Dlho ste sa už pri horore nebáli a nemali ten pocit chladu okolo seba? Skúste niektorý z alternatívnych hororov, ktoré sme pre vás vybrali.
V poslednom čase sa v našich kinách objavuje hororov pomenej. O tých, ktoré za niečo stoja, radšej nehovoriac. Nekonečné pokračovania a spin-offy sa stali hitom hororovej tvorby. Pripúšťame, že vymyslieť niečo strašidelné pre dnešného diváka môže byť o niečo náročnejšie ako v minulosti. Ak teda chce fanúšik žánru naozaj niečo kvalitné, väčšinou musí zaloviť vo vodách internetu. Výnimkou môže byť James Wan alebo Mike Flanagan, ktorí dokážu stále vyprodukovať kvalitnú mainstream tvorbu. Ale späť k dnešným, menej známym počinom. Často majú minimálne rozpočty, no i tak im nerobí problém s ľahkosťou kvalitatívne predbehnúť miliónové diela. Sú opantané sofistikovanejším dejom a i cez to všetko sú veľakrát podceňované a prehliadané. Samozrejme, nechceme hádzať všetko do jedného vreca, pretože aj tu sa nájdu skutočné braky, ktoré sú len stratou času. My sa poďme pozrieť na tie, ktorých tvorcovia z nich dokázali aj napriek nízkemu rozpočtu a neznámym hercom vykúzliť kvalitné veci, stojace za pozretie.
Southbound (Réžia: David Bruckner, Patrick Horvath, Radio Silence, Roxanne Benjamin)
Dvaja amatérski zločinci, zúfalí a celí od krvi, uháňajú po ľudoprázdnej diaľnici kdesi v púšti. Takto začína nezávislá hororová snímka Southbound, ktorá k nám prišla od zvrátených hláv, tvorcov trilógie V/H/S. Dielo tvorí 5 príbehov s rozličnými, šikovne prepojenými charaktermi. Každý „short film“ je natočený iným režisérom, no pár vecí majú spoločných. Všetky hlavné postavy prenasleduje zlo, ktorému sa snažia v zúfalosti uniknúť. To ale nevedia, že sa nachádzajú v oblasti Southbound, mieste nedávajúcom žiadny zmysel, kde kontinuita času a miesta je za hranicami racionálneho chápania. Ak si fanúšikom V/H/S alebo podobných, skutočne „undergroundových“ filmov, určite daj šancu aj tomuto a neoľutuješ. Poďme sa trošku pozrieť na jednotlivé poviedky.
„The Way Out“ - to je názov prvej. Sleduje príbeh dvoch mužov, unikajúcich pred niečím zamlčaným. Postupne zisťujú, že z púšte niet úniku. V druhej poviedke s názvom „Siren“ sa nám predstavia tri mladé muzikantky, ktoré pokračujú vo svojom turné po tom, čo umrela štvrtá členka ich kapely. Nanešťastie, ich auto dostane poruchu uprostred ničoho, a tak sú odkázané na pomoc miestnych. Problém tkvie v tom, že miestni nevyzerajú psychicky úplne zdravo. Ďalší príbeh nesie názov „The Accident“. Túto nehodu spôsobí Lucas, pretože sa dostatočne nevenuje riadeniu, ako to už obyčajne býva. GPS, samozrejme, nefunguje, a tak musí obeť nehody odviesť na vlastnú päsť do najbližšej nemocnice, ktorú nájde v ľudoprázdnom meste. Objaví ju ľudoprázdnu, a tak sa začína boj o prežitie. V tejto pasáži si môžeme vychutnať kvalitne spracovanú gore scénu, ktorú budete zaiste prežívať s Lucasom. „Jailbreak“ je zrejme najslabší článok, každopádne si stále udržuje temnú atmosféru a určitý štandard. Rozpráva príbeh brata, ktorý sa sem vydáva hľadať svoju dávno stratenú sestru. Zisťuje však, že nie je všetko také jednoduché, ako na prvý pohľad vyzerá. A nakoniec „The Way In“ pojednáva o tom, ako rodičia trávia posledný víkend s ich dcérou skôr, než odíde na internát. Ešte predtým ich však stihne vystrašiť skupinka neznámych, ktorí sa snažia dostať do domu.
Clown (Réžia: Jon Watts)
Klauna ako hlavného záporka sme už mali možnosť vidieť mnohokrát. Spomenieme To, Poltergeist či Klauni zabijaci. Ako môžeme vidieť, Hollywood nám za tie roky naservíroval slušnú dávku klaunských vrahov, možno až toľko, že nejeden si voči nim vybudoval averziu či dokonca fóbiu. Majú bledú tvár, premaľované ústa a oči a vždy sú v blízkosti detí. I keď ste voči nim stále imúnni, myslím, že nikto by sa s takým niečím nechcel reálne stretnúť. Príbeh Johna Wayne Gacyho hovorí za všetko. Ale späť k filmu, vedeli ste, že klauni boli v histórii krvilačné monštrá, ktoré sa živili dušami detí? Aspoň tak to tvrdí tento film.
Hlavný aktér, vystupujúci ako Kent, je oddaný otec rodiny, ktorý je veľmi zaneprázdnený v práci a snaží sa dostať domov načas kvôli narodeninovej oslave svojho syna. Keď v práci pomaly končí, zatelefonuje mu žena s menším problémom, pretože klaun, ktorého si objednali, nedorazí. Našťastie (alebo skôr nanešťastie), Kent nájde starý klaunský oblek aj parochňu v dome, ktorý sa snaží predať. Párty je zachránená. Na druhý deň zistí, že make-up sa nie a nie odmaľovať a oblek má prilepený ku koži. Kent sa nám postupne pred očami mení v klaunského démona, pričom má stále väčšiu chuť na mladé mäsko. Keďže na snímke sa podieľal aj známejší tvorca Eli Roth (Hostel, Cabin Fever), o krv a paniku nie je núdza. Film možno recykluje niektoré nápady a sem-tam si všimneme nejaké to klišé, ale i tak si myslíme, že je skvelým osviežením hororovej tvorby posledných rokov.
Backcountry (Réžia: Adam MacDonald)
Čo sa môže pokaziť, keď chce zamilovaný pár stráviť romantické chvíle pri turistike a kempovaní v lese? V hororovom žánri všetko, čo si len viete predstaviť. Napadnutie kanibalmi, zmutovanými zvieratami či mýtickými tvormi. Ale režisér a scenárista Adam MacDonald vsadil na trochu odlišnú kartu. Svet, čuduj sa, reálne hrozby divočiny môžu tiež slúžiť pre námet na nervy drásajúci film.
Hlavné postavy Alex a Jenn hádžu starosti každodenného života za hlavu a vydávajú sa tvárou v tvár kanadskej divočine. Možno mali premýšľať viac s čistým úsudkom, keď si nelámali hlavu s GPS, mapou či kompasom. Náš mužský hrdina Alex sa chcel ukázať v čo najlepšom svetle, skrátka ako riadny chlap, a tak nechal všetky pomôcky bokom. Určite to skoro oľutoval a musel si riadne zanadávať, keď prestal mať potuchy, kam že to vôbec kráčajú. Niekomu to môže prísť mierne fádne či bez poriadnej akcie, ale režisér sa len snažil vyťažiť čo najviac zo samotného prostredia, a myslíme, že sa mu to vskutku podarilo.
The Invitation (Réžia: Karyn Kusama)
Každý zvláda smútok a stratu blízkeho vlastným spôsobom. Niektorí si prejdú tradičnými etapami, niektorí sa snažia pocit v sebe zadusiť a iní to nezvládnu a rezignujú. A potom tu sú ľudia, ktorí usporiadajú večierok so svojimi dávnymi priateľmi.
Invitation je jeden z tých hororov, respektíve psychologických thrillerov, ktorý napriek tomu, že sa celý odohráva v jednom dome, ponúka neopakovateľnú komornú atmosféru. Dva roky po náhlej tragédii sa bývalí manželia Will a Eden opäť stretnú na večierku, ktorý usporiadala Eden spolu so svojím novým mužom Davidom. Okrem Willa je pozvaných takmer desať ďalších starých priateľov. Tí sa nevideli vyše dvoch rokov a chcú len zaspomínať na staré dobré časy. Niečo tu však nehrá. Pozorovať to možno od samého začiatku. Eden s Davidom sú natoľko šťastní, zdvorilí a prehnane pohostinní, až sa to nikomu nezdá. Navyše sú všetky dvere zamknuté, na oknách sú mreže, v dome sú ľudia, ktorých nikto okrem hostiteľov nepozná. Atmosféra je tak brilantne napätá, divák absolútne netuší, čo sa vlastne bude diať. Preto vám určite nebudeme nič bližšie prezrádzať a vrelo odporúčame na pokojný sychravý večer. A ak vám to stále nestačí, prečítajte si aj našu recenziu.
The Den (Réžia: Zachary Donohue)
Ak by mali Paranormal Activity a Saw úspešné rande, vzniklo by z toho The Den. Snímka možno neoplýva takým skvelým scenárom a atmosférou, ale medzi sub-žánrom Found footage ide určite o jeden z tých kvalitnejších materiálov. A napokon, keď nie si veľký zástanca nekonečnej série Paranormal Activity, ponúkame ti možnosť vyskúšať si niečo odlišné a menej známe. The Den je zaujímavo spracovaný, pretože na rozdiel od ostatných found footage filmov, nenatáča sa na bežnú kameru alebo Go Pro, ale pomocou web kamery na laptope. Čo v divákovi zobúdza strach, je pocit autentickosti, keďže web kamery sa dnes používajú takmer denne. V istých momentoch možno aj zabudnete, že sa pozeráte len na obyčajný film, keďže to miestami vyzerá, ako by sa vám to dialo priamo na obrazovke vášho PC.
Hlavná postava Elizabeth pracuje ako testerka novej webovej siete „The Den“. Celé dni teda len sedí pred počítačom a sleduje ľudí z rôznych kútov sveta. Oblečených, vyzlečených, pri viac či menej vhodných chvíľkach. Jedného dna však narazí na vraždu online. Ako to už pri internetovej kriminalite býva, vystopovať páchateľov je takmer nemožné. Elizabeth začína pociťovať strach a neistotu a stále sa jej v hlave vynárajú otázky. O tom, ako to celé dopadne, sa už presvedčte sami.
The Canal (Réžia: Ivan Kavanagh)
The Canal sa len ťažko môže pochváliť najoriginálnejším príbehom, predsa len prekliatych domov máme v kinematografii neúrekom. Nie je vylúčené, že si všimnete aj inšpiráciu z iných filmov. Ale keďže krajina pôvodu nie je USA, ale Írsko, môžeme sa kochať trochu odlišným lookom. V neposlednom rade sa tu miešajú rôzne prvky typu: „haunted house“, „found footage“, a „psycho hororu“. V jednu chvíľu má obraz nádych vintage a o malý kúsok ďalej, keď sa začnú vynárať halucinácie, je to slušné psycho.
Hlavný hrdina David žije spolu so svojou manželkou Alice a malým synom v starom dublinskom dome. David pracuje, ako filmový archivár, čo nie je práve najvzrušujúcejšia práca. Ale len do okamihu, keď sa mu na stole objaví video nahrávka z minulého storočia. História zvykne skrývať temné veci, no to, čo uvidí, ho šokuje. Nečudo, že začne byť nadmieru podozrivý a paranoidný.
Hidden (Réžia: Matt Duffer, Ross Duffer)
Hidden je typickým post-apokalyptickým filmom o tom, ako sa trojčlenná rodina skrýva v školskom protiatómovom kryte, keď v malom mestečku kdesi v Severnej Karolíne prepukol neznámy smrtiaci vírus. Režisérske duo bratov Matta a Rosa Dufferových natočilo náramne atmosférický hororový debut. Aj keď ide o ukážkovú „nízkorozpočtovku“, herecké obsadenie je nadmieru známe. Alexander Skarsgard v role otca Raya nám môže byť známy z filmov Melanchólia, Strašiaci či Disconnect a Andrea Riseborough v úlohe matky Claire zasa z takých hitov, ako, Nevedomí či Birdman.
Rodinka v kryte prežíva len vďaka konzervám fazúľ a broskýň už takmer rok. Ale čakajú ich ťažké časy. Jedlo pomaly dochádza, voda sa získava len veľmi ťažko a do toho všetkého prichádza neutíchajúca nuda. To najhoršie, „dýchači“ sa blížia. Počas celého filmu sa nám premietajú tzv. flashbacky zo dňa, kedy to celé začalo. Takže máme aspoň hrubú predstavu o tom, čo epidémii predchádzalo. Málo peňazí a začínajúci režiséri od divákov práve veľa dôvery nezískavajú. Ale tu cítime istú dávku vyspelosti, ktorá posúva film do iných vôd. Netreba mať obavy ani z hroziacej nudy a stagnácie deja, pretože tvorcovia to mali dobre premyslené a vždy nám naservírujú dejový zvrat v správny okamih.
