O spoznávaní amerických národných parkov sme sa porozprávali s odborníčkou na slovo vzatou.
V septembri predstavíte v Cestovateľskom kine národné parky západnej časti Spojených štátov amerických. Kedy a z akého dôvodu ste sa tam po prvýkrát vybrali za účelom spoznávania tohto typu prírodných pamiatok?
Prvýkrát to bolo tuším niekedy v roku 2003 a bolo to súčasťou takého klasického roadtripu po americkom západe - kombinácia miest a prírody. Pamätám si, že keď som išla na pohovor na americkú ambasádu, tak sa ma konzul pýtal, že kam sa chystám. Odpovedala som mu, že na západ. A on povedal, že to je dobre, lebo ide o najkrajšiu časť USA.
Národné parky patria medzi to naj, čo USA môžu ponúknuť a je ich tam veľké množstvo. Ktoré parky v západnej časti krajiny patria medzi tie najkrajšie či najzaujímavejšie a prečo?
Na západnej časti Spojených štátov je skvelé to, že sa tam dá veľmi rozumne priletieť. A či už je vašim štartovacím bodom Los Angeles, San Francisco, Las Vegas, Denver alebo Salt Lake City, viete za pomerne krátky čas, povedzme hoci aj dva týždne, prejsť a vidieť kus krajiny, ktorá sa vám mení pred očami. Takže podľa mňa je to práve táto kombinácia - priletím, sadnem do auta a za pár hodín som už na bráne národného parku, geniálne. Veľa ľudí na západ cestuje hlavne kvôli Grand Canyonu. Ten je úžasný a naozaj obrovský. A keď už sú tam, tak sa vyberú aj niekam ďalej. V jeden deň sa môžete ocitnúť na dne kaňonu Zion a o pár hodín na to sa pozerať z rímsy do kaňonu Bryce. Ja osobne milujem štát Utah, kde sú moje najobľúbenejšie miesta - národný park Arches a rezervácia kmeňa Navaho - Monument Valley. Pieskovcové formácie vytvorené spoločným pôsobením vetra a vody sú úchvatné!
Aké druhy parkov sú tam najzaujímavejšie?
To závisí od toho, aký druh aktivity hľadáte. Takmer v každom parku sú pešie okruhy - kratšie, ktoré zaberú iba niekoľko hodín, až po tie viacdňové. V niektorých parkoch sa dozviete cez petroglyfy, ktoré sa tu zachovali, o predchádzajúcich civilizáciách, niektoré parky sú zase bohatšie na zver. Povedzte mi, čo vás baví, a podľa toho vám poradím, do ktorých miest sa vybrať. Krásne sú všetky, každý svojím spôsobom.
Aká je história týchto parkov? Ako vznikli?
Niektoré parky vznikli, aby chránili pôvodnú faunu a flóru - napríklad Yosemitský národný park alebo Joshua Tree Park. Práve v takýchto parkoch máte najväčšiu šancu natrafiť aj na nejakú tú zver - napríklad v Yosemitoch sú čierne medvede celkom bežné. Ak sa v týchto parkoch vyberiete na nejakú túru, tak by ste mali vedieť, ako sa správať pri stretnutí s divou zverou - medveďmi, jeleňmi wapiti, a pod. Ďalšie parky vznikli na miestach, kde voda alebo iné živly vytvorili jedinečné formácie, ktoré by sa bez patričnej ochrany a regulácie pohybu osôb zničili. Prvé územie vyhradené ako národný park bol Yellowstone v roku 1872, potom nastala dlhšia pauza a nasledovali ďalšie. Organizácia, ktorá spravuje americké národné parky - National Park Service (skratka NPS), práve nedávno (25.augusta) oslávila svoju storočnicu.
A ako vyzerajú spomínané národné parky dnes? Sú pre návštevníkov aj nejako obmedzené, alebo sa v nich môže turista vydať kam chce?
Predovšetkým v nich pribudla infraštruktúra. Nie je potrebné šliapať niekoľko dní či týždňov. Dnes sú na miestach, kde kedysi stála jedna drevená, v lepšom prípade kamenná chajdička, vybudované a prispôsobené chodníky a cesty aj pre hendikepované osoby. A s infraštruktúrou pribudli aj pravidlá, kde sa smie parkovať, kam sa môže už iba pešo a kam sa nemôže ísť vôbec. Pred dlhšou pešou túrou sa odporúča alebo je dokonca povinná registrácia, prípadne povolenie vopred. Existujú také treky, kde sa vydáva na konkrétny dátum iba obmedzený počet povolení denne kvôli tomu, aby sa kempovacie miesta zbytočne nerozrastali. Zákaz zakladania ohňa je tiež celkom pochopiteľný, aj keď možno nie pre všetkých. Každý rok hasia hasiči okrem plánovaných aj zopár neplánovaných požiarov. A keď kempujete, napríklad, v Yosemitoch, tiež je dobré dávať si pozor na to, kde si nechávate svoju potravu. Medveď ju vyňuchá na kilometre, a pokiaľ si ju napríklad necháte v aute, tak auto je pre medveďa len taká väčšia konzerva, ktorú si drápami otvorí. V niektorých parkoch je obmedzená sezóna kvôli počasiu - od 15.októbra je, napríklad, Severná rímsa Grand Canyonu pre verejnosť uzavretá. Južná rímsa je prístupná 24 hodín denne, 365 dní do roka. Niektoré parky majú otváracie hodiny počas celého roka, ale tieto sa menia podľa sezóny. A niektoré miesta, ako napríklad Antelope Canyon, je možné navštíviť iba v sprievode lokálneho sprievodcu z kmeňa Navajo. Vždy sa oplatí otvoriť si pred návštevou oficiálnu stránku parku a pozrieť si prípadné obmedzenia, ktoré môžu byť napríklad typu, že opravujú niekde cestu...ďalším typickým príkladom sú upozornenia na riziko lesných požiarov atď.
Ak sa niekto rozhodne vybrať sa na výlet po týchto parkoch, na čo by sa mal pripraviť?
Dnes sa turista ľahšie dostane hocikam, a to v preklade znamená aj viac návštevníkov. Tiež sa pripravte na to, že ak budete cestovať v hlavnej sezóne - cca od konca mája do konca septembra, v tých najpopulárnejších národných parkoch bude potrebné na veľkom parkovisku odstaviť svoje auto. Na vzdialenejšie miesta v parku vás odvezie mikrobus, ktorý jazdí na plyn, elektrinu alebo alternatívne palivá. Táto autobusová doprava je zahrnutá v cene vstupného do parku. Jednoducho neexistuje taká parkovacia kapacita, aby sa mohol každý vybrať spoznávať park svojím autom. Iné je to v prípade, ak si rezervujete ubytovanie priamo v parku. Viaceré parky na americkom západe majú podstatne vyššiu nadmorskú výšku, než na akú sme zvyknutí z domu. Z tohto dôvodu sa niektorým ľuďom môže točiť hlava. Slnko je tu už od skorej jari dosť silné, preto netreba zabúdať na opaľovacie krémy. A, samozrejme, pitný režim! A to aj v prípade, že ste v parku iba na jeden deň. Na druhej strane je fajn, že pitnú vodu nájdete skoro na všetkých toaletách. Preto, ak môžete, naplánujte si cestu buď na začiatku, alebo na konci sezóny. Skúste sa vyhnúť prázdninám alebo sa obrňte trpezlivosťou. Ideálne mesiace sú podľa môjho názoru apríl alebo október.
Prečo vás lákajú práve národné parky?
Mne sú celkovo bližšie hory ako more. Teda takto, aj more mám rada, ale hory mám radšej. Asi to súvisí s tým, že ako malých nás otec vláčil po kopcoch a "nútil" lyžovať. Tak mi to tak nejak zostalo.
Do ktorých krajín ste ešte vycestovali, aby ste si pozreli národné parky?
Afrika je do veľkej miery o národných parkoch - či už jej juh (Namíbia, Botswana, Zimbabwe, či JAR), alebo východ (Keňa, Tanzánia, Rwanda,...). Ale pobehala som aj parky na Novom Zélande, Tasmánii, v juhoamerickej Patagónii a nesmiem zabudnúť na Galapágy.
Chodíte do zahraničia iba kvôli národným parkom alebo si nájdete čas pozrieť si aj niečo iné?
Jasné, že to nie je iba o parkoch. Ja mám rada šport aj kultúru. Je pravda, že veľmi nechodím k moru, a keď sa tam ocitnem, tak je to väčšinou pre nejaký iný dôvod ako more. Mám rada chladnejšie podnebie, takže pokiaľ sa môžem vyhnúť tropickej vlhkej horúčave, tak sa jej vyhnem.
Kam sa chystáte najbližšie?
Aktuálne sa balím na niekoľkotýždňovú cestu po centrálnej Ázii. Tam to bude hlavne o architektúre, pamiatkach a kultúre, ale sčasti aj o prírode a turistike. Už mám cestovnú horúčku a dnes asi tak ľahko nezaspím.
Mirkino pútavé rozprávanie o zážitkoch z tejto krajiny môžete zažiť naživo 27. septembra v KC Dunaj počas Cestovateľského kina: Západné parky USA
