Kedysi veľké plány, dnes len ilúzia, ktorá sa stane realitou pravdepodobne až v čase, keď bude doprava v našom hlavnom meste kolabovať.
Bratislavská mestská hromadná doprava nepatrí práve k tým najefektívnejším či najchválenejším na svete, no denne úspešne prepraví viac ako 200 000 ľudí, čo je na naše pomery skutočne veľké číslo (pre viac zaujímavostí čítaj starší článok, ktorý nájdeš na tomto odkaze). Nemusíš byť ani Bratislavčan, aby si niekedy v živote zachytil informáciu o tom, že v hlavnom a najväčšom meste Slovenska sa malo nachádzať metro. To, že nikdy nevzniklo, si vieš domyslieť, no plány na jeho výstavbu boli a dokonca sa už na niektorých miestach začalo aj reálne stavať. Takým príkladom sú napríklad rozostavaná stanica Janíkov dvor, koridor idúci skrz celú Petržalku, kade mala trasa metra ísť (nájdeš ho na fotografiách z článku o zaujímavostiach nášho najväčšieho sídliska v strednej Európe) alebo prieskumné vrty kvôli podzemným vodám. My sa dnes pozrieme na to, ako by vyzeralo jediné slovenské metro, pokiaľ by skutočne vzniklo v čase, kedy bolo plánované.
Asi ťa to nijako neprekvapí, no začiatky plánovania Nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (originálny názov, stretnúť sa môžeš aj s bratislavskou rýchlodráhou či neskôr bratislavským metrom) vedú do obdobia komunizmu. V 70. a 80. rokoch sa naše hlavné mesto začalo veľkou rýchlosťou rozširovať, vznikali nové sídliská a zväčšovali sa priemyselné parky. Rozhodnuté po vzore iných veľkých komunistických miest teda bolo, že Bratislava potrebuje odľahčiť dopravu metrom sovietskeho typu. To by bolo druhým v Československu, hneď po Prahe. Rovnako ako v hlavnom meste Českej republiky, aj u nás mala podzemná dráha spojiť dôležité časti mesta - historické centrum a najväčšie sídlisko. Po vypracovaní návrhu sa začalo v polovici 80. rokoch budovať smerom z juhu do centra (a teda vyššie spomínaným depom Janíkov Dvor). Išlo o prvú časť trasy B zo stanice Lúky Juh smerom na Hlavnú stanicu (Hlavné nádražie). Celková dĺžka sa mala pohybovať na hranici desiatich kilometrov a rátala s deviatimi stanicami - Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná a Hlavné Nádražie. Všetky stanice mali byť s ostrovným nástupišťom a s dĺžkou nástupnej hrany 100 metrov. Na trase sa mali používať vozy sovietskej výroby, s ktorými si sa už iste stretol počas návštevy Prahy. Jednou vetou, presne také metro aké mala Praha, sa malo nachádzať aj v Bratislave. Výstavba však bola po roku pozastavená a v roku 1989 prišla revolúcia, s ktorou boli plány na vybudovanie metra úplne zrušené.
Aj takto mohli vyzerať trasy jediného slovenského metra
Samozrejme, časom si vedenie mesta i štátu uvedomilo, že dopravnú situáciu treba riešiť. Podľa plánov by však vybudovanie podzemnej dráhy stálo neuveriteľných viac než 100 miliárd korún, takže bolo treba nájsť nové riešenie. Tým malo byť dobudovanie VAL. Ide o druh automatického ľahkého metra bez vodiča s kolesami s gumenými pneumatikami. Technológia je založená na objave francúzskeho profesora Roberta Gabillarda a v preklade ide o Véhicule Automatique Léger, teda automatické ľahké vozidlo. S týmto typom metra si sa mohol stretnúť napríklad vo francúzskom meste Lille či cestou z parížskeho letiska Charlesa de Gaulla. Okrem domácej krajiny ho nájdeš aj vo Vancouveri, Chicagu a Tchaj-peji. Nápad vybudovať VAL v Bratislave sa ale stretol s ostrou kritikou, pretože v žiadnom z vyššie spomínaných miest netvorí základný nosný systém MHD a neponúka ani dostatočnú kapacitu, takže aj z tohto nápadu nakoniec vzišlo.
Hoci v súčasnosti nestojí ani metro, ani VAL, prvá stanica plánovaného metra už v hrubých rysoch existuje. Nachádza sa v budove na ulici Dostojevského rad. Spoločnosť, ktorá tu odkúpila pozemok sa zmluvne zaviazala, že na svoje náklady vytvorí v podzemí pripravovanej budovy priestor, ktorý bude využiteľný v budúcnosti ako stanica metra (práve na tomto mieste je podľa mnohých projektov stanica plánovaná). Mesto na najbližšiu dobu metro v Bratislave úplne vylúčilo, jeho efektívnou náhradou má byť nosný električkový systém, ktorý by zachádzal do všetkých mestských štvrtí.
Po niekoľkých rokoch sústavného plánovania, problémoch s odkupom pozemkov, ktoré sú u nás také bežné sa rozhodlo, že najlepším spôsobom v zastavanej Bratislave bude vytvorenie rýchlodrážnej električkovej linky z Petržalky cez Starý most do centra. Asi ti už došlo, že aj z tohto nápadu nakoniec vzišlo. Jedinou rýchlodrážnou električkovou traťou je tak stále iba tá v Košiciach. Tá vedie zo zastávky Moldavská až k vstupnému areálu U. S. Steel a vznikla práve pre potreby prepravy veľkého množstva pracovníkov tohto veľkého závodu. Aby si si predstavil, v čom sa odlišuje od klasickej električkovej trate, tak najvyššia povolená rýchlosť je 60 km/hodinu, no nie je tu žiadnym prekvapením, pokiaľ si to rúbe rovnou 80-tkou.
Po tridsiatich rokoch sa dostávame do prítomnosti. Len pred necelým mesiacom (8. júla) bola do prevádzky spustená prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a to napojením električkovej trate zo Šafárikovho námestia cez zrekonštruovaný Starý most smerom do Petržalky. Druhá etapa nosného systému bude pokračovať koridorom v strede Petržalky pozdĺž Jantárovej cesty, pričom bude dvakrát križovať Chorvátske rameno. Presná podoba električkovej trate je už vytýčená, aktuálne prebieha projektácia a do roku 2020 pretne električková trať celú Petržalku. Na konci trate južne od Panónskej cesty sa malo nachádzať depo Janíkov dvor, jeho vybudovanie už však v súčasnosti nie je plánované. Dokonca sa hovorí o tom, že električková trať by mala byť pod profilom a teda by v budúcnosti mohla byť zvrchu zastavaná, čím by sa z nej stala podzemná dráha. Aspoň malá kompenzácia chýbajúceho metra.
Obľúbenosť električkovej trate do Petržalky.
Vizualizácia jednej zo staníc naplánovanej druhej etapy
