Práca na železnici nie je len pre seniorov. Dôkazom je aj Jaro, ktorý pracuje ako rušňovodič nákladného vlaku.
Deti o nej často snívajú, no v dospelosti ich až tak veľmi neláka. Práca rušňovodiča môže pôsobiť rôzne. Niekto v nej vidí fascinujúci džob plný zaujímavých situácií, iný zas fádne sedenie v mašine a presúvanie sa cez republiku s desiatkami vagónov.
V skutočnosti ide o nesmierne zodpovednú a prísne kontrolovanú prácu, ktorej súčasťou sú aj nepríjemné momenty. Nielen o nich sme sa rozprávali s Jarom Holigom, ktorý pracuje ako rušňovodič nákladných vlakov pre súkromnú spoločnosť.
O tom, aká je jeho práca rôznorodá, sme sa presvedčili aj pred naším rozhovorom. Jaro pri zmene dohodnutého termínu rozhovoru spresnil, že má za sebou dve nočné šichty, pričom jeho úlohou bolo „len“ sedieť v rušni a dohliadať naň, keďže pre silné mrazy hrozilo zamrznutie vody v chladiacich okruhoch. Po železničiarsky sa tomu povie „pretáčanie“ a má to svoje pravidlá, načal 27-ročný Jaro z Ružomberka
„Sú to také šichty, ktoré nie sú pre ľudí nejak zaujímavé. Po železničiarsky sa tomu povie ,pretáčanie‘ a má to svoje pravidlá,“ načal 27-ročný Jaro z Ružomberka.
Ako si prišiel k práci rušňovodiča? Bol to v istom zmysle tvoj vysnívaný džob od detstva?Pochádzam zo železničiarskej rodiny. Hovorí sa, že už od mala som „udretý koľajnicou po hlave“. (smiech) Skončil som strednú školu a po mesiaci prázdnin som bol zamestnaný na železnici.
Aký výcvik ťa čakal?
Ako aj pri inej práci, aj tu sa to začína pohovorom. Tam sa ťa pýtajú najmä to, či chceš naozaj robiť tú prácu, a mali by ti povedať aj negatíva tej práce (nepravidelnosť nástupov do práce, nehody a pod.) Neskôr ideš na psychotesty. V podstate tráviš celý deň u psychológa, kde absolvuješ viaceré rôzne testy, ktoré sa zameriavajú na pamäť, postreh a podobne. Tam ťa naozaj preklepnú, nedá sa to nijak obísť ani oklamať.
Súčasťou je aj zdravotná prehliadka, ktorá je takisto precízna. Do 50. roku života nás každý rok čaká malá zdravotná prehliadka a každé tri roky veľká, tam kontrolujú podrobne naozaj všetko. O spôsobilosť človek môže prísť aj pre nízky, respektíve vysoký tlak. Ak toto všetko človek splní, nastupuje na kurz, ktorý trvá pol roka, a je to v podstate ďalšia škola.
Čo vás tam učili?
Učia nás tam dopravné predpisy, značky, technické parametre, brzdy a podobne. Táto fáza je už aj platená. Nie je to však plat ako na plný úväzok, čo mnoho ľudí odradí, bavíme sa približne o sume 600 eur (údaj je z roku 2016, teraz to bude o čosi viac). Človek si však musí uvedomiť, že firme ešte vlastne nič nedáva.
Navyše, absolvujeme to na Strečne, kde treba byť od nedele do piatka, pričom strava aj ubytovanie sú hradené zamestnávateľom. Po tomto kurze ešte nie si rušňovodičom. Nasleduje zácvik, ktorý trvá 720 hodín, čo je zhruba 6 mesiacov. Počas neho už riadiš rušeň, ale stále si v ňom s nejakým skúseným kolegom. Ak to zhrniem, od príchodu na pohovor sa z človeka stane rušňovodič približne až po roku.
Spomenieš si ešte na svoju úplne prvú jazdu v pozícii rušňovodiča?
Pracovnú zmluvu som podpísal 1. augusta 2016 a o rok neskôr som už začal jazdiť. Úplne prvú šichtu som mal na posune. Mal som zmiešané pocity radosti aj stresu. Ide zrazu o obrovskú zodpovednosť a človek má v rukách celý rušeň. Ale je to vec zvyku. V depe v Žiline, kde som začínal, v rámci nákladnej dopravy sa začína s tými najmenšími úkonmi, ako napríklad posuny rušňov v depe, prevoz rušňov z jednej haly do druhej a podobne. Postupne som naberal skúsenosti a dnes už ťahám aj 3200-tonové vlaky.
Ako vyzerá tvoja bežná pracovná šichta?
To vždy záleží na tom, čo mi určí plánovač. Napríklad, v pondelok o 6.00 ráno mám nástup v Čadci, kde budem mať rušeň a budem čakať na vlak, ktorý odveziem do Štúrova. Po príchode na rušeň si všetko skontrolujem, preberiem od kolegu papiere k vlaku, urobím jednoduchú skúšku brzdy, a ak to situácia bude umožňovať, môžem vyraziť. Jazdím s vlakmi v rámci celého Slovenska. Čo sa týka času, môžem jazdiť maximálne 13 hodín, potom ma musia vystriedať.
Vyrozumievanie o ďalšej práci sa dozviem vždy tak jednu-dve šichty vopred, u nás nie je turnus, ale mne osobne viac vyhovuje byť „letmo“(v podstate som na telefóne). Ako všetko, aj toto má svoje výhody, aj nevýhody, ale mne to zatiaľ takto vyhovuje. Nákladná doprava je iná ako osobná doprava, kde sa dá vďaka grafikonu ľahšie predpokladať, kedy pôjde daný vlak. Mne však zavolajú bez ohľadu na víkend či sviatok a na druhý, pripadne tretí deň idem do práce. Výhoda je v tom, že ak si vypýtam voľno, tak ho aj dostanem.
Čo sa stane v prípade, že máš kolíziu so zverou?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vyzerá pracovná šichta rušňovodiča nákladného vlaku.
- Čo musí spraviť, ak zrazí zver.
- Ako spomína na moment, keď zrazil človeka.
- Akú kompenzáciu dostal.
- Čo robí, keď musí ísť na záchod.
- Koľko si môže rušňovodič v nákladnej doprave na Slovensku zarobiť.
