Janka a Soňa si v metropole Francúzska otvorili malé bistro s kvalitnou kávou a vždy čerstvými bezlepkovými koláčikmi.
Aj dnes budeme pokračovať v sérii rozhovorov s úspešnými Slovákmi, ktorí si svoju cestu vyšliapali sami a vďaka svojej snahe sa stali úspešnými v zahraničí. Svoj príbeh nám prostredníctvom rozhovoru vyrozprávala Janka. Pochádza z Popradu, no vysoká škola jej umožnila vidieť svet, z ktorého si na život vybrala jednu z najkrajších destinácií - Paríž. Spolu s kamarátkou si otvorili malú prevádzku, kde ponúkajú kvalitnú kávu, čerstvé bezlepkové zákusky, šaláty a podobne. Viac o ich príbehu a samotnej kaviarni s názvom Thank you, my deer sa môžeš dozvedieť aj na sociálnych sieťach, teda konkrétne na facebooku a instagrame.
Kedy a prečo si sa rozhodla pre zmenu a odchod do Francúzska?
Do Francúzska som po prvýkrát zavítala v septembri 2006, kedy bolo dôvodom magisterské štúdium na jednej parížskej škole. A prečo práve Paríž? No, vlastne to bola tak trochu náhoda a zároveň šťastie. Ekonomická univerzita v Bratislave, kde som v tom čase študovala a moje nové francúzske pôsobisko majú medzi sebou dohodu o dvojitom diplome. Bola som jednou z troch šťastlivcov, ktorí boli na tento program prijatí. Medzi nimi bola aj moja veľmi blízka kamarátka a tiež súčasná biznis partnerka.
Nezvažovala si aj iné alternatívy?
Dlho som mala v pláne štúdium v zahraničí a pôvodne som aj plánovala ísť do Nemecka, osud to však zariadil inak a ja som rada, že práve takto.
Vedela si už vtedy, čo chceš robiť alebo si skôr išla skúsiť šťastie?
V tom čase by mi ani náhodou nenapadlo, že raz si raz v Paríži otvoríme kaviareň. Vlastne som mala v pláne pracovať v nejakej medzinárodnej organizácii, čo som potom aj chvíľu robila.
Prejdime k tvojmu veľkému "projektu", ktorým je kaviareň v centre Paríža. Povedz nám trochu viac o myšlienke a procese vzniku.
Myšlienka prišla dosť spontánne, niekedy na jeseň v roku 2012. V tom čase som sa do Paríža vrátila už po viacerých pracovných skúsenostiach v rôznych odvetviach a mala som za sebou aj dosť veľa cestovania po Európe a po svete. V Paríži som si plánovala nájsť stabilnú prácu, no čoraz viac som rozmýšľala nad vytvorením niečoho vlastného. A tak prišiel nápad s kaviarňou. Chceli sme sa špecializovať výhradne na kávu, čo v tom čase nebolo až tak rozšírené v porovnaní so súčasnosťou. A taktiež piecť zákusky, a to všetko priamo na mieste, žiadny dovoz. Ja som v tom čase skoro vôbec nejedla lepok, tak nás to prirodzene viedlo k vytvoreniu bezlepkovej kaviarne. To nám zároveň pomohlo oddeliť sa od obrovskej konkurencie.
Je podľa teba tažké začať s niečím podobným?
Noooo, samozrejme to nie je úplne jednoduché. Ale ako sa hovorí - kde je vôľa, tam je aj cesta. To platí aj v mojom prípae a ešte znásobene tým, že popri tej mojej ceste bolo veľa blízkych ochotných pomôcť.
Vedela by si si predstaviť svoju kaviareň v jednom zo slovenských miest?
Áno, vedela a s radosťou. A kde? No, keby som nechala rozhodnúť srdce, tak by to bolo jednoznačne Poprad. Keby som mala prihliadnuť na kúpnu silu, perspektívu a potencionálnu klientelu, tak pochopiteľne Bratislava.
Čo podľa teba na tvojej kaviarni obľubujú zákazníci najviac, respektíve, čím si ich dokážeš prilákať?
Myslím, že je to kombinácia viacerých faktorov. Ponúkame kvalitné a vždy čerstvé jedlo pripravované z lokálnych a sezónnych ingrediencií, ktoré je pripravované priamo na mieste bez akýchkoľvek polotovarov. Máme taktiež lahodnú kávu a pýšime sa aj veľmi útulným a príjemným prostredím. Podľa mňa je veľmi dôležitý aj vzťah so zákazníkmi. Väčšinu už poznáme po mene a vieme, čo robia, čo majú radi a podobne. Takže keď niekto vojde, často ho už oslovíme menom a vzťah medzi zákazníkom a pracovníkom je oveľa priateľskejší, čo sa odráža aj na atmosfére.
Všimol som si, že ponúkate aj množstvo zákuskov. Zaradili ste do ponuky aj niektoré tradičné, slovenské pochúťky, alebo sa skôr držíš toho, na čo sú zvyknutí domáci?
Robíme hlavne koláčiky, ktoré ma naučila moja mamka. Giulia, naša kuchárka, robí talianske dezerty a Andriana, ktorá pochádza z Mexika tiež občas priloží ruku k dielu. Vo výsledku to znamená, že naša ponuka je ovplyvnená krajinami, z ktorých pochádzame.
Ako reagujú zákazníci, keď zistia, že kaviareň patrí Slovenke?
Väčšinou sú veľmi milo prekvapení.
Plánuješ v budúcnosti vytvoriť širšiu sieť kaviarní?
To by bolo fajn :).
Ako "spracúvate" kávu? Používate špeciálne mlynčeky a nástroje, alebo klasické kávovary?
Momentálne máme kvalitný kávovar značky La Marzocco, ktoré sa vyrábajú vo Florencii a dokonca sme sa tam boli pozrieť vo výrobnej fabrike. Zážitok. Keďže si kávu melieme sami, je za potreby aj profesionálny mlynček. Ten náš je od značky Anfim. Na filtrovanú kávu používame menší elektrický mlynček a pripravujeme ju metódou V60 alebo Aeropress. Taktiež spolupracujeme s parížskou pražiarňou a kaviarňou Coutume, ktorí patria medzi elitu a v hlavnom meste už maju vybudované skvelé meno.
Bezlepkové pečivo rôznych druhov ocení nielen človek, ktorý je nútený dodržiavať gluten-free stravovanie kvôli celiakii, ale aj fanúšik zdravej výživy. Prečo ste sa vy rozhodli vydať práve týmto smerom?
Ako som už spomínala, v čase, kedy sme sa pohrávali s nápadom okolo kaviarne som nejedla lepok. V Paríži boli vtedy len presne tri miesta, kde sa podávali jedlá z bezlepkovej múky, a tak som si pomyslela, že to bude super nápad už len vzhľadom k tomu, že Paríž je veľké mesto a podobné zariadenia tu určite chýbali.
A ešte zopár otázok mimo práce. Čo máš na Paríži najradšej?
Leto! Vždy ma chytí za srdce keď vidím, ako ľudia spontánne tancujú pri rieke alebo len tak posedávajú a vylihujú v parkoch, piknikujú pri Seine a vychutnávajú si život (a popritom francúzske víno a syry) plnými dúškami. A tiež rada chodievam nočným Parížom na bicykli.
V čom by sme si podľa teba mali brať od cudzincov príklad? Jedlo, móda, zvyky?
Ja si myslím, že možno by sme ako národ mali byť viac hrdí na to, kto sme. Na naše tradície, zvyky a na našu nádhernú prírodu, ktorú už berieme ako samozrejmosť. No a od Francúzov by sme sa mohli inšpirovať v tzv. "l'art de vivre". V západných krajinách vedia ľudia zaplatiť za dobré a kvalitné jedlo. A tiež si vedia dopriať viac času na odpočinok aj v dnešnom uponáhľanom svete plnom zhonu.
Ako často si doma a čo slovenské ti najviac, mimo rodiska, chýba?
Domov chodievam minimálne dvakrát za rok. Snažím sa byť doma počas vianočných sviatkov a niekedy aj v lete. Veľmi mi chýba rodina, blízki priatelia a hory. Milujem Tatry v každom ročnom období. No a tiež mi chýba tradičná nedeľná polievka, buchty na pare plnené čerstvými čučoriedkami od mojej mamky, pirohy, bryndza, korbáčiky a Fernet :).
Na záver ešte priestor pre teba a pár slov pre našich čitateľov.
Chcela by som sa v prvom rade poďakovať mojej kamarátke a spriaznenej duši, Soni, bez ktorej by sa nič z tohto neudialo. Kaviareň sme otvorili spolu a celý ten čas sme na nej makali spoločnými silami. A taktiež veľká vďaka každému, kto priložil ruku k dielu. No a vás, milí čitatelia, by som rada pozvala k nám na návštevu. Určite sa nebojte ozvať aj po slovensky, tešíme sa na vás!
Janke ďakujeme za rozhovor a obom slečnám prajeme ešte veľa síl pri ich práci. V prípade, že by ste sa dievčat chceli opýtať niečo, čo sme vynechali, môžete tak urobiť v komentároch a my vám odpoveď na vašu otázku dopravíme. Ak poznáte úspešného Slováka v zahraničí, neváhajte nám zaslať tip na [email protected]. To je pre dnešok všetko, dovidenia!
