Tajomné zjavenia sa dobrodruhom objavujú, až keď sú na pokraji síl.
Keď loď Endurance Ernesta Shackletona uviazla medzi ľadovcami, plány jeho poslednej výpravy na Antarktídu sa výrazne narušili. Expedícia sa totiž náhle zmenila na boj o holý život.
Dvadsaťsedemčlenná posádka uviazla na lodi až na deväť mesiacov. Keďže sa im míňali zásoby, rozhodli sa ich zvyšky naložiť na záchranné člny a vyplávať s nimi na nemilosrdné, ľadovcami posiate more. Dostali sa až na skalnatý Sloní ostrov, avšak ich nádej na záchranu nebola o nič väčšia ako na zakliesnenej lodi.
Tohto faktu si bol vedomý aj sám veliteľ výpravy a ostrieľaný polárny bádateľ Ernest Shackleton, ktorý sa rozhodol zariskovať kvôli záchrane svojich mužov. S piatimi ďalšími členmi posádky si to namieril na záchrannom člne cez rozbúrené more na Južnú Georgiu – miesto, o ktorom vedel, že na ňom žijú ľudia.
Trvalo nekonečných šestnásť dní, kým premrznutá posádka konečne priplávala na breh ostrova. Aby sa Shackleton dostal do zaľudnených osád, musel zdolať ďalšie kilometre po súši. Keďže nie všetci piati muži po vyčerpávajúcej plavbe vládali ísť ďalej, na cestu sa vydal už len s dvoma pomocníkmi.
V trojici liezli cez zamrznuté hory a ľadovce, pričom neraz siahli na dno svojich síl. Hoci nakoniec dorazili úspešne do cieľa, Shackleton šokoval svojím výrokom o tejto ceste za prežitím. Ako uvádza portál NPR, polárny bádateľ o nej napísal: „Viem, že počas tohto dlhého a namáhavého výstupu sa mi často zdalo, že sme išli štyria, nie traja.“
Záhadná štvrtá osoba, ktorú spomínal Shackleton, vzbudila množstvo pozornosti. Čas však ukázal, že nejde o jedinú príhodu svojho druhu, keďže neskôr sa začalo hlásiť čoraz viac ľudí opisujúcich prítomnosť neexistujúceho spoločníka počas podobného zážitku. Najčastejšie pritom išlo o horských prieskumníkov či ľudí, ktorí prežili stroskotanie. Všetci tvrdili, že videli neznámu osobu alebo počuli hlasy, ktoré im napovedali, ako vyviaznuť zo zúfalej situácie.
Pre veľké množstvo príbehov dostal tento podivný fenomén aj vlastné pomenovanie: syndróm tretieho muža alebo aj third man factor. Keďže dodnes preň neexistuje jednoznačné vysvetlenie, rozhodli sme sa pozrieť bližšie na to, čo takéto zážitky môže u ľudí spôsobovať. Ide o schopnosť ľudskej psychiky bojovať o prežitie pomocou imaginárneho záchrancu alebo sa ľuďom v ťažkých situáciách zjavovali strážni anjeli?
Nikdy nie si sám: sprevádza ťa strážny anjel alebo duch pomoci?
Ako píše portál The Guardian, Ernest Shackleton bol jedným z prvých ľudí na svete, ktorí opísali tento prapodivný fenomén. Nielen on sám, ale rovnako aj ďalší dvaja muži z jeho posádky tvrdili, že počas cesty v roku 1916 ich sprevádzal niekto „štvrtý“. Hoci bola táto osoba potichu, údajne cítili, že kráča po ich boku.
Podľa portálu NPR Shackletonov príbeh o záhadnom mužovi zaujal aj básnika T. S. Eliota. Inšpiroval ho dokonca pri tvorbe básne Pustina, v ktorej však autorsky pozmenil „štvrtú“ osobu na „tretiu“. S najväčšou pravdepodobnosťou dostal tento fenomén pomenovanie práve na základe spomínanej básne.
Podobný zážitok opísal aj britský bádateľ Frank Smythe, ktorý sa v roku 1933 pokúsil vystúpiť na Mount Everest. Ako píše portál NPR, s ďalšími horolezcami vyrazil na vrchol za veľmi zlých podmienok.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kedy sa zjavil záhadný muž Frankovi Smythovi.
- Prečo sa odborníci domnievajú, že ide o fenomén a nie len o niekoľko náhodných udalostí.
- Ako si vysvetľovali takéto zjavenia nábožensky založení ľudia.
- Akým spôsobom vysvetľujú tento fenomén psychológovia.
- Prečo sa ľuďom v ťažkých životných situáciách pravdepodobne zjavujú imaginárne postavy.
