Nebyť spojeneckého komanda, pápež Pius XII. mohol dožívať v Nemecku.
Na čele Vatikánu a katolíckej cirkvi stál počas druhej svetovej vojny pápež Pius XII. a nebyť tajných informácií a prevencie, mohol ľahko skončiť v rukách nacistov, pretože na verejnosť sa pred pár dňami dostali zápisky Antonia Nogaru, syna bývalého šéfa vatikánských múzeí Bartolomea Nogaru. Antonio zomrel ešte v roku 2014 a krátko po jeho smrti sa medzi jeho vecami našli aj správy o tom, ako Hitler plánoval uniesť pápeža do Nemecka, ale zverejnené boli iba pred niekoľkými desiatkami hodín.
Adolf Hitler vydal so svojimi kolegami príkaz na únos pápeža generálovi jednotiek SS Karlovi Wolffovi ešte 13. septembra 1943 a jeho úloha bola veľmi jasná. Preniesť okupáciu Ríma aj na Vatikán, zaistiť pápeža a pod zámienkou ochrany ho previezť do Nemecka, kde mal byť prísne strážený, aby Hitler predišiel tomu, že by Pius XII. padol do rúk Spojencom a prostredníctvom nich by európskym katolíkom rozprával spojeneckú propagandu. Pius XII. však patril medzi kontroverzné osoby na pápežskej pozícii, keďže sa prakticky nikdy priamo neohradil proti nacistom a mnohí konšpirátori tvrdili, že za to mohli roky strávené v predvojnovom Nemecku, ktoré v ňom vyvolali sympatie ku NSDAP.
O Hitlerovom pláne sa ešte pred jeho uskutočnením dozvedel kňaz Giovanni Battista Montini, ktorý neskôr zasadol na pápežský stolec ako Pavol VI., a spoločne s otcom Nogaru pripravovali pre pápeža niekoľkodňový úkryt vo veži nad vatikánskou knižnicou, kde mal prečkať čas, dokým by ho neprišlo zachrániť spojenecké komando. Komando nakoniec do Vatikánu skutočne dorazilo a Pius XII. tak späť do Nemecka nikdy neputoval, ale už len fakt, že Hitler to s únosom pápeža pre svoje vlastné účely myslel smrteľne vážne, naznačuje, že osoba pápeža ako hlavy katolíckej cirkvi vedela poriadne rozhádzať aj situáciu v stave totálnej vojny.
