Pravidlá platia pre všetkých. Niektoré sú však kontraintuitívne, staromódne alebo jednoducho zvláštne. Pozri si náš výber.
Pravidlá platia pre všetkých športovcov rovnako. A to aj v prípade, že mnohé na prvý pohľad nedávajú zmysel. Viaceré zo športov majú často hlboké korene a pravidlá ich športových federácií zvyknú mať desiatky strán.
Vyznať sa v konkrétnych nariadeniach preto nie je vôbec jednoduché. Vybrali sme pre teba výber desiatky tých najzvláštnejších, najkontroverznejších, ale i najúsmevnejších pravidiel zo sveta športu.
1. Ľaváci sa musia v konskom póle preškoliť na pravákov
Tenisti Rafael Nadal, Petra Kvitová či basketbalista James Harden patria k desiatim percentám ľaváckej populácie sveta. Hrať ľavou rukou môže byť v niektorých športoch výhodou, avšak v jednom je to vyslovene zakázané – v konskom póle.
Šport sa na Slovensku neslávne preslávil v roku 2010, keď J&T zorganizovalo výstredný turnaj na zamrznutom Štrbskom plese. Podujatie sa stretlo s kritikou predovšetkým z radov ochranárov.
Napriek nedodržiavaniu pravidiel vkusu a ochrany prírody predpokladáme, že podnikatelia dodržiavali aspoň to športové, podľa ktorého sa v roku 1974 zakazuje držať pálku v ľavej ruke.
Preorientácia ľavákov na hru neprirodzenou rukou je vo svete športu unikát. Pri konskom póle však za ňou stoja pádne dôvody. Ak by sa totiž v súboji o loptičku stretol pravák a ľavák, vyzeralo by to podobne ako v súboji rytierov a mohlo by prísť k vážnym zraneniam.
2. Čiapka patrí v bejzbale výhradne na hlavu
Aj keď ikonická bejzbalová šiltovka nepatrí do povinnej oficiálnej uniformy, nosia ju bez výnimky všetci hráči najprestížnejšej ligy MLB.
Okrem tradície to vyplýva aj zo špecifického výkladu pravidiel, že všetci hráči jedného tímu musia byť oblečení v „odevoch rovnakej farby, štýlu a strihu.“ Na rozdiel od iných kolektívnych športov nosia uniformu svojich tímov aj bejzbaloví tréneri.
Kultová bejzbalová šiltovka, ktorá nahrádza pri detských hrách nielen hokejovú lapačku, ale práve aj improvizovanú bejzbalovú rukavicu, musí ostať počas zápasu na hlave.
Napriek vhodnému tvaru je jej používanie na chytanie loptičiek v skutočnom zápase medzi profesionálmi zakázané. Nutkanie k improvizácii je potrestané. Chytenie aj tej najjednoduchšej loptičky by bolo v americkej MLB potrestané súperovým ziskom troch mét.
3. Hráči prestížnej basketbalovej ligy nemôžu smečovať
Zavesenie sa na kôš patrí k najpôsobivejším úkonom v basketbale. Keď vznikali prvé pravidlá športu v roku 1891, sa s tzv. „dunkom“ však vôbec nepočítalo.
Prvý smeč v zápase sa udial o vyše 50 rokov neskôr, keď v roku 1944 Bob Kurland navždy zmenil smerovanie športu. Podľa jeho slov sa to odohralo spontánne, vraj sa ocitol tiesnený pod košom súperovho tímu a nevidel iné riešenie.
Aj keď smeč prebieha zväčša bez problémov, občas príde aj k rozbitiu nosnej konštrukcie koša. Rekordérom v počte rozbitých košov je Shaquille O’Neal, ktorý ich počas profesionálnej kariéry údajne zničil až dvanásť.
Podľa oficiálnych pravidiel NBA je hráčovi, ktorý rozbije zadnú dosku, okamžite udelený technický faul za nešportové správanie, bez ohľadu na jeho úmysel. Pravidlá NBA takisto zakazujú príliš dlhé zavesenie sa na kôš, za ktoré hráč je potrestaný „nešportovým technickým faulom“. Výnimkou je, ak mu závesná pozícia umožní vyhnúť sa zraneniu či stretu s iným hráčom.
V druhej najprestížnejšej severoamerickej basketbalovej lige NCAA, ktorá je považovaná za vstupnú bránu do NBA, je aj z dôvodu rizika poškodenia náčinia v ostatných 20 minútach rozcvičky pred zápasom smeč na kôš špecificky zakázaný.
4. Odvolanie brankára v hokejovom predĺžení sa trestá
Prehrávajúci hokejový tím sa ku koncu zápasov často odhodláva k odvolaniu brankára. Vôbec prvýkrát aplikoval v NHL tento taktický variant v roku 1931 tréner Bostonu Bruins Art Ross.
Manéver ozvláštňuje koncovky zápasov, avšak jeho použitie v predĺžení s menej hráčmi na ľade je penalizované. Ak sa tréner rozhodne vymeniť brankára za bonusového korčuliara a jeho tím inkasuje gól, nedostane tradičný bod útechy, ktorý je inak udeľovaný za prehru v predĺžení.
Sergei Fedorov, coaching CSKA Moscow in the KHL, has started pulling his goalie during 3-on-3 overtime to get a 4-on-3 power play pic.twitter.com/jGqwaSMwEw
— Dan (@danmorse_) January 7, 2022
V NHL od začiatku aktuálneho formátu predĺženia 3 na 3, toto riziko zatiaľ neskúsil žiaden tím. V ruskej KHL sa však k tejto nevšednej taktike viackrát odhodlal tím koučovaný ruskou hokejovou legendou Sergejom Fiodorovom CSKA Moskva.
5. „Quiet, please“ berú v tenise vážne
Tenis patrí k športom, ktoré si vyžadujú stopercentné sústredenie. Hlasné vzdychanie a vokálne prejavy hráčov sú terčom polemík a niekedy aj pokút.
Hlučné prejavy divákov a povzbudzovanie počas výmen sú dokonca zakázané. Pravidlá ITF počítajú aj s iným typom rozptýlenia. Ak padne hráčovi z vrecka loptička alebo z hlavy šiltovka, stráca automaticky fiftín.
V roku 2012 týmto kontroverzným spôsobom získal na US Open Čech Tomáš Berdych dôležitý bod v zápase s Andym Murraym po tom, ako škótskemu tenistovi spadla v dôsledku vetra šiltovka. Čech sa sťažoval na to, že bol rozrušený, aj keď bolo zrejmé, že by loptičku nestihol za žiadnych okolností.
6. Šachisti musia dodržiavať prísny dresscode
Šach, s ktorého štatútom vrcholového športu nemusí každý súhlasiť, má podobne ako iné disciplíny špecifický dresscode. Väčšina veľkých tzv. „superturnajov“ v šachu dokonca vyžaduje nosenie formálneho obleku.
Iné spresnenie regulácií oblečenia uviedla podľa Timesu európska federácia ECU v roku 2012. Hráčkam pred desiatimi rokmi federácia zakázala odopnúť si viac ako dva gombíky pod krkom a odhaliť tak neprípustne veľa zo svojho dekoltu. Sukne šachistiek navyše nemohli podľa nových pravidiel federácie končiť vyššie ako desať centimetrov nad kolenom.
7. Starý dobrý futbalový ofsajd spôsobuje stále kontroverzie
Ofsajd je tradične jablko sváru v debatách fanúšikov a pre nezasvätených sviatočných divákov aj zdanlivo nepreniknuteľné mystérium. V rámci futbalových pravidiel sa pravidlo ofsajdu mnohokrát upravovalo.
Prvú formu ofsajdu kodifikovala Anglická futbalová asociácia (FA) už v roku 1863. Hráči vtedy, podobne ako v rugby, nemohli prijímať žiadne prihrávky dopredu. Zápasy tak vyzerali v porovnaní s tými dnešnými diametrálne odlišne.
Zatiaľ posledná aktualizácia pravidla z roku 2005 uvádza, že hráč je v ofsajde iba vtedy, ak časť jeho tela, s ktorou je legálne schopný hrať loptu, je za predposledným hráčom súpera.
To vysvetľuje, prečo je ofsajd odpískaný, aj keď sa na trávniku ocitne ako posledný brániaci hráč tímu hráč z poľa a nie brankár. Ofsajd navyše neplatí ani pri autovom vhadzovaní a ani na vlastnej polovici tímu.
Technický riaditeľ FIFA z rokov 2016 až 2018 Marco van Basten bol naklonený myšlienke ofsajd z futbalu úplne odstrániť. Jeho zámerom bolo zatraktívnenie zápasov podľa vzoru pozemného hokeja, ktorý sa ofsajdu zbavil v roku 1998.
Menej radikálny návrh prišiel od bývalého trénera Arsenalu Arsena Wengera, ktorý navrhol, že pokiaľ je pri odohraní lopty akákoľvek časť tela útočiaceho hráča, s ktorou môžu legálne skórovať stále pred brániacim hráčom, tak by ofsajd nemal byť odpískaný.
8. S golfovými súpermi sa o istých veciach nerozpráva
Obľúbený šport podnikateľov, štátnikov, ale aj športových veteránov ako Michael Jordan alebo Marián Hossa má svoje pevné, i keď občas archaické pravidlá. Okrem relatívne prísneho dresscodu, zakazujúceho prikrátke šortky alebo džínsy, obmedzuje aj zhováranie sa s protihráčmi.
Počas oficiálnych turnajov sa konkurenti rozprávať môžu, musia sa však vyhnúť rečiam o taktike aj pravidlách. Nemôžu sa tak baviť o nástrahách terénu, odporúčať vhodnú stratégiu a spomenúť čokoľvek, čo môže ovplyvniť hru súpera. V prípade porušenia pravidla im hrozí trest vo forme pripísania dvoch úderov navyše.
9. Sekunda v šerme môže trvať nekonečne dlho
Juhokórejská šermiarka Šin A Lam prehrala v semifinále na londýnskej olympiáde v roku 2012 z veľmi kontroverzného dôvodu. Kórejčanka mala takmer isté víťazstvo a musela už prežiť bez zásahu len jedinú sekundu.
Napriek bleskovým výpadom, trvajúcim iba desatiny sekundy, však dokážu šermiarske hodiny počítať len v sekundách. A tak po každej úspešnej obrane voči neskoršej víťazke Britte Heidemannovej ukazovali nezmenený čas, aj keď v skutočnosti časový limit dávno skončil. Britta Heidemannová rozčarovanú Lam v poslednom útoku čisto zasiahla a vyhrala.
Plačúca Kórejčanka podala sťažnosť a po prehre ostala na šermiarskej dráhe sedieť rovno 70 minút, kým ju neeskortoval personál.
Dôvodom bolo ďalšie zvláštne pravidlo. Ak totiž súťažiaci čo i len na moment opustí šermiarsku dráhu, podľa pravidiel de facto priznáva porážku. Medzinárodná šermiarska federácia jej ako cenu útechy neskôr ponúkla špeciálnu medailu „za túžbu po víťazstve a za rešpektovanie pravidiel“, ktorú však hráčka odmietla.
10. Frisbee nepozná rozhodcov
Šport ultimate frisbee, ľudovo známy aj ako lietajúci tanier, zaradil Medzinárodný olympijský výbor na svoj oficiálny zoznam v roku 2015. Pravidlá mladého zámorského športu pritom obsahujú jeden obdivuhodný detail: o fauloch rozhodujú sami hráči.
Ak majú pocit, že boli obete alebo pôvodcovia faulu, jednoducho to nahlas ohlásia. Podľa pravidiel to patrí k tzv. „duchu športu“. Ak s nahláseným faulom niekto nesúhlasí, môže protestovať. V takom prípade sa posledná sekvencia hry, predchádzajúca sporu, začína odznova.
Rozhodca nebýva prítomný ani na amatérskych turnajoch, ale ani na majstrovstvách sveta. Pravidlá frisbee kladú dôraz na fair play počínanie, podporujú súťaživosť, ale „nikdy nie na úkor vzájomného rešpektu medzi súťažiacimi, dodržiavania dohodnutých pravidiel alebo základnej radosti z hry“.
Podľa NY Times však existuje v športe s takmer 60-ročnou históriou čoraz silnejšie napätie medzi priateľstvom a súťaživosťou.
Dôkazom je aj to, že najvyššie severoamerické ligy AUDL a Major League Ultimate sa predsa len rozhodli zamestnať profesionálnych rozhodcov. Na iných turnajoch sú pre zmenu čoraz častejšie prítomní tzv. „pozorovatelia“, ktorí však zasahujú len v prípade kontroverzie, ak sa súperi nevedia dohodnúť.
