Čo sa stane s národom, ktorý všetko prežije, ale nič si z toho nevezme? Režisér Rasťo Boroš prichádza s výnimočnou filmovou novinkou Kronika večných snílkov, ktorá originálne prepája slovenskú literárnu klasiku s magickým realizmom a absurdným humorom.
V zabudnutej dedinke uprostred lesov stredného Slovenska, kde sa čas zastavil a sny majú rovnakú váhu ako realita, žijú traja bratia: Aureliáno (Samuel Teicher), ktorý radšej sníva, než žije, impulzívny Enriko (Milan Ondrík), konajúci skôr než myslí, a filozof Titus (Milan Mikulčík), odhodlaný zmeniť svet.
V ich zvláštnom svete sa mŕtvi miešajú so živými, láska siaha za hrob a groteska sa stretáva s pravdou. „Film je o tom, že aj v ťažkých obdobiach môžeme snívať, že máme niekoho na dlhšie ako je ten krátky život,“ prezrádza Milan Ondrík.
Ťapákovci inak: film o pasivite, túžbach a identite
Kronika večných snílkov je voľnou reinterpretáciou známeho diela Ťapákovci od Boženy Slančíkovej Timravy. Režisér, scenárista a producent Rasťo Boroš ju pretavil do originálnej filmovej balady s veľkou dávkou irónie, ale aj pochopenia. „Divák uvidí niečo, čo ho určite prekvapí a položí mu otázky, na ktoré nie je zvyknutý,“ povedal režisér snímky. K filmu vznikla aj originálna adaptácia ľudovej piesne Šumná víla.
Kronika večných snílkov je špecifická aj po vizuálnej stránke aj z hľadiska jej spracovania. „Priznám sa, že nemám rád postprodukčné triky a úpravy, pretože počítačom veľmi neverím. Trval som na tom, že my budeme triky robiť priamo v mizanscéne ako scénické triky. Takže, keď mal niekto padať z balkóna, jednoducho z neho musel vypadnúť a letieť celých päť metrov dole,“ dopĺňa Boroš.
Éva Bandor tak skutočne strávila hodiny natáčania na vrchole telegrafného stĺpa, Anežka Petrová bola skutočne pochovaná do hrobu, Milan Ondrík vyháňal z auta živé zvieratá.
Výsledkom je vizuálne podmanivý svet, kde je každá scéna reálna a zároveň snová. „Celý film bol o prekonávaní samých seba. A to ma veľmi bavilo,“ dodáva Samuel Teicher, ktorý počas natáčania zažil aj pád z balkóna.
V zabudnutej dedine
Film vznikal počas 40 dní v dedine Brusník v Novohrade – v mieste, ktoré samo o sebe pripomína dedinky stratené v čase, roztrúsené po celom Slovensku. Natáčanie sa nieslo v duchu ekologickej zodpovednosti a komunitného prístupu. Štáb pracoval v nedotknutej prírode, bez mobilného signálu. Herci si však natáčanie vychvaľovali.
„Mal som pocit, že som sa vrátil domov. Cítil som vôňu zvierat, vôňu blata, vzduch nabitý pokojom prírody… bolo to ako za môjho detstva. Nič z toho mi nebolo cudzie, práve naopak – akoby som sa ocitol na mieste, ktoré vo mne stále žilo,“ prezradil Milan Ondrík a dodáva: „Na celom filme bolo cítiť jedinečnú atmosféru výroby, celý štáb fungoval ako jeden organizmus.“
Vytvorili magický svet
Borošovu víziu dediny rozvinuli do výtvarnej podoby architekt Michal Lošonský, scénografka Zuzana Čupajová, kostýmová výtvarníčka Eva Miklisová a umelecký maskér Martin Blizniak.
V jednom dedinskom dvore tak vznikol nový magický svet s cintorínom, kostolom, autobusovou zastávkou i surreálnymi priestormi z fantázie bratov. Výprava získala certifikát ekologického natáčania a okrem hercov sa pred kamerou objavilo aj niekoľko „herecky talentovaných“ hospodárskych zvierat a deväťtonový tank, ktorý na chvíľu prebudil celý región.
Najlepší nezávislý európsky film
Kronika večných snílkov si už stihla získať pozornosť aj za hranicami. Predstavila sa na renomovaných festivaloch v indickom Goa, Paríži, Beverly Hills, Jaipure či Texase. Z parížskeho ÉCU – The European Independent Film Festival si odniesla ocenenie za Najlepší nezávislý európsky film.
Domáca premiéra sa niesla vo veľkom štýle – film otvoril 31. ročník Art Film Festu v Košiciach a 23. júna ho slávnostne uviedli aj v Bratislave. Slovenskí diváci si Kroniku večných snílkov budú môcť vychutnať už tento týždeň od 3. júla 2025 vo všetkých kinách v distribúcii Continental film.
