Začiatkom 18. storočia verili v existenciu upírov aj lekári a vedci. Považovali ich za skutočnú hrozbu.
Kráľ upírov, otec detí noci a po krvi prahnúce monštrum. Nie je vari nikto, kto by nepoznal grófa Draculu, či už z kníh, alebo z filmového plátna. Koľko je však na tejto desivej postave pravdy? Bol Dracula skutočný a bol naozaj upír?
Každého fanúšika ikonického románu určite zaskočí informácia, že Bram Stoker nepísal Draculu ako vymyslený príbeh, ale ako varovanie pred skutočným zlom. Vydavateľ knihy s úmyslom predísť masovej hystérii, ktorú by mohla vyvolať, spisovateľovi povedal, že ju vydá iba v prípade, ak ju budú deklarovať za fikciu.
Aby sme pochopili zmýšľanie Stokera, treba si uvedomiť, že ešte necelých 100 rokov predtým, ako začal písať knihu, vedci aj lekári považovali upírov za skutočnú hrozbu. O tzv. „epidémii vampirizmu“ písali početné články v odborných časopisoch, ale aj v učebných osnovách publikovaných v európskych centrách učenia. Ak sa teda aj spisovateľ naozaj domnieval, že sa londýnskymi ulicami pohybuje krvilačný vrah a možno upír, prečo ho nazval práve Dracula?
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vieme, že Stoker pri skúmaní transylvánskych mýtov o upíroch narazil na skutočnú postavu z histórie, grófa Vlada III. z Valašska, ktorý niesol aj meno Dracul. Toto slovo malo v rumunčine hneď dva významy, „dračí“, ale aj „diabolský“, čo skvele zapadalo do Stokerovho príbehu o desivom kráľovi upírov, keďže aj v realite išlo o desivého vládcu. Otázkou však zostáva, čo konkrétne stálo v pôvodnej knihe považovanej za varovanie a čo v nej pribudlo, keď sa musela zmeniť na fikciu.
Odpoveď na ňu, ale aj na ďalšie otázky spojené so záhadou Draculu a samotných upírov, si môžeš vypočuť v novom diele podcastu Nočná šichta.
