Štát vyhradil 18,5 milióna eur na skvalitnenie starostlivosti o duševné zdravie. Väčšina sumy poputuje na humanizáciu psychiatrických kliník, ktoré sú už dlhodobo v katastrofálnom stave.
Mnohí psychiatrickí pacienti prichádzajú do nemocníc v stave hlbokej beznádeje a s obavami. Nevedia, čo očakávať, svoje pocity často maskujú. Odborníci preto prichádzajú s novým modelom, ktorý by mohol pacientom dodať nádej.
Pilotný projekt s názvom Strom úprimnosti a odkazov pre pacientov umožní odchádzajúcim pacientom zanechať odkaz tým, ktorí ešte len nastúpia na ústavnú starostlivosť. Odkazy budú pravidelne analyzovať a vyhodnocovať, poskytnú teda spätnú väzbu aj personálu.
Tento model je súčasťou medzinárodného, overeného modelu bezpečnej psychiatrickej
starostlivosti s názvom Safewards, ktorý zahŕňa viaceré odporúčania na zlepšenie
terapeutického vzťahu s pacientom. Jeho súčasťou je desať intervencií – napríklad objasnenie vzájomných očakávaní, pozitívna komunikácia a ocenenie či vzájomné spoznávanie.
„Odkaz, ktorý zanechajú, bude symbolom pre pacienta, ktorý tam príde. Malo by mu to pomôcť, aby sa na pracovisku cítil bezpečne a príjemne,“ hovorí Martina Dubovcová, predsedníčka Sekcie sestier pracujúcich v psychiatrii.
Podľa spoluzakladateľa Ligy za duševné zdravie Martina Knuta je to užitočné aj pre odchádzajúce pacienta, pretože tým môže dať pomyselnú bodku za hospitalizáciou a vnútorne si sformulovať to, aký z toho mal pocit. Zároveň je to skvelá spätná väzba pre personál a nemocnicu.
Tento model zavádza Univerzitná nemocnica v Bratislave, Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice v Martine a dve psychiatrické kliniky Univerzitnej nemocnice v Košiciach. „Boli by sme veľmi radi, ak by postupne aj na ostatných psychiatrických klinikách a oddeleniach vyrástli takéto stromy,“ vyzýva jedna z iniciátorov projektu, docentka a hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ľubomíra Izáková.
Tento model predstavili odborníci a ministerstvo zdravotníctva pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia 2022. „Ľudia s duševným ochorením sú istým spôsobom hendikepovaní brániť a presadzovať svoje práva. Tento deň slúži na to, aby si celý svet uvedomil, že je dôležité ich podporiť,“ povedala docentka Izáková.
Milióny eur pre duševne chorých
Ministerstvo zdravotníctva ešte na začiatku októbra avizovalo vyhlásenie troch investícií z Plánu obnovy a odolnosti SR, určených na kvalitnejšiu starostlivosť o duševné zdravie. Celkovo ide o sumu 18,5 milióna eur, pričom najväčšia suma (11 miliónov eur) poputuje práve na humanizáciu oddelení v ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Zvyšok sumy je určený na modernizáciu diagnostického vybavenia a rozšírenie siete psychiatrických stacionárov.
Podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského má Slovensko významné rezervy v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Z dostupných štatistík vyplýva, že najmenej štyri percentá obyvateľov trpia jednou či viacerými duševnými chorobami. Množstvo dlhodobo chorých pacientov žije dlhý čas vo veľkokapacitných zastaraných zariadeniach bez adekvátnej zdravotnej starostlivosti.
Na katastrofálne podmienky kliník upozorňuje na sociálnych sieťach napríklad aj Marcela Izakovičová, ktorá pod prezývkou Porušená holka uverejňuje fotografie slovenských psychiatrií. Vidieť na nich napríklad padajúcu omietku či nevábne pôsobiace jedlá bez chuti. Sama bojuje s hraničnou poruchou osobnosti a v minulosti si prešla už štyrmi hospitalizáciami.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie, pre Refresher povedal, že hospitalizácia je len vrchol ľadovca – na rad by mala prísť až po tom, čo zlyhá všetko ostatné, teda podpora rodiny, sociálnych zariadení či ambulantnej starostlivosti.
Najväčším problémom je podľa neho nedostatok odborníkov. Uvažuje sa preto aj o zavedení tzv. peer konzultantov, teda ľudí, ktorí sa vyliečili z nejakej diagnózy a môžu pomáhať rovesníkom s rovnakým problémom. Podľa Vršanského môžu byť dokonca podobne dôležití ako psychológovia.
Tento model by mohol fungovať napríklad pri ambulantnej liečbe porúch príjmu potravy, o ktorej Refresheru porozprávala zakladateľka iniciatívy Chuť žiť Valentína Sedileková. Podľa Sedilekovej je štatisticky preukázané, že keď pacienta hospitalizujú, je vyššie riziko, že sa do nemocnice vráti, pretože sa s ochorením nenaučil pracovať v bežnom živote. V zahraničí sa preto čoraz viac prikláňajú k ambulantnej starostlivosti.
Kvalitu starostlivosti o duševne chorých reflektuje aj kriminalita, vzdelávanie či ekonomika v krajine. Len pacienti s depresiou Slovensko ročne stoja 770 miliónov eur – do tejto sumy je zarátaná napríklad aj strata produktivity a invalidizácia. Táto téma je pritom aj naďalej spoločnosťou stigmatizovaná.
