Vedci z NASA sa už roky snažia nájsť odpoveď na otázku, či sme vo vesmíre sami. V stredu oznámili, že odpoveď by mohla byť ukrytá v kameni, ktorý „obsahuje potenciálne biosignatúry“.
Tento objav, publikovaný v stredu v časopise Nature, podľa Nicky Fox, asociovanej administrátorky NASA pre vedecký riaditeľský odbor, posúva agentúru o krok bližšie k zodpovedaniu jednej z najhlbších otázok ľudstva – či sme sami vo vesmíre.
„Tento nález nášho úžasného roveru Perseverance je zatiaľ najbližšie, ako sme sa kedy dostali k objavu dávneho života na Marse. A ak to neviete vyčítať z môjho hlasu – sme z toho naozaj nadšení,“ povedala Fox počas tlačovej konferencie v centrále NASA vo Washingtone.
Vzrušujúca vzorka horniny, o ktorej je reč, nesie názov Sapphire Canyon. Rover Perseverance ju odobral minulé leto z červenkastej horniny so žilkami na okraji starovekého riečneho údolia známeho ako Neretva Vallis.
„Kráter pod menom Jezero bol vybraný preto, lebo sa nachádza medzi najstaršími terénmi na Marse, čím odhaľuje niektoré z najstarších hornín v celej slnečnej sústave,“ vysvetlila Katie Stack Morgan, projektová vedkyňa misie Perseverance v laboratóriu Jet Propulsion Laboratory (JPL) v južnej Kalifornii.
Rover Perseverance pristál v kráteri začiatkom roka 2021 s cieľom zhromaždiť a analyzovať vzorky, ktoré by vedcom umožnili skúmať starobylú riečnu deltu – miesto, ktoré je podľa odborníkov potenciálne bohatým zdrojom známok dávneho mikrobiálneho života.
V júli 2024 objavil rover horninu, ktorá vedcov fascinuje už celé mesiace. Výskumníci NASA hovoria, že má malé čierne bodky pripomínajúce makové semienka a väčšie „leopardie škvrny“ – vzory, ktoré sú často typickými znakmi spojenými so životom.
„Toto je typ znaku, aký by sme očakávali, že vytvorilo niečo biologické,“ povedala Fox. „V tomto prípade je to akoby ekvivalent objavenia skamenelín... pozostatkov po jedle. A možno to jedlo bolo vylúčené mikróbom. A práve to vidíme v tejto vzorke.“
Vedci, ktorí pomocou prístrojov na roveri analyzovali škvrny a bodky na hornine, zistili, že obsahuje minerály so železom, fosforom a sírou, uviedol hlavný autor štúdie Joel Hurowitz z univerzity Stony Brook v New Yorku.
Čo je na tom vzrušujúce, je, že kombinácia bahna a organickej hmoty vytvorila tieto minerály a štruktúry, povedal Hurowitz.
„Keď vidíme podobné znaky v sedimentoch na Zemi,“ vysvetlil, „tieto minerály sú často vedľajším produktom mikrobiálneho metabolizmu – mikróby konzumujú organickú hmotu a ako výsledok týchto reakcií vytvárajú tieto minerály.“
Zároveň ale dodal, že existujú aj nebiologické spôsoby, ako by tieto znaky mohli vzniknúť – napríklad vystavením extrémne vysokým teplotám. A tieto možnosti zatiaľ nie je možné s dostupnými dátami úplne vylúčiť.
Ďalší veľký krok, na ktorom sa zhodli Hurowitz a ďalší vedci z NASA, bude dôkladnejšia analýza týchto hornín – priamo na Zemi. Bolo by to po prvýkrát, čo by sa nepoškodený kus inej planéty dostal na Zem.
Vo vedeckom článku v časopise Nature vedci NASA napísali, že prinesenie tejto vzorky späť umožní analyzovať ju pomocou špecializovaných a vysoko citlivých prístrojov, ktoré by mohli „určiť pôvod minerálov, organických látok a štruktúr, ktoré obsahuje.“
Rover Perseverance zatiaľ na Marse zhromaždil 30 vzoriek, pričom zostáva šesť prázdnych odberových trubíc. NASA však stále pracuje na pláne, ako ich priniesť späť na Zem.
Pôvodne agentúra plánovala pristátie sondy so vzorkami na vojenskom testovacom polygóne v Utahu, ale takáto misia by stála miliardy dolárov a trvala by roky – a v máji prezident Trump navrhol znížiť financovanie programu návratu vzoriek z Marsu, označiac ho za "finančne neudržateľný". Začiatkom tohto roka NASA oznámila, že zvažuje dve rôzne možnosti, ako pristáť a naložiť vzorky z povrchu Marsu.
