Krajina, ktorá ma približne dvakrát väčšiu rozlohu ako naše malebné Slovensko, je plná prírodných krás, o čom vás určite presvedčia aj skvelé zábery z portfólia šikovnej českej fotografky.
Tajomnosť a otvorenosť, melanchólia a surovosť, zároveň ale chlad, to všetko je cítiť zo skvelých fotografií zachytených na Islande talentovanou fotografkou menom Kamila Nora Netík. Rozsiahly ostrov nachádzajúci sa na severe Európy má rozlohu niečo okolo 103 000 km², pričom počet obyvateľov len zľahka presahuje počet 320 000, a práve to je hlavným dôvodom toho, že takmer všade navôkol sa tam nachádza len čistá, ľuďmi nedotknutá príroda. Najmä preto sa s určitosťou tento nádherný a neobyčajný kút nášho sveta rozhodla navštíviť aj dcéra známeho sochára Jiřího Netíka a nám ostatným tak priniesla svoj vlastný pohľad na tento štát. Tým, že všetky zábery z portfólia českej fotografky sa nesú v pochmúrnej atmosfére, inak tomu samozrejme nemohlo byť ani v tomto prípade, čo hodnotím určite kladne a predpokladám/dúfam, že inak tomu nebude ani vašom prípade. Aj keď ako sa hovorí, 100 ľudí rovná sa aj 100 chutí. Ešte predtým než si ale budete môcť vychutnať, pre mňa dokonalú sériu záberov nižšie, tak vám pár slov ku svojej práci povie aj samotná Kamila Nora.
"Vydat se na Island bylo jako projít ledovou bránou do pohádkova. S pomalu se vkrádajícím pocitem, že to člověka po zbytek jeho času na Zemi zakleje. Pokud to člověk jednou udělá, tak už jen celý život nosí v hlavě obrazy chladných plání s divokými koňmi, sopečná pole nekonečně se rozvalujících pod peřinou z mechu, horké proudy siřičité vody konejšící unavené zkřehlé končetiny (na tu vajíčkovou smrdutou odéřinu taky bohužel nelze zapomenout). Balvany čarokouzelného tvaru řvoucí jsem trol a v noci budu zlej. Sopky, kvůli kterým v daleké minulosti uhynulo tolik tvorsta a rostlinstva, že to i zbytek Evropy notně pocítil.
Vkročit do duhových hor je pak kapitola sama pro sebe. Tíha krosny je na další tři dny neúprosná jen do té míry, kde začíná krása tak nezměrná, že to člověka semele jak mlýnek na tatarák. Kilometry a kilometry obsidiánu, dechberoucích barevných kopců, vřídel, ledovců a nad tím vším duha a v noci polární záře. Cvrknout si do gatí povoleno."
