Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Pondelok 17. 6. 2019 meniny má Adolf

hľadaj na refresheri

Odteraz si môžeš článok
uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Miesta
74
Miroslav K.
Matúš Majer
2. august 2016, 19:26

Ako by vyzerali trasy a zastávky bratislavského metra, keby skutočne vzniklo?

Kedysi veľké plány, dnes len ilúzia, ktorá sa stane realitou pravdepodobne až v čase, keď bude doprava v našom hlavnom meste kolabovať.

Miroslav K.
Matúš Majer
2. august 2016, 19:26
Ako by vyzerali trasy a zastávky bratislavského metra, keby skutočne vzniklo?
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
74
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Bratislavská mestská hromadná doprava nepatrí práve k tým najefektívnejším či najchválenejším na svete, no denne úspešne prepraví viac ako 200 000 ľudí, čo je na naše pomery skutočne veľké číslo (pre viac zaujímavostí čítaj starší článok, ktorý nájdeš na tomto odkaze). Nemusíš byť ani Bratislavčan, aby si niekedy v živote zachytil informáciu o tom, že v hlavnom a najväčšom meste Slovenska sa malo nachádzať metro. To, že nikdy nevzniklo, si vieš domyslieť, no plány na jeho výstavbu boli a dokonca sa už na niektorých miestach začalo aj reálne stavať. Takým príkladom sú napríklad rozostavaná stanica Janíkov dvor, koridor idúci skrz celú Petržalku, kade mala trasa metra ísť (nájdeš ho na fotografiách z článku o zaujímavostiach nášho najväčšieho sídliska v strednej Európe) alebo prieskumné vrty kvôli podzemným vodám. My sa dnes pozrieme na to, ako by vyzeralo jediné slovenské metro, pokiaľ by skutočne vzniklo v čase, kedy bolo plánované.

 

Ako by vyzerali trasy a zastávky bratislavského metra, keby skutočne vzniklo?

 

Asi ťa to nijako neprekvapí, no začiatky plánovania Nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (originálny názov, stretnúť sa môžeš aj s bratislavskou rýchlodráhou či neskôr bratislavským metrom) vedú do obdobia komunizmu. V 70. a 80. rokoch sa naše hlavné mesto začalo veľkou rýchlosťou rozširovať, vznikali nové sídliská a zväčšovali sa priemyselné parky. Rozhodnuté po vzore iných veľkých komunistických miest teda bolo, že Bratislava potrebuje odľahčiť dopravu metrom sovietskeho typu. To by bolo druhým v Československu, hneď po Prahe. Rovnako ako v hlavnom meste Českej republiky, aj u nás mala podzemná dráha spojiť dôležité časti mesta - historické centrum a najväčšie sídlisko. Po vypracovaní návrhu sa začalo v polovici 80. rokoch budovať smerom z juhu do centra (a teda vyššie spomínaným depom Janíkov Dvor). Išlo o prvú časť trasy B zo stanice Lúky Juh smerom na Hlavnú stanicu (Hlavné nádražie). Celková dĺžka sa mala pohybovať na hranici desiatich kilometrov a rátala s deviatimi stanicami - Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná a Hlavné Nádražie. Všetky stanice mali byť s ostrovným nástupišťom a s dĺžkou nástupnej hrany 100 metrov. Na trase sa mali používať vozy sovietskej výroby, s ktorými si sa už iste stretol počas návštevy Prahy. Jednou vetou, presne také metro aké mala Praha, sa malo nachádzať aj v Bratislave. Výstavba však bola po roku pozastavená a v roku 1989 prišla revolúcia, s ktorou boli plány na vybudovanie metra úplne zrušené. 

 

Aj takto mohli vyzerať trasy jediného slovenského metra

Ako by vyzerali trasy a zastávky bratislavského metra, keby skutočne vzniklo?

 

Samozrejme, časom si vedenie mesta i štátu uvedomilo, že dopravnú situáciu treba riešiť. Podľa plánov by však vybudovanie podzemnej dráhy stálo neuveriteľných viac než 100 miliárd korún, takže bolo treba nájsť nové riešenie. Tým malo byť dobudovanie VAL. Ide o druh automatického ľahkého metra bez vodiča s kolesami s gumenými pneumatikami. Technológia je založená na objave francúzskeho profesora Roberta Gabillarda a v preklade ide o Véhicule Automatique Léger, teda automatické ľahké vozidlo. S týmto typom metra si sa mohol stretnúť napríklad vo francúzskom meste Lille či cestou z parížskeho letiska Charlesa de Gaulla. Okrem domácej krajiny ho nájdeš aj vo Vancouveri, Chicagu a Tchaj-peji. Nápad vybudovať VAL v Bratislave sa ale stretol s ostrou kritikou, pretože v žiadnom z vyššie spomínaných miest netvorí základný nosný systém MHD a neponúka ani dostatočnú kapacitu, takže aj z tohto nápadu nakoniec vzišlo. 

 

Hoci v súčasnosti nestojí ani metro, ani VAL, prvá stanica plánovaného metra už v hrubých rysoch existuje. Nachádza sa v budove na ulici Dostojevského rad. Spoločnosť, ktorá tu odkúpila pozemok sa zmluvne zaviazala, že na svoje náklady vytvorí v podzemí pripravovanej budovy priestor, ktorý bude využiteľný v budúcnosti ako stanica metra (práve na tomto mieste je podľa mnohých projektov stanica plánovaná). Mesto na najbližšiu dobu metro v Bratislave úplne vylúčilo, jeho efektívnou náhradou má byť nosný električkový systém, ktorý by zachádzal do všetkých mestských štvrtí.

 

Ako by vyzerali trasy a zastávky bratislavského metra, keby skutočne vzniklo?

 

Po niekoľkých rokoch sústavného plánovania, problémoch s odkupom pozemkov, ktoré sú u nás také bežné sa rozhodlo, že najlepším spôsobom v zastavanej Bratislave bude vytvorenie rýchlodrážnej električkovej linky z Petržalky cez Starý most do centra. Asi ti už došlo, že aj z tohto nápadu nakoniec vzišlo. Jedinou rýchlodrážnou električkovou traťou je tak stále iba tá v Košiciach. Tá vedie zo zastávky Moldavská až k vstupnému areálu U. S. Steel a vznikla práve pre potreby prepravy veľkého množstva pracovníkov tohto veľkého závodu. Aby si si predstavil, v čom sa odlišuje od klasickej električkovej trate, tak najvyššia povolená rýchlosť je 60 km/hodinu, no nie je tu žiadnym prekvapením, pokiaľ si to rúbe rovnou 80-tkou. 

 

Po tridsiatich rokoch sa dostávame do prítomnosti. Len pred necelým mesiacom (8. júla) bola do prevádzky spustená prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a to napojením električkovej trate zo Šafárikovho námestia cez zrekonštruovaný Starý most smerom do Petržalky. Druhá etapa nosného systému bude pokračovať koridorom v strede Petržalky pozdĺž Jantárovej cesty, pričom bude dvakrát križovať Chorvátske rameno. Presná podoba električkovej trate je už vytýčená, aktuálne prebieha projektácia a do roku 2020 pretne električková trať celú Petržalku. Na konci trate južne od Panónskej cesty sa malo nachádzať depo Janíkov dvor, jeho vybudovanie už však v súčasnosti nie je plánované. Dokonca sa hovorí o tom, že električková trať by mala byť pod profilom a teda by v budúcnosti mohla byť zvrchu zastavaná, čím by sa z nej stala podzemná dráha. Aspoň malá kompenzácia chýbajúceho metra.

 

Obľúbenosť električkovej trate do Petržalky.

Ako by vyzerali trasy a zastávky bratislavského metra, keby skutočne vzniklo?

 

Vizualizácia jednej zo staníc naplánovanej druhej etapy

Ako by vyzerali trasy a zastávky bratislavského metra, keby skutočne vzniklo?

 

Čo hovoríš na nápad vybudovania metra v Bratislave?
Určite by to mestu pomohlo.
5586 hlasov
Je to zbytočnosť.
857 hlasov
Ohodnoť článok
529
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.