Viete, koľko kilogramov diamantov sa vyťaží každý jeden rok?
Pre obyčajného človeka sú diamanty v jeho rozpočtových plánoch takmer nedostupnou položkou. Zaobstarať sebe či svojej rodine/partnerovi prsteň s takpovediac veľkým ligotavým kamienkom uprostred rozhodne nepatrí medzi najlacnejšie nákupy a pokiaľ sa zrovna nechystáte na veľkú udalosť, povedzme zásnuby, predpokladáme, že budete so svojimi zarobenými peniazmi narábať iným spôsobom. Čo všetko však viete o diamantoch, respektíve, možno by vás o týchto kamienkoch zaujímalo aj čosi viac ako výsledná cena u klenotníka. Pripravili sme si teda pre vás pár faktov a zaujímavostí z tohto miliardového biznisu.
Ročná ťažba
Podľa histórie vieme, že prvým miestom, na ktorom sa začalo s ťažbou diamantov, bola India. Až do začiatku 18. storočia sa momentálne 2. naľudnatejšia krajina na svete považovala za jediný zdroj vzácnej kryštalickej formy uhlíka. Indické zdroje však postupne dochádzali, a tak sa začalo s hľadaním ďalších miest. Za začiatok modernej ťažby sa však považuje rok 1866 a objav diamantov v Južnej Afrike. Približne od roku 1870 začína časová os grafu nižšie zobrazujúcom ročnú ťažbu spolu s jednotlivými krajinami podieľajúcimi sa na nej. V týchto začiatkoch bola však ročná produkcia hlboko pod hranicou milióna karátov (1 karát = 0,2 gramu). Po roku 1920 sa toto číslo vyšplhalo na 3 milióny a takmer exponenciálna krivka rástla až do roku 2005, kedy sa podarilo vyťažiť až 176,7-miliónov karátov (35 340 kg). Posledné roky graf kolíše na úrovni 130 miliónov.
Najväčšia baňa
Vôbec najväčšia diamantová baňa, Jubilee, sa nachádza v Rusku, presnejšie Jakutsku. S ťažbou sa začalo už v roku 1986, pričom sa podzemné zásoby odhadovali na 153 miliónov karátov. Od roku 2013 by ich malo byť pod zemou ešte 51 miliónov a momentálne je obrovská diera v zemi hlboká približne 320 metrov. Je predpoklad, že sa dokáže prehĺbiť až do 720 metrov. Prieskum vzoriek vykonávaný opäť v roku 2013 určil, že v jednej tone vyťaženého materiálu sa nachádza približne 0,9 karátu diamantov. Ostatne, Rusko jednoznačne dominuje v rebríčku najväčších baní na svete, hoci niektoré z nich sú už mimo prevádzky. Ďalšie veľké "mučiarne" patria Austrálii a Afrike.
Diavik Diamond Mine, Kanada
Hodnota surového diamantu
Zrejme ste už videli niektorý dokument či film rozoberajúci ťažkú prácu obyvateľov Konga v diamantových baniach či zachytili slovné spojenie "krvavý diamant". V oblasti Konga sa ešte i dnes vo veľkom zneužíva pracovná sila a zamestnanci doslovia otročia za absolútne mizernú mzdu. Ako môžete vidieť v štatistikách nižšie, krvavé diamanty ešte stále existujú, pričom sa surový karát pohybuje na smiešnej sume necelých 8 €. Na druhú stranu, prísne smernice a kontroly sa snažia čo možno najviac redukovať dovoz krvavých diamantov do vyspelých krajín a teda je neustále ťažšie sa k nim dostať. Či sa však krvavé diamanty niekedy stanú minulosťou je otázne.
Sumár roku 2014
Ťažba v Kongu
Čo tvorí cenu diamantu?
Do výslednej ceny sa započítava naozaj veľké množstvo faktorov, no pri základnom stanovení ceny poznáme označenie 4C - cut, clarity, color, carat-weight. V preklade, najdôležitejšími aspektmi sú váha, farba, čírosť a rez, teda aký tvar má komerčne-pripravený diamant. Najhodnotnejší rez je taký, pri ktorom svetlo prenikajúce cez vrch diamantu sa cez jeho hrany vyrezané pod určitým uhlom odráža späť k jeho vrchnej ploche, neuniká preč (obrázok nižšie). Čo sa týka čírosti, takzvané materské znamienka a iné vnútorné nedokonalosti uberajúce na kráse a reflektovaní svetla podstatne znižujú jeho cenu. Dokonalé diamanty bez akýchkoľvek chýb sú vysoko cenené - tu majú navrch syntetické kúsky.
Neopracovaný kus verzus finálny kameň
Mnoho ľudí si neuvedomuje prečo stojí hoci aj malý kamienok veľkú sumu a prečo sú dva kamene rovnakej hmotnosti cenovo rozdielne. Okrem vyššie spomínaných 4C treba brať do úvahy, že počas výrobného procesu od surového diamantu po šperk sa veľká časť diamantu jednoducho odstráni. V mnohých prípadoch môže tvoriť odpad pokojne aj 50%, hoci so zdokonalovaním technológií sa toto percento podarilo znížiť. Nižšie vidíme akými spôsobmi sa dá opracovať surový diamant a ktorá dvojica sesterských diamantov je kvalitnejšia/lacnejšia.
Najväčší neopracovaný kus
Vzhľadom na to, že surové diamanty majú vyššiu hmotnosť, tak i jednotlivé nálezy alebo inak povedané rekordmani sa zapísali do histórie neporovnateľne väčšími rozmermi. Doposiaľ najväčší raw koláčik nález, Sergio, pochádza z roku 1895 a o svoju slávu sa zaslúžil nie len pre svojich 3167 karátov (633,4 g) ale aj čiernu farbu. Je veľkou raritou natrafiť na čierny diamant a doposiaľ sa presne nevie príčina vzniku kamienku tejto farby. Predpokladá sa, že tak ako aj ostatné tmavé nálezy má meteorický pôvod.
Najväčší opracovaný kus
Golden Jubilee Diamond, vôbec najväčší vyhotovený kamienok, bol vyrobený zo 755,5 karátového surového diamantu vyťaženého v Južnej Afrike v roku 1985. S váhou 545,67 karátu (109,13 g) a hodnotou pohybujúcou sa niekde medzi 3,6 až 10,9 miliónmi eur prekonal svojho predchodcu z roku 1905 iba o 3 gramy. V roku 1995 ho odkúpila diamantová spoločnosť pre odskúšanie svojich nových technológií na rezanie surových kusov.
Najdrahší diamant
Opäť sa ukazuje, že veľkosť nie je všetko. Ani zďaleka. Hodnota Golden Jubilee Diamond aj napriek váhe prekračujúcej 100 gramov nepresahuje ani len 11 miliónov, zatiaľ, čo modrý favorit menom The Oppenheimer Blue má v porovnaní s ním iba smiešnych 14,62 karátu (2,92 g). Prečo sa teda jeho cena odhaduje na 57,5 milióna eur? Exkluzivita, bohatá história a fakt, že je na predaj. Len veľmi málo väčších nálezov s takou čistotou má modrú farbu a na originalite mu pridáva aj samotný tvar. Patril rodine Oppenheimerovcov, znalcom a vodcom diamantového priemyslu po celé generácie.
Aký je rozdiel medzi syntetickým a prírodným diamantom?
Približne od 50-tych rokov sa popri klasickej ťažbe uplatnili i iné spôsoby získanie najtvrdšieho kameňa na svete. V laboratórnych podmienkach za obrovského tlaku a teploty dosahujúcej pokojne i 1600°C (a to je len jeden zo spôsobov) sa syntenticky vyrábajú diamanty s rovnakým zložením, štruktúrou a tvrdosťou. Mnoho ľudí ich však nepovažuje za skutočné diamanty, keďže sa vyhli miliardám rokov strávených hlboko pod zemou. Aký je teda medzi nimi rozdiel? Možno vás to prekvapí, no v podstate žiadny. Okrem o niečo nižšej ceny. A väčšej čistoty. Takže predsa len sú si v niečom odlišné, avšak pre bežného človeka sú tie z laboratória jasnou voľbou. Ďalšou alternatívou sú simulované diamanty. Tie sa ale zhodujú asi len v tvare, keďže ide o diametrálne odlišný materiál, povedzme zirkón.
Zopár neopracovaných kúskov
