Jeden z najkontroverznejších momentov v histórii olympijských hier.
Po 4 rokoch sa o slovo opäť hlásia letné olympijské hry, na ktorých majú športovci jedinečnú príležitosť zapísať sa do športových análov. Vyhrať zlato na olympiáde je pravdepodobne snom každého z nich, pričom následný ceremónial pri odovzdávaní medailí je najväčším zadosťučinením a poctou, akej sa športovcovi môže dostať. Niet sa preto čo čudovať, že sa mnohí schyľujú k rôznym nečestným praktikám. Podraz však môže prísť aj z miest, odkiaľ by ste to naozaj nečakali. Jeden taký sa stal aj pred 28 rokmi v Soule.
Práve prebiehal posledný deň boxu na hrách v Južnej Kórei, keď na svoj zápas čakali aj dvaja pästiari strednej váhy, a to domáci Park Si-hun a Američan Roy Jones Jr. V tej chvíli ešte netušili, že ich finálová konfrontácia sa stane nezabudnuteľnou. Roy Jones Jr sa medzi dvojicu najlepších prebojoval celkom suverénne a pred finále bol považovaný za jednoznačného favorita. Na druhej strane výkony jeho súpera už neboli také dominantné. Kórejčan postupoval v každom jednom zápase s odretými ušami, pričom Taliana Vincenza Nardiella to nenechalo chladným. Bezprostredne po verdikte v jeho neprospech išiel zúrivo protestovať, až ho nakoniec museli odvliecť z ringu. Všetko teda nasvedčovalo tomu, že Jones si poľahky príde k zlatej medaile.
Ani presvedčivý výkon na víťazstvo nestačil
Už od úvodu súboja má viditeľne navrch Američan. Jeho náprotivok sa väčšinu času len bráni a publikum aj napriek podpore svojho bojovníka vidí, že ide o jednostrannú záležitosť. Hlavne potom, ako je ich obľúbenec dvakrát upozornený rozhodcom. Kórejčan dostáva výprask, mieri naňho jedna rana za druhou a keď odznie záverečný gong, môže byť rád, že je koniec. Pomer úderov 86 ku 32 hovorí jednoznačne pre Jonesa. "Tam neni pochýb, ale človek nikdy nevie" znejú slová komentátora ameríckej televízie ešte pred vyhlásením výsledku. Rozhodca pristúpi k obom a šokujúco dvíha ruku domáceho pästiara. Konečný verdikt 3-2 na body.
Rozčarovaný zo samotného rozhodnutia ostáva aj Park, ktorý si myslel, že Jones mal vyhrať boj. Nielenže zdvihol porazeného súpera do vzduchu tesne po skončení fináloveho kola, ale aj pri medailovej ceremónii symbolicky zdvihne Američanovu ruku nad hlavu. Dokonca niekoľko rokov potom sa Roy Jones nechal počuť, že sa mu Kórejčan po zápase ospravedlnil a uvedomoval si, že rozhodnutie bolo zlé. Prečo sa tak stalo? Je možné, že išlo o pomstu Kórejcov za predchádzajúcu olympiádu v Los Angeles. Na nej sa odohral incident, ktorý považovali za nespravodlivý. Sudcovia vtedy poslali ďalej domáceho Jerryho Pagea, zatiaľ čo pred finálovými bránami ostal Kim Dong-Kil. Jednalo sa však o omnoho tesnejší súboj ako ten, čo sa udial o 4 roky neskôr. Korejčania sa cítili ukrivdení a možno aj preto vrhli zlé svetlo na olympijske hry.
Prekvapený z verdiktu rozhodcov ostal aj domáci pästiar.
Okamžite po zápase sa strhla vlna kritiky. Medzinárodný olympijský výbor to však neobmäkčilo a rozhodnutie odmietol zrušiť. Aj napriek niekoľko ročnému vyšetrovaniu dospel k záveru, že verdikt bol v rámci pravidiel. Napokon sa podarilo zmeniť predsa len niečo. Trojica z rozhodcov bola suspendovaná pre obvinenia z korupcie a pravidlá boxu sa museli upraviť. Zmenili sa teda metódy rozhodovania práve vďaka tomuto duelu. Jedno je ale isté. Ani zlatá medaila na krku neurobila z Parka boxerskú ikonu. Prakticky ihneď po skončení olympiády skončil s boxom a vydal sa na akademickú dráhu. Naopak u Roya Jonesa sa ukázal hlad po úspechu, vstúpil medzi profíkov a onedlho sa stal celosvetovo populárnym. V konečnom dôsledku síce zlato nezískal, ale v boxe dokázal neporovnateľne viac ako jeho oponent.
