Tretí rozhovor z tohtoročného Grape festivalu uvádzame s menej známou šesťčlennou kapelou z Kalifornie.
Písal sa rok 1996, kedy spevák a frontman kapely ChkChkChk (!!!) Nic Offer založil túto pretrvávajúcu kapelu v kalifornskom Sacramente. Na pódiu sa nikdy neobjavlo menej ako 5 členov a za 20 rokov fungovania sa už rozlúčili s mnohými spolukapelníkmi a s hľadaním nového člena nemajú problém. Ich tanečný groove so štipkou funku či punku priniesli na tohtoročný festival Grape a i keď na Slovensku sú viac-menej neznáma kapela, bez váhania roztancovali Staropramen stage.
Krátko pred vystúpením sme sa práve s frontmanom Nicom stihli porozprávať. Tak neváhajte a spoznajte túto nevšednú kapelu cez náš rozhovor:
Tak, viem, že tejto otázky máte už po krk, ale predsa len: Ako vzniklo meno vašej kapely?
Sranda je, že tejto otázky máme už naozaj dosť, ale povedali sme si, že keď navštívime nejakú novú krajinu, tak to bude nevyhnutné (smiech). Keď sme začali s touto kapelou, mysleli sme si, že máme niečo naozaj jedinečné. A tak sme chceli, aby aj meno kapely bolo také, aké ešte nikto predtým nemal. Tyler mal návrh, že by to malo byť len citoslovce ako “klop klop klop”, len čo keby ten zvuk niekto nevedel spraviť. Potom sme si povedali, že tu budú len tri hocijaké zvuky. Ale potom prišiel Google a ľudia si nás nemali ako nájsť, tak vznikol ChkChkChk.
Ako by si opísal vašu hudbu troma slovami?
Asi tanec, funk a punk.
Ste šesťčlenná kapela, ako to u vás funguje? Majú všetci daný nástroj a miesto v kapele, alebo sa povymieňate?
No, keď skladáme alebo si len tak hráme, všetci hrajú na všetkom. Potom, pri live setoch a nahrávaniach má každý svoje miesto. Ale napriek tomu si ich občas vymeníme, je to väčšia sranda a svieže. Radi experimentujeme s rôznymi pocitmi a zvukmi, takže pri týchto výmenach to vieme dosiahnuť.
Mali ste niekedy už problém sa pomestiť na pódium?
Nie, a to sme boli v kapele už aj ôsmi. A keď nás bolo osem, hrali sme na menších pódiach. Síce sa nám párkrát stalo, že polovica kapely musela hrať na zemi (smiech), ale bolo to v pohode. Vieme si to spojazdniť.
Fungujete spolu už dlho, a často sa lúčite alebo vítate nového spolukapelníka. Je tento proces pre vás čím ďalej, tým ľahší?
Sme tu už dvadsať rokov a počas tých dvadsať rokov niekoho vymeniť musíte. Je to ťažké, ale kapelu to postupne zotavuje. Nováčikovia sa rýchlo stanú členmi našej rodiny. Niečo ako keď si kúpite nové šteňa - všetci sa chcú hrať s novým šteňaťom (smiech). Je to pre kapelu svieže a posúva nás to dopredu.
Vydali ste svoju šiestu štúdiovku. Ako sa vám skladá spolu? Zlepšilo sa to za tie roky?
No, to dúfam. Snažíme sa pri každom albume zlepšovať a brať to ako ďalšiu výzvu. Rozmýšľame nad tým, čo sme pri tom predošlom pokazili, čo sme sa naučili a tak. Napríklad keď sme dokončili album Thriller, sme začali rozmýšlať nad týmito vecami ešte predtým, ako to vôbec vyšlo. A všetci boli že “veď sme to len teraz dokončili, čo na tom mohlo byť zlé?” (smiech). Ale len takto sa človek naučí.
Aké sú vaše hudobné či nehudobné inšpirácie, ktoré podporili tento album?
Počúvali sme veľa chicago housu. Bolo tam veľa všetkého. Niekedy sme boli takí nadšení z hudby, ktorú sme počúvali, že sme chceli vytvoriť niečo podobné, ale niekedy si zase zmyslím, že chcem vytvoriť niečo ako Depeche Mode. A pritom som Depeche Mode už 15 rokov nepočúval. Takže tieto inšpirácie boli prekvapivé aj pre nás. Všetko bolo tak trochu motown. Motown som zvykol počúvať, keď som bol mladší. Človek chce počúvať aj nové veci, no tie začiatky mu utkvejú v pamäti. Spravili sme aj Spotify playlist na skladby, ktoré sme počas písania albumu počúvali.
Akú myšlienku sa snažíte vyjadriť ako kapela? Máte vôbec nejakú?
Ono to nie je o myšlienke, ale skôr o našom životnom štýle. Snažiť sa žiť v prítomnosti a stále byť pozitívny. Niekedy je dobré si to pripomenúť.
Čím si bol predtým, ako si sa stal hudobníkom?
Hral som naháňačku (smiech). Ja som v kapele už od jedenástich rokov, takže som predtým plával, hral futbal, hral sa s legom (smiech).
Z vlastných skúseností, čo by si odporúčil začínajúcim kapelám?
Nechať, aby sa hudba stala najväčšou súčasťou vášho života. Niekto kto robí hudbu, no až tak sa o ňu nezaujíma by mal robiť niečo iné. A myslím, že ako kapela ešte fungujeme aj preto, pretože ak si s každým z nás sadneš a opýtaš sa nás na hudbu, budeš počuť, ako veľmi tým žijeme. Keď si spisovateľ, musíš byť posadnutý knihami, keď hudobník, musíš byť posadnutý hudbou. Keď nie, mal by si robiť niečo iné.
Rozhovor vznikol v spolupráci s redakciou Can You Ear It?
