať na lesnú čistinku, iba skúste tentokrát položit váš telefón ďalej ako na nočný stolík.
Oddýchnuť si pred spaním
Odborníci na ideálny spánok odporúčajú minimálne hodinu pred spánkom odložiť smartfón či notebook bokom. Nehovoríme ani tak o zníženej produkcii melatonínu zapríčinenej ožarovaním tváre vysokým svetelným tokom, keďže moderné displeje ponúkajú dostatočne nízky jas spolu s nočným režimom (teplejšie farebné odtiene), ako o odreagovaní mysle. Pokiaľ ešte minútu pred začiatkom nočnej výpravy do krajiny snov "znásilňujete" mozog sledovaním diania na Facebooku, četovaním alebo čítaním, môže to ovplyvniť celkovú kvalitu spánku. Boj proti spánkovej paralýze nemusí byť ľahký a možno je práve mentálne vyťaženie tesne pred spánkom tým najhlavnejším dôvodom. Nebojte sa zmeniť zaužívané a pokojne sa celých 60 minút pred uložením do postele poprechádzajte po byte/dome, vyvetrajte a nadýchajte sa čerstvého vzduchu, pustite vašu obľúbenú hudbu a nechajte myseľ odpočívať.
Ľubo: Sú to dva roky, čo som ochrnul na pol tváre (dočasne), kto chce, nech si vygoogli "pareza facialis" a uvidí tie obrázky. Viete si asi predstaviť, čo také niečo spraví so zdravým človekom. Moje podvedomie sa začalo extrémne báť celkového ochrnutia (čo je logické) a dávalo mi to patrične pociťovať. Odvtedy som trpel spánkovou paralýzou. V extrémnych prípadoch som sa vedel zobudiť aj 8x za noc. Do toho pri zaspávaní nespočetne veľakrát šum a pišťanie v ušiach, keď je človek už paralyzovaný, ale zároveň to ešte dokáže celkom prekonať a pohnúť sa. Toto trvalo asi pol roka.
Halucinácie boli časté. Na intráku som býval zväčša sám, lebo spolubývajúci mal iný rozvrh. Jeden večer som si lahol a nemohol zaspať - snáď 6x som sa zobudil paralyzovaný s pišťaním v ušiach. Ignoroval som to, totižto ak si človek uvedomí, že je to len podvedomie, a že sa nemusí báť. V tú istú noc som sa zobudil uprostred noci, spal som na chrbte (chyba!), pišťanie v ušiach, šum, milióny hlasov všade naokolo, ako by sa peklo samotné ku mne prihováralo, všetky šepkali, ale nezrozumiteľne, akoby iným jazykom, mne neznámym. Nechcel som otvoriť oči, vedel som, že ma "niečo pozoruje". Neprekonal som sa, a otvoril som ich. Nadomnou stála postava, videl som len siluetu, ak by človek povedal, možno 30 centimetrov nadomnou hlava, čierny obrys, čo sa na vás pozerá. Tu som chytil paniku, začal sa trhať, cápať, snažil sa nadýchnuť, pohnúť sa. Iba som sa však triasol ako pri epileptickom záchvate, mumlal som a nevedel vydať súvislej hlásky. Možno ten okamih trval pár sekúnd, kým som sa skutočne pohol. Akonáhle som so sebou poriadne trhol, postava sa "rozplynula" v priestore. Zažal som, spať som už nechcel, hoci bolo možno 3:30 ráno. 2 hodiny som hral nejaké blbé hry na internete, lebo by som už nedokázal zaspať. Neustále som mal pocit, že ma niekto sleduje, chytil ma stihomam a stále som sa musel otáčať.
Bol to asi najväčší strach, aký som zažil. Viac ako pol roka som každý večer tŕpol a bál som sa zaspávať. Vedel som, že mi takáto paralýza nemôže ublížiť, ale už len ten pocit, že to príde. Asi tak 3x do týždňa sa mi to stávalo. Tých príbehov je XYZ, ale tento bol najhroznejší. Jo a, paréza facialis prešla, spolu s ňou aj psychologický blok na ochrnutie (verte mi, nie je to nič príjemné), a tak zmizli aj nočné paralýzy.
Eva: Pred pár týždňami som si prečítala články na vašom portáli k spánkovej paralýze. Dosť ma to zaujalo, lebo sama som niekoľko mesiacov trpela spánkovou paralýzou. Moje sny boli živé. Až tak, že som prosila, nech to už skončí. Začalo to tým, že som počula iné hlasy, inokedy ma niekto dusil alebo sedel na mne. Hlasy prichádzali aj do bežného dňa a poviem Vám, naozaj ma to dosť vystrašilo až skoro priviedlo do šialenstva. Však vedela som, že som úplne normálna. Po tom, ako som sa zobudila ráno aj s modrinami, som si povedala a dosť. Začala som hľadať pomoc u lekárov, ale oni popierali čokoľvek mimo racionálneho sveta. Nasadili mi lieky, ale moja nočná mora neprechádzala. Potom som sa dostala k pátrovi, ktorý takéto prípady už riešil. Na chvíľu mi pomohol. Ale o pár týždňoch sa to znova spustilo a ešte vo väčšej intenzite. Až keď som sa asi po 4 mesiacoch dostala na odporúčanie k ľuďom - Mariam a Davidovi, to celé prestalo. Oni mi pomohli. Dnes je takmer dva roky od toho čo mi pomohli a ja kľudne spím a žiadne hlasy nepočujem.
Blažej: Zdravím, spánkovú paralýzu zažívam už niekoľko rokov. Prvýkrát, keď ma to "draplo", som mohol mať 12 rokov. Prebudil som sa v noci a chcel som ísť na wc, avšak moje nohy a celé telo boli také ťažké, že som ich nevládal zdvihnúť z postele. Chcel som kričať, nedalo sa. Spoza hlavy som počul akoby niekto na mňa dýchal a dych prešiel do neskutočného škrípania a treskotu. Po chvíľke to prestalo a ja som sa neskutočne vystrašený pohol. Časom sa to opakovalo v nepravidelných intervaloch. Neskôr, keď som bol starší, tak som si o paralýze prečítal mnoho článkov a kníh. Po čase som sa toho prestal báť a v paralýze som si dokázal uvedomiť, že všetko, čo sa deje nie je reálne a iba snívam. Čím viac som si to v paralýze dokázal uvedomiť, tým ľahšie sa to dalo ovládať. Párkrát sa mi stalo, že od brucha začal pociťovať silné vibrácie, ktoré na mňa prichádzali vo vlnách. Predstavte si, že máte z niečoho zimomriavky, akurát miliónkrát silnejšie. Dočítal som sa, že od vibrácií je človek už len na krok k astrálnemu cestovaniu, avšak to sa mi nikdy nepodarilo. Momentálne zažívam paralýzu dosť často, keďže robím nočné a občas si v robote pospíme. Keďže však človek musí mať jedno ucho nastražené, spánok je plytký, a tak ma nad ránom zastihne paralýza.
