Na Netflixe je nová hororová miniséria, ktorá však nie je hororová, a nie je ani nijako extra dobrá.
Mike Flanagan natočil pre Netflix už päť seriálov (Haunting of Hill House, Bly Manor, Midnight Mass, Midnight Club a Fall of the House Usher). Takmer všetky spája okrem opakovaného používania rovnakých hercov to, že v nich Flanagan až príliš naťahuje dej, píše nezmyselne dlhé dialógy a trvá mu až príliš dlho, než povie niečo zaujímavé.
Platí to aj pre Fall of the House Usher. Ten od začiatku hovorí o bohatej rodine Usherovcov. Súrodenci Roderick a Madeline vytvorili obrovskú farmaceutickú spoločnosť, ale spravili tak na kostiach nevinných ľudí. Vyvíjajú totiž nezdravé, návykové lieky a látky, ktoré ľuďom škodia. Doteraz však unikali spravodlivosti.
Keď v priebehu dvoch týždňov zomrie všetkých šesť Roderickových detí, je jasné, že ho dobehla minulosť. Nasledujúce časti sa zaoberajú tým, ako jeho jednotlivé deti zomierali. Medzitým sa objavujú aj krátke scény z rozhovoru medzi asistentom okresného prokurátora a zdrveným Roderickom, ktorý sa chce ku všetkému priznať.
Samotná premisa je zaujímavá, rovnako ako výrazne odlišné osobnosti jeho detí. Pútavá je aj mysteriózna zložka a diváci budú nepochybne zvedaví, ako presne deti zomreli a kto za to môže. Bohužiaľ, my sme to nezistili.
Po dvoch častiach sme to so seriálom vzdali, pretože bol príliš rozťahaný a celkom nudný. Flanagan sa vyžíva v naťahovaní deja a nedokáže byť efektívnym rozprávačom. Po prvej či druhej epizóde si divák uvedomí, že by mohla byť o dobrých 20-30 minút kratšia a dalo by sa v nej povedať úplne to isté. Navyše, charaktery väčšiny postáv, aj keď sú zábavné, nie sú natoľko komplexné, aby vyžadovali toľko dialógov a dejových odbočiek.
Veľkým lákadlom seriálu je podľa niektorých divákov fakt, že seriál ukazuje brutálnu smrť zlých ľudí, bez ktorých je na tejto planéte lepšie. V prvých dvoch epizódach sme však nevideli nič, čo by z nich robilo záporákov. Sú to obyčajní majitelia a riaditelia konglomerátu, ktorým ide predovšetkým o zisk, a to aj na úkor bežných ľudí. Nie je to však nič výnimočné a vo filmoch či v seriáloch už takýchto postáv bolo milión.
Sledovaním 7- až 8-hodinového seriálu sa nálada človeka nezlepší len preto, že vidí scény bolestivých úmrtí zlých ľudí, ktorých dostihla spravodlivosť. V skutočnom živote to tak totiž nie je a Flanaganovo dielo nie je natoľko hlboké, aby sme sa v ňom potrebovali ukryť pred realitou.
Seriál by sme však pravdepodobne dopozerali, keby mal priamejší ťah na bránu a neplytval by toľko naším časom. Už-už sa začínala tretia epizóda, no keď pri nej zasvietila stopáž presahujúca jednu hodinu, vzdali sme to. Žijeme v ére televízie, keď neustále vychádza nejaký skvelý či ambiciózny seriál a nie je dôvod sledovať tie priemerné.
A presne tým je aj Fall of the House of Usher. Ďalší priemerný, nevýrazný Flanaganov seriál, ktorý jeho fanatickí fanúšikovia vyhajpujú do výšin, len aby z nich ostatní fanúšikovia hororu tvrdlo spadli na zem po zistení, že Flanagan nevyužil plný potenciál. Zase. Mimochodom, nie je to horor. Seriál obsahuje prvky hororu, no ide predovšetkým o jumpscares. Tie sú totálne zbytočné a vôbec sa do štýlu a konceptu seriálu nehodia.
Aktualizácia: Seriál sa veľmi nezlepšil ani v ďalších epizódach. Stále bol bolestivo rozťahaný a miestami nudný. Tvorcovia vytvorili zaujímavú zápletku a niektoré epizódy sa podarili najmä z vizuálneho hľadiska, ale seriál celkovo zaostával. Odporučiť sa dá len fanúšikom Flanamanovej tvorby, ktorí nemajú veľmi čo pozerať, a tak im postačí aj jemne nadpriemerný mysteriózny príbeh s dobrými hercami.
Mike Flanaman nabudúce natočí celovečerný horor s nabitým hereckým obsadením. Ak si postráži rozvláčnosť deja, môže to byť dobré.
We didn't like #TheFallOfTheHouseOfUsher. Original deaths but boring story. You want more details? Check review here: https://t.co/rLOITSkoho #Netflix
— The Ultimate Series Review (@TUSR_blog) October 25, 2023
