Róbert Vrábel o Antarktíde: Ľudia majú sex aj v stanoch, raz som primrzol k záchodu (Rozhovor)

„V Antarktíde máme mapu s informáciami o tom, kto má kde stan. Je to preto, že v prípade snežnej búrky, ktorá môže prísť, musíme vedieť skontrolovať stany, či sú v dobrom stave. No a keď náhodou niekto niekoho vidí, že vychádza z cudzieho stanu, raz-dva mu dopne, koľká bije,“ hovorí Róbert Vrábel z Bojníc, ktorý je cestovateľom, dobrodruhom a milovníkom zimy v jednom. 

Úvod redaktorky

Róbert precestoval mnoho krajín a kontinentov, od najsevernejšieho mesta na svete, Svalbardu, cez Afriku až po Antarktídu. Vyštudoval hotelovú akadémiu a v mnohých krajinách pracoval aj v tomto odvetví. Rozpráva, čomu sa venoval na Svalbarde a v Afrike, ale aj o svojom živote v Antarktíde. Dozvieš sa, či je náročné vykonať malú potrebu v ohromnej zime, ale aj to, či sa v kempe v Antarktíde dejú „one night standy“.

Ak sleduješ náš web, určite ti neuniklo, že naň pravidelne prispievame aj článkami o cestovaní. Nájdeš tam napríklad tipy na lacné letenky, zaujímavosti z rôznych kútov sveta, cestopisy, ale aj nadupané rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi. Snažíme sa ti prinášať kvalitný content, preto ak sa ti naša tvorba páči, podpor redaktorov a staň sa členom klubu Refresher+. 

Odkiaľ prichádzaš?

Pred pár dňami som prišiel z Afriky, letel som zo Senegalu, kde som končil jednu expedíciu na lodi. Bolo to pre mňa prvýkrát, čo som bol na expedícii v Afrike, inak sa teplým miestam vyhýbam. Svoju base mám na Svalbarde, kde žijem už asi šiesty rok. 

Podľa tvojho Instagramu usudzujem, že máš asi radšej zimu. Prečo si teda išiel do Afriky?

Ja si z toho robím srandu, že kam ma zavolajú, tam idem. Doteraz to boli zimné destinácie, čo je môjmu srdcu najbližšie. Preto aj žijem v najsevernejšom meste na svete. Po piatich rokoch, čo som teda behal po chladných destináciách, sa mi naskytla taká príležitosť ísť do Afriky. Tak som si povedal, prečo nie. 

Robím pre spoločnosť, ktorá chodí na takých výletných lodiach, s plavbou v Afrike to bola aj ich premiéra. Nebola to klasická plavba po Karibiku, kde majú ľudia „margaritku“ v ruke. Mal som tam na starosti celý chod od bezpečnosti cez plánovanie tripov až po školenia. 

Z tvojho profilu som takisto vyčítala, že máš minimálne štyri práce. Prečo si to robíš? Na tom mojom Instagrame to môže pôsobiť chaoticky, nevenujem sa mu až tak. Ľudia vidia, že som aktívny, ale pridávam tam naozaj iba to minimum. Začnime od začiatku. Ja som vždy všade začínal ako barman alebo hotelový manažér, keďže mám vyštudovanú hotelovú akadémiu a magistra z marketingu a reklamy. 

Keď som sa dostal do nejakej destinácie, vždy som sa snažil vyžiť „outdoorovo“. Jazdil som na snežných skútroch, raftoval, kajakoval, jazdil freeride, v zime na snowboarde a robil som aj kopec ďalších adrenalínových vecí, napríklad som zliezal vodopády a venoval sa ľadovcovému leteniu. Absolvoval som aj survival školenia, napríklad som sa učil, ako prežiť v mínus 30 stupňoch Celzia bez stanu. Dostal som rôzne certifikáty, čo mi neskôr uľahčilo nájsť si prácu v outdoor svete. Vytvorili mi portfólio, mám ich teraz mrte veľa. 

Prvý rok v Antarktíde som umýval riady. Pre firmu je to taká skúška, že keď vydržíš toto, dajú ťa na lepšie miesto.

Hovorí sa, že rob jednu vec, ale poriadne. Platí to aj v Antarktíde, kde si takisto pracoval?

Myslím si, že tam skôr platí, že čím viac si univerzálny, tým lepšie. Veľa ľudí, ktorí sú špeci v jednej veci, sa stáva egocentrickými. Myslia si, že sú najlepší a neomylní, a preto veľakrát neprijmú radi druhý názor. Presne takých ľudí do Antarktídy na výpravy nehľadajú.