Nové štúdio, noví vývojári, nové postavy. Stále je to však staré dobré Gears of War.
Cliff Bleszinski, kedysi najdôležitejší človek v Epic Games, ktorý je zrejme za sériu Gears of War zodpovedný najviac, sa po ukončení trilógie utiahol do úzadia a skúša vytvárať vlastné hry, ktoré ale príliš mnoho ľudí nezaujali. Po prequelovom spin-offe sa Microsoft rozhodol odkúpiť práva pre Gears of War od štúdia Epic Games, vytvorili The Coalition a najali Roda Fergussona čoby hlavu štúdia. Rod stál pri zrode GsoW ako výkonný producent, takže fanúšikovia mohli byť spokojní. Nemalo ísť o renesanciu v žánri ani scenáristicky inak vyrozprávanú hru. Malo ísť o posun v sérii a začiatok niečoho veľkolepého. Ak ste mali to šťastie a hrali ste pôvodnú trilógiu, viete, aká úžasná bola, či už išlo o príbeh ako taký, revolučný cover systém, skvelé herné mechanizmy a v neposlednom rade zábavnú hrateľnosť, na ktorej celá trilógia fungovala. Iste, dej oplýval mnohými klišé prvkami, práve jeho vyrozprávanie a geniálne napísané postavy z neho spravili nezabudnuteľnú sci-fi jazdu s množstvom emotívnych chvíľ a postáv, ktorém nám prirástli k srdcu. Ja osobne som bol voči štvorke skeptický. Bol by som nerád, keby mi moju milovanú sériu Microsoft pokašľalo. Akonáhle som však hru zapol a začul prvé zvuky naštartovanej Lancerky, nevedel som sa od nej odlepiť. Stačilo málo, aby som sa zase raz vnoril do tohto úžasného sveta, no a akonáhle sa na scéne objavil Marcus... The Coalition ma malo celého v hrsti.
Nevadí pritom ani fakt, že hráme za novú postavu JD Fenixa, Marcusovho syna a že sa dej posunul o 25 rokov vpred. Charaktery nováčikov nie sú príliš odlišné tým z minulých dielov, aj keď ani zďaleka nie sú takí sarkastickí či vtipní, hoci scenáristi sa naozaj snažili. Pár dojímavých scén tu nájdete, pričom die hard fans pri jednej z nich aj zabudnú dýchať, celkovo je však dej štvrtých Gearsov viac optimistickejší, než by sa patrilo. Hlavne keď si uvedomíte, že ľudstvo malo 25 rokov pokoj, no na obzore sa objavil nový nepriateľ - Swarm. Od tohto momentu sa začína spleť nečakaných udalostí a bolo by vhodnejšie, keby sa podľa toho všetci aj správali.
Zoznámite sa teda s novými nepriateľmi, z ktorých niektorí sú dizajnovo a taktiež správaním úplne odlišní, než na čo sme zvyknutí, iní sa potom dosť podobajú Locustom, takže za starým nepriateľom ďaleko nezaplačete, no a v neposlednom rade tu máme robotov. Tých sa herná komunita bála ako čert kríža, no už teraz vás môžem upokojiť, že nebudú primárnym súperom, viac vám ale spoilovať nebudem. Okrem dizajnu nepriateľov sa zmenila aj charakteristika útokov, takže si budete musieť navyknúť na iné štýly obrany a taktiež zistiť slabiny novej AI. Síce s pár zádrhelmi, ako napríklad odkryté časti tela nepriateľov, ktorí nezmenia pozíciu, ako do nich šibete, zatiaľ čo si myslia, že sú skrytí, no umelá inteligencia celkovo prišla s pár nápadmi, ako hráčovi zavariť.
A čo sa týka likvidovania niektorých druhov, napríklad na najmenšie sivé potvorky je škoda míňať muníciu a stačí chodiť s naštartovanou pílou na Lancerke. V konečnom dôsledku je ale jedno, ako sa so súperom vysporiadate. Náboje sa váľajú doslova na každom kroku a ich nedostatok výrazne nepocítite ani pri vyšších obtiažnostiach. Menej munície ale dostanete pri nových zbraniach s malým výskytom. Vývojárom sa skutočne podarilo niečo nové priniesť aj v tomto aspekte, za čo im patrí veľké uznanie. Nakoniec, od udalostí trojky sa technológie posunuli a hra si pre vás v tomto bode prichystala pár menších i jedno veľké prekvapenie. Nové zbrane, nové technológie, noví nepriatelia. A nový je aj level design a fyzika.
Okolie je vymodelované na užšie corridory a pár námestí, čo sa mi vidí ako posun vzad. Tretia časť vyšla už pred 5 rokmi, a tak si doslova nepamätám, koľko voľnosti sme mali, určite som ale jednotlivé miesta skúmal viac, rovnako ako toho viac ponúkal samotný dizajn prostredia. Grafické spracovanie je síce krásne a dovolím si tvrdiť, že pri porovnaní s E3 2015 demom, kedy bola hra ohlásená, ešte krajšie, nemôžem sa však zbaviť pocitu, že občas je ten svet prázdnejší. Textúry sú na vysokej úrovni, modely budov, áut či objektov celkovo pôsobia nadštardantným dojmom, no problém som trochu mal s vlasmi či bradami. Pri pohľade na také Horizon: Zero Down tu Gearsovia výrazne zaostávajú. Zmenami prešlo aj nasvietenie a s tým aj spojená hrateľnosť, kedy nám vývojári sľubovali oveľa strašidelnejší a temnejší titul, než na aké sme v prípade série zvyknutí. A hoci ma trápi, že svoje slovo nedodržali a strach nepocítite dokopy asi ani na minútu celého gameplayu, na druhej strane som potešený faktom, že sa pohrali s nasvietením a niektoré scenérie vyzerajú živšie a detailnejšie. Platí to hlavne pre jasné farby, objekty či samotné búrky. Tie zastupujú v hre najvačšiu hrateľnostnú zmenu, kedy ovplyvňujú váš pohyb, dráhu nábojov a voľne rozmiestnených objektov vôbec. Lietajúce autá či nosníkové rúry vám môžu náramne ublížiť, ak ste však v kryte, môžete ich využiť na rýchlu likvidáciu nepriateľov. Určite ide o vítanú zmenu ponúkajúcu viacero možností, ako sa vysporiadať so súperom. Inak cover systém veľkými znemani neprešiel, ak teda nerátame možnosť vykopnúť nepriateľa z krytu, rovnako tak to však môže on urobiť vám. Ak ho však chcete vykopnúť a omráčiť, musíte sa na neho rozbehnúť presne, hra ho len málokedy automaticky zameria, a tak preskočíte prekážku len pár centimetrov od zaskočeného grázla, ktorý to do vás s radosťou našije.
Nemusíte sa však báť veľkého odklonu od hrateľnosti ako takej. Gears of War 4 je skutočne právoplatným nástupcom série s mnohými identickými hernými mechanizmami, čo je možno mierne na škodu, je to však lepšie, akoby ľuďom z Coalition nemal ich prípadný experiment vyjsť. Odrazili sa úžasne a teraz nám už len ostáva veriť, že v piatom diele si toho dovolia priniesť viac. Či už to budú dôležité príbehové rozhodnutia alebo výrazné zmeny samotnej hrateľnosti. Osobne by som skôr privítal viac noviniek, no rozhodnutie ponechať základné mechaniky ma veľmi potešilo. Nakoniec, každému majiteľovi konzoly od Microsoftu už Gearsovia nesmierne chýbali, som teda veľmi rád, že sa ich návrat podaril vo veľkom štýle. Stále bojujete proti prívalu nepriateľov, stále pritom maximálne využívate cover systém, bez ktorého sa ďaleko nedostanete a stále netrpezlivo čakáte na ďalšiu cut-scénu. Nejde teda len o hrateľnosť, ktorá je predošlým dielom tak blízka. Aj príbeh a dialógy postáv odkazujú na pôvodnú trilógiu a veľmi rýchlo sa v nich nájdete. Scenáristi odviedli pri predstavení nových hrdinov úžasný kus práce, hoci ešte chvíľu potrvá, kým si k nim vypestujeme taký vzťah ako k Delta Squad.
Tu už však musíme začať s azda jediným markantným negatívom hry. Reč je o dĺžke kampane pre jedného hráča, ktorú som dohral za krátkych 7 hodín, čo je približne o 3 hodiny menej, než akou dĺžkou disponuje tretia časť. Chápem, ani prvé tri časti nepresiahli hranicu 12-15 hodín, a to ani vo sne, no v roku 2016 už od veľkej značky, exkluzivity a jednej z najočakávanejších hier očakávate aspoň dvojnásobnú dĺžku, než akú v skutočnosti titul ponúkol. V prípade Gears of War 4 však nehovoríme o uzavretom deji. Zo záveru a posledného aktu je jasné, že scenáristi boli nútení dej odseknúť. V minulých hrách by koniec štvrtej časti znamenal ďalšie 2-3 hodinky. Gameplay začne naberať na obrátkach, ukážu sa nové postavy, konečne zisťujeme o nepriateľovi niečo nové, zvyšuje sa tempo a... zrazu je koniec. Zatiaľ čo hranie samotné je skutočne zábavné, cutscény nie sú ani zďaleka tak veľkolepé, ako by sme to čakali a s predošlými hrami sa skutočne nedajú porovnávať, rovnako ako jednotlivé úlohy. Prevlečenie sa za Locustov a infiltrácia ich hniezda, zabitie obrieho červa či jazda na Brumarkovi, nehovoriac o final fightoch v každom diele? Nič podobné tu nezažijete. Žiadny generál Raam, žiadny Skorge, žiadna Myrrah, len jedna veľká ozruta, pričom jej zabitie bolo jednoduchšie, než ako sa dostať k prvému zabitiu granátom. Veľké sklamanie ako na poli hernom, tak príbehovom, čo je škoda, pretože inak je dej naozaj výborný.
Koniec Gears of War pôsobí skôr ako kapitola, ktorá mala ešte pokračovať, no vývojári chcú mať z tohto príbehu novú trilógiu. Na jednej strane je to zlé, keďže ide o viditeľne osekaný príbeh, na strane druhej tu máme snahu autorov priniesť čo najlepší herný zážitok bez dejovej vety a stereotypných úloh, čo sa im vydarilo, a to bez rečí. Ťažko povedať, či by sa nedokázala zakomponovať ďalšia pasáž, respektíve pokračovať v príbehu o niečo dlhšie, hráči sa však zrejme budú cítiť ukrátení. Ťažko ľuďom z The Coalition vyčítať krátku dobu hrateľnosti, keď som sa pri nej ani trochu nenudil a vždy prišlo niečo nové, no určite by som si kampaň užil viac, keby som pri nej mohol stráviť o pár hodín navyše.
Avšak, akonáhle s kampaňou skončíte, čaká na vás multiplayer s originálnymi, ako i tými osvedčenými módmi, medzi ktorými som nenašiel ani jeden, ktorý by ma nebavil. Klasický team deatmach, variácia na survival módy z iných multiplayerov, conquest či mód, kde zabíjate nepriateľov postupne všetkými zbraňami z hry, pričom celý váš tím sa k tej ďalšej dostane len v prípade, ak zlikviduje troch súperov z druhého tímu. Pri Versus multiplayeri si užijete mnohé skvelé chvíle, no klenotu sa dočkáte až pri spustení Horde 3.0. Nechcem vám spoilovať nové herné mechanizmy ani opisovať novú Hordu do detailov. Musíte zhromaždiť kamarátov a naplno sa do toho pustiť. Už v GsoW 3 bola možnosť budovania ochranných plotov a zbraní, Horde 3.0 je však transformovaná na Tower Defense mód, a to mimoriadne zábavný a inovatívny. Umiestnite si základňu kamkoľvek na mapu. Vybudujte okolo nej ochranné stroje a pripravte sa na 50 vĺn, ktoré vám dajú mimoriadne zabrať. Kľúčom je spolupráca v tíme. Nakoniec, vo dvojici s neznámym hráčom mi to šlo lepšie od vĺn 15-30 než v pätici od prvej po vlnu päťnástu.
Gears of War 4 je vysneným pokračovaním série, ktoré sa drží svojich koreňov. Na nich bola vybudovaná všetka láska k pôvodnej trilógii, a tak si hráči po celom svete môžu užiť skvelý a inovovaný gameplay, spoznať sympatické postavy a užiť si desiatky hodín zábavy v multiplayeri a novej Horde. To všetko zabalené do krásneho grafického kabítiku s množstvom krvi, brutálnych zabití a množstva detailov, ako keď sa napríklad Marcus pozerá do zničeného auta, len aby sa uistil, že na neho nič nevyskočí spoza chrbta. A zabudnúť nesmieme ani na skvelý dabing. Jedinými negatívami sú občasne nedostatočná úroveň AI nepriateľov a odrezaná posledná tretina hry, ktorá bola pravdepodobne ušetrená pre ďalšiu časť. Inak je však kampaň veľmi zábavná, párkrát vás dejovo prekvapí a taktiež nesmierne poteší. Scenáristi nováčikom ubrali na humore a sarkazme a prišli s komornejším konceptom. Prvej známky veľkolepých možností, čo sa gameplayu a lore tohto sveta týka, prišli totiž až v samom závere. Nakoniec však ide o jednu z najlepších hier na Xbox One, kvôli ktorým sa konzolu skutočne oplatí kúpiť. 9/10
PS: Ak si chcete zopakovať udalosti predošlých dielov, klikajte sem.
