Island je cestovateľským snom mnohých Slovákov, no dnes nie je ani zďaleka taký nedostupný, ako to bolo kedysi. Vďaka týmto 10 veciam sa o severskej krajine dozvieš viac, ale môžeš si aj rozšíriť itinerár o fascinujúce miesta.
Island je krajina, kde sa vďaka pravidelným erupciám sopiek môžeš dotknúť čerstvo stuhnutej lávy, po každých 50 metroch nájdeš nový prírodný úkaz, ako napríklad vodopád, ľadovec či kus hory, ktorá ťa bude fascinovať, a nikdy nezabudneš na sprchovanie sa bez plaviek s vysmiatymi Islanďanmi, ktorí si jednou rukou poctivo drhnú intímne partie, ako islandská tradícia kúpania sa káže, a druhou gestikulujú v debate s kamarátom.
Výlet na Island bol kedysi považovaný za drahý špás, ktorý si môže dovoliť len horných desaťtisíc, no dnes je situácia diametrálne odlišná. Nedotknutú prírodu, sopečné kúpele a hotdog ako národné jedlo si vďaka linke Wizzairu z Viedne do Reykjavíku môžeš vychutnať za menej ako 100 eur za spiatočnú letenku, a tak je Island dostupnejší ako kedykoľvek predtým.
My sme sa po návrate z ostrova ležiaceho tesne pod polárnym kruhom rozhodli zostaviť 10 faktov, zaujímavých miest a odporúčaní, ktoré by si mal o Islande vedieť, či už je to tvoj cestovateľský sen, alebo ťa len zaujíma severský život. A ak nad cestou na Island váhaš, tak smelo do toho, neoľutuješ ani jeden cent.
1. Hotdog je národným jedlom, ale v Reykjavíku never tradíciám
Ak by si chcel na Island vycestovať za miestnou gastronómiou, zrejme sa treba poobzerať po inej destinácii. Ostrov ležiaci tesne pod polárnym kruhom sa nevyznačuje najlákavejšími národnými jedlami, ale ak patríš k milovníkom morských plodov, na každom kroku narazíš na jedlá z čerstvých rýb. Čím ďalej od Reykjavíku vycestuješ, tým čerstvejšie a chutnejšie ryby zvyčajne bývajú.
Národným jedlom Islandu je však hotdog. Islanďania sú na svoje hotdogy patrične hrdí, aj keď z pohľadu bežného Slováka treba povedať, že si radšej vopred skontroluj hodnotenia jednotlivých stánkov s hotdogmi na internete, aby si neodchádzal sklamaný.
Stánky s hotdogmi nájdeš na Islande na každom kroku, jedna porcia ťa vyjde na 4 až 5 eur a musíš počítať s tým, že ťa nezasýti. V Reykjavíku je najpopulárnejším hotdogovým stánkom Bæjarins Beztu Pylsur, kde toto národné jedlo predávajú od roku 1937, no nečakaj zázraky.
Za 4 eurá dostaneš párok v rožku s kečupom a omáčkami navyše, ktorý sa chuťou približuje hotdogu z obchodného domu IKEA v Bratislave. Odporúčame preto vykašľať sa na tradíciu fungujúcu od roku 1937 a skúsiť menej populárny stánok Pylsuhúsið. Mimochodom, ak budeš mať cestu cez väčšie mesto Akureyri na severe, nevynechaj stánok s hotdogmi Pylsuvagninn á Akureyri. Lepšie hotdogy sme nejedli nikde.
2. Vykašli sa na turistickú Blue Lagoon a zvoľ sprchovanie sa bez plaviek s miestnymi
Islanďania milujú kúpanie sa, plávanie a horúcu vodu. Krátko po príchode na Island zistíš, že atrakcie ako Blue Lagoon či Sky Lagoon, kde za vstupné zaplatíš desiatky eur, ale môžeš sa natrieť liečivým bahnom a vyčľapkať vo vode sfarbenej domodra, sú vo väčšine prípadov iba silným lákadlom turistov.
Do Blue Lagoon dnes potrebuješ online rezerváciu vopred, a to dokonca pár týždňov, a najlacnejšie vstupné ťa vyjde okolo 70 eur. Ak prídeš až večer, môžeš vychytať vstup za 50 eur. Minimálne rovnaký zážitok s menším počtom turistov, hoci bez špeciálnej pleťovej masky, ale v obklopení nehostinnej prírody, môžeš mať v geotermálnych kúpeľoch Mývatn na severe ostrova, kde vstup stojí okolo 40 eur.
V skutočnosti treba hľadať lokálne bazény v ktoromkoľvek mestečku, ktorým budeš na svojej ceste Islandom prechádzať. Verejný bazén majú aj mestečká so 150 obyvateľmi, vďaka čomu v nich nestretneš takmer žiadneho turistu a uvidíš, ako si vodu užívajú miestni obyvatelia.
Dobre stráženým tajomstvom je napríklad kaďa s horúcou vodou Djúpavogskörin ležiaca uprostred prírody, ku ktorej stačí odbočiť z hlavnej cesty po zablatenom kúsku zeme. Z cesty však kaďu s vodou poriadne nevidno, pretože je skrytá za skalou.
Islanďania považujú kúpanie sa za spôsob, ako udržiavať vzťahy so známymi v komunite, a tak vo vode veľa debatujú, v bazénoch sa stretávajú celé rodiny, kamaráti, ale narazíš aj na ľudí, ktorí si prišli dať do vírivky rande. Islanďania si na kúpalisko vzorne berú fľaše s vodou, aby mohli po pobyte vo vírivke svoje telo opätovne hydratovať, a pravidelne sa otužujú.
Veľmi pôsobivé bolo kúpanie sa v bazénoch Suðurbæjarlaug v Reykjavíku alebo v komplexe Árbæjarlaug v hlavnom meste, keď začalo snežiť a teplota klesla k nule, zatiaľ čo ľudia si užívali 40-stupňovú vodu v bazénikoch.
Každé verejné kúpalisko zvyčajne pozostáva z plaveckého bazéna, dvoch alebo troch víriviek s rôznymi teplotami, ľadového bazénika a zo sauny. Za vstupné zaplatíš okolo 7 eur a nikdy nesmieš zabudnúť na dôkladnú sprchu bez plaviek predtým, ako vstúpiš do vody. Viac hygieny, menej chlóru, ako vravia Islanďania.
3. Do roku 1989 mali na Islande zakázané pivo
Keď pred cestou na Island skontroluješ, koľko na ostrove stoja alkoholické nápoje, priemerný cestovateľ si zrejme povie, že najbližšie dni alkohol oželie. Alkohol je na Islande v podnikoch mimoriadne drahý, takže ak si niekedy navštívil severské krajiny ako Nórsko či Švédsko, cenami ťa veľké pivo nevystraší. Za pol litra piva si treba pripraviť pokojne 8 eur.
Málokto z dnešných turistov však vie, že pitie piva bolo na Islande kedysi ilegálne. Od roku 1915 platila na ostrove prohibícia alkoholu, v dôsledku ktorej si obyvatelia nemohli legálne objednať pivo v žiadnom podniku ani si ho kúpiť v supermarkete.
Nešlo pritom o náhle rozhodnutie roztržitej vlády, ale o prohibíciu, ktorú si v referende odhlasovali samotní Islanďania v roku 1915. Až 60 percent obyvateľov hlasovalo za zákaz alkoholu. Island získal nezávislosť od Dánska v roku 1918 a pivo bolo pre miestnych obyvateľov jedným zo symbolov dánskeho životného štýlu, ktorým pohŕdali, a tak tento symbol túžili vytlačiť zo svojich životov spoločne s dánskou nadvládou.
Netrvalo dlho, kým Islanďanov tento nápad omrzel. Najskôr si za menej ako desať rokov od referenda zlegalizovali červené víno, následne destiláty, ale pivo zostalo tabuizované a najmä zakázané až do 1. marca 1989. Odvtedy však patrí medzi obľúbené nápoje Islanďanov a v supermarkete si môžeš kúpiť miestne pivo ako Viking či Kaldi za menej ako 2 eurá za plechovku či fľašku. Viac ako u nás, ale žiadna tragédia.
4. Najmohutnejší vodopád Európy uprostred islandskej divočiny
Príprava itinerára cesty po Islande ťa rýchlo naučí, že sa chystáš do krajiny, kde nie je núdza o vodopády. Na Islande je naozaj tak veľa vodopádov, že po pár dňoch cesty okolo Islandu ťa už voda padajúca zo skál dokáže vzrušiť len ťažko, ale napriek tomu ťa táto ostrovná krajina stále zvládne prekvapiť.
Identifikácia vodopádov, ktorých je, mimochodom, na Islande vraj viac ako 10-tisíc, je pomerne jednoduchá. Otvoríš mapu, zbadáš zaujímavú atrakciu, a ak sa jej názov končí príponou -foss, gratulujeme, natrafil si na nový vodopád. Treba však uznať, že islandské vodopády ti vyrazia dych.
Najľahšie sa dostaneš k vodopádu Gullfoss, ktorý leží na známej turistickej trase Golden Circle, ale ak máš auto a netúlaš sa len popri Reykjavíku, odporúčame vydať sa do islandskej divočiny.
Obrovským zážitkom je napríklad sprchovanie sa pod holým nebom pod geotermálnou sprchou Krafla, ktorú nájdeš na severe Islandu, v mapách pod názvom Perpetual Shower. Zo sprchovej hlavice uprostred ničoho vyteká 38-stupňová voda, pod ktorou sa oplatí zohriať aj v čase, keď teplota klesá pod nulu. Vyskúšali sme na vlastnej koži.
Odporúčame ubytovať sa na jednu noc aj v malej osade Möðrudalur, odkiaľ to nie je ďaleko k vodopádu Dettifoss, no budeš mať pocit, že si sa zo Zeme premiestnil na neobývanú planétu hlboko vo vesmíre. Farma v Möðrudalure existuje od 9. storočia, keď bol Island prvýkrát osídlený, a pocit izolácie od vonkajšieho sveta aj civilizácie je neopísateľný.
Pri vodopáde Seljalandsfoss môžeš prejsť poza padajúcu vodu, Skógafoss ťa ohúri majestátnosťou, Svartifoss vyzerá ako vystrihnutý z fantasy seriálu, Folaldafoss na začiatku horskej cesty, masívny Dettifoss ako najväčší európsky vodopád podľa objemu pretečenej vody, ale aj mýtický Goðafoss, kam podľa legendy siahajú začiatky kresťanstva na Islande. Je si z čoho vyberať.
5. Majestátny podmorský tunel, ale aj tunel, kde mýto zaplatíš v búdke
Island si pre svojich prvých obyvateľov ako sopečný ostrov ležiaci v mieste stretu tektonických dosiek nepripravil prírodné podmienky, v ktorých by bolo jednoduché budovať civilizáciu.
Dnes je však situácia rozdielna a Island ponúka úchvatné miesta nielen pre milovníkov prírody, ale aj pre turistov, ktorí vedia oceniť architektonické skvosty a výdobytky moderného inžinierstva. Ak sa vydáš na cestu okolo Islandu, pri mestečku Djúpivogur na východe pochopíš, že Islanďanom v jednej chvíli došla pôda, na ktorej by mohli postaviť cestu popri mori, a tak ju museli vysekať do hory.
Najväčší inžiniersky skvost však nájdeš pri Reykjavíku. Na prvý pohľad monotónna cesta prázdnymi planinami s občasnými farbami sa odrazu zmení na vjazd do tunela Hvalfjörður, ktorý je dlhý 5 770 metrov a dosahuje hĺbku až 165 metrov pod hladinou mora. V navigácii sa ti odrazu zjaví iba cesta naprieč morom a ty sleduješ drsný kameň, do ktorého tunel vyhĺbili. Žiadne betónové opachy ako na Slovensku.
Zatiaľ čo v tuneli cez Hvalfjörður mýto neplatíš, ak si skracuješ cestu cez viac ako 7-kilometrový tunel Vaðlaheiðargöng na severe Islandu pri meste Akureyri, za prejazd zaplatíš okolo 10 eur.
Systém platenia mýta je však úsmevný. Po vjazde môžeš otvoriť webovú stránku, mimochodom, priamo v tuneli, keďže ani pod kopou skál nestratíš 4G pripojenie, a zaplatiť online alebo zastaviť na odpočívadle priamo v tuneli a zaplatiť mýto v búdke pripomínajúcej telefónnu búdku. Na búdkach treba hľadať nápis „toll“.
6. Najväčší ľadovec Európy, ktorého sa dotkneš a okúsiš riziká
Island je pokrytý ľadovcami. Aj v súčasnosti, keď klimatické zmeny spôsobujú topenie ľadovcovej pokrývky planéty, zostáva okolo 11 percent územia Islandu pokrytých ľadovcami, čo pre turistu prichádzajúceho na ostrov znamená viacero možností, ako si ľadovce obhliadnuť z bezprostrednej blízkosti. Mimochodom, ak na mape hľadáš ľadovce, tentoraz ti poslúži prípona -jökull.
Najväčším ľadovcom na Islande, ale aj v celej Európe je ľadovec Vatnajökull, okolo ktorého miestne úrady vytvorili obrovský národný park s rozlohou 14 141 štvorcových kilometrov, informuje Arctic Adventures.
Medzi najpopulárnejšie prechádzky v tomto národnom parku patrí turistický chodník k ľadovcu Skaftafellsjökull, pretože z rovnakého počiatočného bodu môžeš vyraziť k magickému vodopádu Svartifoss aj ľadovcu, avšak my odporúčame preskočiť tento chodník a po návšteve vodopádu zaparkovať o kilometer ďalej a prejsť sa k ľadovcu Svínafellsjökull. Zážitok z ľadovca bude väčší, pretože k nemu budeš bližšie.
Ak však chceš zážitok, ktorý ti bude pripadať oveľa menej turistický, zastav sa pri ľadovci Sólheimajökull. Ten leží bližšie k Reykjavíku, takže ho budeš mať po ceste k Vatnajökull. Doobeda tam narazíš na hŕstku ľudí alebo budeš úplne sám a môžeš sa ľadovca nielen dotknúť, ale opatrne naň položiť aj svoju topánku. Ľadovce sú mimoriadne nebezpečné, takže prechádzka po nich bez certifikovaného sprievodcu je prakticky zakázaná.
7. Drahé pozorovanie veľrýb, no roztomilé tulene a soby zadarmo
Island láka ľudí na svoje prírodné bohatstvo, avšak pôsobivá nie je len flóra, ale aj fauna. Viacero oblastí na Islande sa špecializuje napríklad na pozorovanie veľrýb, ktoré býva zvyčajne veľmi úspešné v závislosti od obdobia roka, keď Island navštíviš, lenže pozorovanie veľrýb nie je najlacnejšia záležitosť.
Ak zanecháš Reykjavík v spätných zrkadlách svojho požičaného auta, všade vôkol cesty budeš môcť pozorovať tradičné islandské kone, ktoré môžeš pri troche šťastia pohladkať.
Na nás však najviac zapôsobili stáda voľne žijúcich sobov. Tie sa popri ceste začali objavovať tesne za svetoznámou Diamond Beach na juhu ostrova a my sme opakovane zastavovali priamo na prázdnej hlavnej ceste, aby sme sa sobmi pokochali. Mimochodom, Island je známy aj kolóniami roztomilých vtákov mníšikov.
Zatiaľ čo soby nebolo treba vyhľadávať a popri ceste ich zahliadneš kopu, nás zlákalo pozorovanie tuleňov. Na Islande dostaneš stovky zaručených tipov, kde tulene určite zahliadneš, a nám sa to podarilo hneď viackrát. Populárnym miestom je ľadovcové jazero Jökulsárlón s Diamond Beach, kde zbadáš tulenie hlavy vo vode, no nepriblížiš sa k nim.
Na tulene v celej ich kráse sme následne narazili v oblasti Stokksnes, ale navštívili sme aj tuleniu metropolu Hvammstangi na severozápade ostrova, kde nás však čakala iba hŕstka vzdialených tuleňov na hladine. Jackpot sme vychytali až na pláži Ytri Tunga, ktorá je od Reykjavíku vzdialená dve hodiny cesty, ale tulene sa tam pred ľuďmi predvádzajú vo vzdialenosti menej ako 15 metrov. Odporúčame.
8. Najstarší parlament sveta uprostred zlomu tektonických dosiek
História Islandu ani zďaleka nesiaha tak ďaleko ako história kontinentálnej Európy. Osídľovanie Islandu sa začalo až v polovici 9. storočia nášho letopočtu, keď tento kút sveta objavili dobrodružné výpravy zo severských krajín.
Začiatok osídľovania Islandu sa preto odhaduje na obdobie medzi rokmi 870 až 874, keď zo severu Európy odchádzali roľníci či bojovníci, pretože sa odmietali prispôsobiť nadvláde nórskeho kráľa a zjednotiteľa Nórska Haralda I. Severské zeme neponúkali ani dostatok ornej pôdy.
Málokto vie, že tento severský exodus na Island vyústil do vzniku prvého demokratického parlamentu v histórii ľudstva. Tento parlament dostal názov Alþingi. Od roku 930 sa šéfovia islandských kmeňov a osád stretávali, vytvárali a interpretovali zákony a rozhodovali o budúcnosti svojich obyvateľov.
Dnes tieto pláne, kde stretnutia parlamentu prebiehali, môžeš navštíviť aj ty v národnom parku Þingvellir neďaleko Reykjavíku v rámci Golden Circle. Na týchto miestach sa dokonca môžeš poprechádzať zlomom tektonických dosiek naprieč Stredoatlantickým chrbtom, ktorý oddeľuje Severnú Ameriku od Európy.
Mimochodom, na pláňach pred desiatkami rokov pri malom kostolíku vyrástla letná rezidencia islandského premiéra, kde skutočne premiéri v lete prijímajú návštevy oficiálnych delegácií a trávia voľné chvíle. Na prvý pohľad by si však netipoval, že sa pozeráš na letnú rezidenciu premiéra, pretože komplex domčekov vyzerá skromne.
Vďaka izolovanej polohe, neskorému osídleniu a neveľkej populácii, ktorá dnes dosahuje okolo 360-tisíc obyvateľov, zostali zachované pomerne presné historické záznamy o kmeňoch, rodinách a predkoch dnešných Islanďanov. Vznikla dokonca databáza Íslendingabók, v ktorej vedia Islanďania vystopovať svojich predkov hneď niekoľko generácií do minulosti, občas dokonca až stovky rokov.
9. Na Islande nenájdeš McDonald's, vyskúšaj radšej miestne značky
Množstvo cestovateľov sa vo svete spolieha na to, že ak ich prepadne hlad, prinajhoršom zbehnú do najbližšieho McDonaldu a zasýtia sa hamburgerom. Na Islande však žiadny McDonald's nenájdeš – ako v jedinom hlavnom meste západnej Európy, píše Mashed.
V minulosti pritom v Reykjavíku fungovali tri reštaurácie obľúbeného reťazca, avšak svoje brány zatvorili následkom finančnej krízy z rokov 2008 a 2009.
McDonald's si však na Islande nikdy nedokázal vytvoriť dostatočne veľkú fanúšikovskú základňu na to, aby prosperoval. Miestni často preferujú lokálne fastfoody, a tak sa McDonald's so svojimi importovanými surovinami neuchytil tak, ako si predstavoval.
Ak máš chuť na lokálne jedlo za primerané ceny, ktoré ťa hneď po príchode do Reykjavíku nezruinujú, určite vyskúšaj 101 Reykjavik Street Food, kde si môžeš objednať všetko od fish and chips až po polievku z morských plodov. A s viacerými zamestnancami sa dokonca dohovoríš česky.
Neprítomnosť McDonaldu na Islande neznamená, že sa na ostrove neuchytili žiadne známe prevádzky rýchleho občerstvenia. V Reykjavíku a vo väčších mestách po ostrove narazíš na množstvo prevádzok KFC, Taco Bell či Subway, ale nakoniec aj tak vždy vyhrávajú lokálne reštaurácie ako Tommi's Burger Joint alebo Aktu Taktu.
10. Dotkni sa lávy na sopke Fagradalsfjall, ktorá vybuchla v roku 2021
Island patrí medzi najaktívnejšie vulkanické oblasti na svete. Na ostrove nájdeš viac ako 130 sopiek v 30 rozdielnych sopečných systémoch, z ktorých väčšina zostáva aktívna do dnešných dní. Neznamená to, že sopky neustále vybuchujú, ale aktivita pod zemským povrchom zostáva intenzívna, a tak je len otázkou času, kedy sa Islanďania stretnú s novou erupciou.
V mnohých z nás zarezonovala najmä erupcia sopky Eyjafjallajökull, ktorá leží pokrytá ľadovcom s rovnakým názvom a v roku 2010 spôsobila svojím výbuchom šírenie dymu a prachu, čo na niekoľko týždňov skomplikovalo leteckú dopravu. Najpôsobivejšou sopkou Islandu je zrejme sopka Hekla, ktorá leží neďaleko Reykjavíku a miestni ju označujú za bránu do pekla. Naposledy vybuchla v roku 2000.
Odkedy Island osídlili prví obyvatelia, spomedzi hromady sopiek od roku 870 vybuchlo iba 18 z nich, no viaceré vybuchujú opakovane. Najväčší rozruch spôsobil výbuch sopky Fagradalsfjall, ležiacej približne 50 minút cesty od Reykjavíku smerom na juhozápad. Sopka vybuchla v roku 2021 a láva z krátera vytekala celé mesiace, čo na Island aj napriek pandémii pritiahlo desiatky tisíc zvedavých turistov.
Aj keď láva dnes z krátera nevyteká, vidieť aktívnu sopku na vlastné oči je zážitok na celý život. Výlet na Fagradalsfjall si môžeš naplánovať na posledný deň výletu pred poobedným odletom, pretože sopka leží blízko pri hlavnom letisku Keflavík.
Najskôr za menej ako polhodinu vylezieš na kopec oproti kráteru, odkiaľ môžeš pozorovať rozliate lávové polia, ale následne sa môžeš stuhnutej lávy rovno dotknúť. Nie je síce žeravá a netečie ako na videách z minulého roka, ale na desiatkach miest z nej stúpa para signalizujúca, že hlboko pod stuhnutou lávovou pokrývkou sopečná aktivita neutícha.
