Novinka Jakuba Kronera je drsným portrétom mafiánskeho bosa aj autentickým obrazom doby.
Pokusov o gangsterky sme tu od éry samostatnosti mali niekoľko. Vyrozprávať však svet mafiánov citlivo bez glorifikácie, dôveryhodne bez parodizácie postáv a štylisticky pútavo nie je vôbec jednoduché. Aj preto sa slovenskí režiséri či režisérky pri spomenutých pokusoch často popálili a výsledok bol napokon rozpačitý. Miki je (našťastie) iný prípad.
Lásku k tomuto žánru bolo cítiť u Jakuba Kronera už v počiatkoch tvorby či už sa bavíme o „punkovom“ Bratislavafilme alebo ambicióznejšom Lóve. Po animáku LokalFilmis a romantickej sérií Šťastný nový rok sa tridsaťsedemročný režisér vracia späť ku gangsterkám a to vo veľkom štýle.
Miki je bezpochyby najočakávanejším slovenským filmom tohto roka a tvorcovia pre divákov pripravili malé prekvapenie v podobe pokračovania s názvom Černák. Ak sa z tejto novinky priveľmi tešíš, musíme ťa schladiť. Druhý diel vyjde až budúci rok v januári. Poďme však najprv k jednotke.
Testosterón preteká cez plátno
Už prvá kamerová jazda naznačuje, že nepôjde o žiadne „béčko“. Úvodná expozícia z hotelu vo Vysokých Tatrách jasne ukazuje, že obávaný bos podsvetia vedel byť krutý a nemilosrdný. Jeden záber stačí tiež na to, aby sme si urobili obraz o jeho kumpánoch, ktorí sa pri pohľade na extrémne násilie schuti smejú a následne o ňom radostne rozprávajú ďalším kamarátom v bare.
Keď sú karty rozdané, ide sa viac do hĺbky a vraciame sa v čase. Kamera pozoruje život „Mikiho“ od jeho pôsobenia v Bavorsku, kde sa snažil s bratom (stvárnil ho Michal Kubovčík) zarobiť lepšie peniaze a stránil sa ilegálnej činnosti. Následne sledujeme, ako obaja bratia pomerne prirodzene spadnú cez rôzne kšefty do sveta zločinu a ponárajú sa do čoraz väčších problémov.
Spočiatku to vyzerá, že si ten život úplne nevybrali, ale naučili sa v ňom ladne plávať. Krytie vraždy zrazu brali ako úplnú samozrejmosť. Scenárista Miro Šifra si dal záležať na dôkladnom vykreslení mačistickej partie a jej súdržnosti. Vďaka vhodne vybraným scénam a najmä hercom, ktorí sú brilantní, testosterón preteká priamo cez plátno.
Nebudeš sa ani na sekundu nudiť
Skvele ďalej funguje štylistická zložka. Spomalovačky alebo zábery z dronu sú vhodne využité a spolu s temnými gitarovými tónmi mimoriadne nadaného Dávida Kollára vytvárajú znepokojivú atmosféru. Divák je v napätí a po každej scéne očakáva, čo sa bude diať ďalej. Snímka preto konzistentne drží divákovu pozornosť od prvej po poslednú scénu.
Najväčším prekvapením, až malým šokom, sú práve záverečné titulky, ktoré akoby prichádzali príliš skoro (vzápätí zisťujeme, že v januári bude ďalší diel). Divák chce prakticky okamžite viac a je troška sklamaný z toho, že to nemôže dostať hneď. Prvý diel je jednoducho len akousi prípravou na ten druhý, čo je najväčšia škoda.
Film by pokojne, bez ohľadu na druhý diel, zniesol ešte ďalšiu hodinu. Diváka baví sledovať vývoj Černákovho charakteru a to najmä vďaka fantastickému výkonu Milana Ondríka. Do svojej role sa maximálne vžil a iba opäť potvrdil, že patrí medzi absolútnu hereckú špičku. Každú scénu si berie pre seba a svojou charizmou ľahko opantáva aj divákovo vnímanie vysoko ambivalentnej postavy.
Bez glorifikácie a moralizovania
Vidíme jej negatíva, krutosti, ale často chápeme jej motivácie. Černák je zobrazený ako veľmi rodinne založený muž, ktorý si cení lojálnosť a odvahu svojich spolupracovníkov, avšak má zvláštny zmysel pre spravodlivosť, keďže nerešpektuje zákon, ale postupne sa stáva akousi Božou rukou a sám trestá, ako sa mu zachce.
Našťastie tvorcovia hlavného (anti)hrdinu našli správny balans a nikoho neglorifikujú, ani nemoralizujú. Nechávajú všetko na diváka, ktorý si v závere aj tak vyberie akou optikou sa na Mikiho bude pozerať. V každom prípade Ondrík nie je jediným, kto film ťahá vpred.
Dušan Cinkota ako hlavný „parťák“ Mikiho exceluje. Nakoľko pochádza z Banskej Bystrice, jeho akcent je zároveň najprirodzenejší. Vďaka jeho postave dostáva film tiež humorný nádych aj napriek vážnej téme. Bizarné a absurdné situácie ťa rozosmejú a občas si pri nich spomenieš na momenty z kultových gangsteriek Martina Scorseseho (Goodfellas, Casino).
Výborný je aj Martin Nahálka či Rebeka Poláková stvárňujúca Černákovu ženu. Škoda, že viac priestoru nedostal Marek „Fučo“ Fučík, pretože sa do role drsne vyzerajúceho obrovského gangstra s vražedným pohľadom perfektne hodí. Veríme, že sa to v dvojke zmení.
V neposlednom rade je obrovskou výhodou Kronerovej novinky fakt, že nejde len o portrét, ale zároveň o autentický a drsný obraz doby, v ktorej boli prestrelky na ulici či vybuchovanie áut na bežnom poriadku. Cítiť, že Jakub Kroner ako režisér zreje. Miki je jeho najlepším filmom v doterajšej kariére. Aj preto snímke udeľujeme osem bodov z desiatich.
