Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
30. júna 2022, 9:30
Čas čítania 17:05
Viktor Kniš

Vladimíra Marcinková: Keď si vyberáme béčkové mená do funkcií, nečudujme sa, že pôsobíme ako béčková koalícia (Rozhovor)

REFRESHER VLADIMÍRA MARCINKOVÁ
Uložiť Uložené

S členkou poslaneckého klubu Sloboda a solidarita sme sa rozprávali o kríze v koalícii, ale aj o tom, ako sa vládnym stranám nedarí zvoliť si tých najvhodnejších kandidátov na kľúčové funkcie.

Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková týždeň pred mimoriadnym zasadnutím republikovej rady koaličnej strany tvrdí, že osud má v rukách premiér Eduard Heger. 

„Kľúčový človek, ktorý má páku vyriešiť to a predísť najhoršiemu scenáru, je predseda vlády Eduard Heger. Za predpokladu, že má záujem koalíciu udržať pokope. Svoj zrak upieram k nemu, lebo on presne vie, čo treba spraviť,“ hovorí s tým, že zatiaľ to nevyzerá tak, že by Igora Matoviča naozaj z postu ministra financií odvolal. 

Marcinková v rozhovore vysvetľuje, prečo je spolupráca s hnutím OĽaNO komplikovaná aj na konkrétnom príklade jej vlastnej novely zákona, ktorá umožní sprievod rodičke pri pôrode. Zákon začne platiť až o dva roky, lebo to tak chceli poslankyne OĽaNO. „Je to dokazovanie si sily v politickom priestore. Rešpektovala som to, lebo vyšší princíp je dôležitý,“ hovorí v rozhovore pre Refresher.

Porozprávali sme sa aj o nomináciách do dôležitých funkcií, kde si podľa Marcinkovej koalícia nevyberá najlepších ľudí, pretože sa v hnutí Igora Matoviča veľmi ťažko hľadá zhoda a nie sú ochotní robiť kompromisy.

Marcinková (SaS): Keď si vyberáme béčkové mená do funkcií, nečudujme sa, že aj na verejnosti pôsobíme ako béčková koalícia.

Vladimíra Marcinková
Zdroj: REFRESHER/Matúš Zeťák

Včera Richard Sulík oznámil, že sa bude 6. júla konať mimoriadne zasadnutie republikovej rady. Explicitne povedal, že pozýva aj poslancov SaS, vy ste členkou poslaneckého klubu strany. 

So stranou Sloboda a solidarita mám dohodu o spolupráci a som členka jej poslaneckého klubu, no nie členka strany. Môže to pôsobiť komplikovane. 

Preto sa pýtam. 

Všetci členovia poslaneckého klubu dostali pozvánku na zasadnutie rozšírenej republikovej rady, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v strane, čo si vážim. Je to jedna z vecí, ktorú na strane Sloboda a solidarita treba vyzdvihnúť. Veľa sa tam diskutuje, nerozhoduje sa od stola a predseda pozorne počúva názory vnútri strany. Richard Sulík je znechutený ako my všetci, mohol by so všetkým seknúť a urobiť radikálne rozhodnutie, ale neurobil to, veľa sa s nami rozpráva, spoločne hľadáme najlepšie možné riešenie. Politika je kolektívna práca a v SaS to platí, že rozhodnutia sa robia kolektívne. Verím, že na tomto stretnutí dôjdeme k záveru.

Aké máte od tohto stretnutia vedenia strany očakávania? 

Svoje stanovisko som už predsedovi komunikovala osve, v čase konania zasadnutia budem v zahraničí. Musí to byť kolektívne rozhodnutie, nerada by som hovorila za celú stranu a ďalších kolegov. 

Za vás?

Pre mňa táto koalícia už prakticky neexistuje. 

Prečo?

Koalícia nie je spolok kamarátov, dokonca ani veľmi podobných ľudí. V koalícii sme rôzni a to, čo nás spája, je písomná dohoda, kde sú jasne dané pravidlá fungovania. Volá sa koaličná zmluva. Ako môže koalícia fungovať, keď sa zmluva dookola porušuje? Len za posledné obdobie došlo k porušeniu deviatich z dvadsaťšesť bodov. Z toho je zrejmé, že nie všetci majú záujem naďalej pracovať v tomto politickom zložení. Nebola to strana SaS, ktorá koaličnú zmluvu opakovane nerešpektovala. Boli to strany OĽaNO a Sme rodina. Koordinujú svoj postup s opozíciou a fašistami, stalo sa tak dnes pri dvoch zákonoch, stalo sa tak pri inflačnom balíku, stalo sa tak pri zmenách v zákone o verejnom obstarávaní. Je smiešne, že na SAS ukazujú, že chceme rozbiť vládu. Je to veľmi lacný blaf na voličov. Vládu rozbíjajú tí, ktorí porušujú zmluvu, na ktorej stojí. 

Takže to bude širšia debata ako len personálne ultimátum na jednom-dvoch postoch?

Jedno z riešení je, samozrejme, rekonštrukcia vlády. V konečnom dôsledku, vždy je to o ľuďoch. Ale nemyslím si, že je to jediné možné riešenie. 

Aké sú ďalšie?

Je zrejmé, že zmena je nevyhnutná. Pnutie v koalícii aj v spoločnosti vyvoláva jeden človek, má meno aj priezvisko. Je to Igor Matovič. V koalícii je strojcom konfliktov. Vládnutie podľa neho je o prekvapeniach, experimentoch, koordinácii s nedemokratickou opozíciou, nie o spolupráci. Je nefér, keď v spoločnosti zaznieva, že koalícia je plná hádok a šarvátok. Konfliktných jedincov je v koalícii málo, drvivá väčšina ľudí tam chce pracovať a hľadať kompromisy. Igor Matovič, naopak, od začiatku pôsobenia vo vláde vyvoláva a živí konflikty, ktoré koalíciu ničia. Najprv to bol konflikt s ministrom zahraničných vecí Korčokom, keď ho Igor Matovič prekvapil komunikáciou s ruskou stranou pri riešení vakcín Sputnik. Potom to bola ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, potom minister Richard Sulík, ktorý údajne „nenakúpil testy“, potom minister Doležal v súvislosti s vlakmi, teraz minister Gröhling, opakovane minister Lengvarský. Na tomto je úplne zrejmé, kto túto koalíciu rozbíja.

Ministra Lengvarského dokonca opakovane vyzýva na odstúpenie.

Vyzývať vlastného ministra na odstúpenie je niečo surreálne. 

Môže byť záver z rokovania republikovej rady teda obyčajné ultimátum, ktorým vyzvete Igora Matoviča na odchod z exekutívy?

Nemyslím si, že sa to dá postaviť takto jednoducho. Minister Matovič už raz svoju stoličku vo vláde vymenil, stal sa ministrom financií a vidíme, že tu máme opätovne situáciu, keď ohrozuje verejný záujem a dôveru v politiku. 

Keďže na rokovanie neprídete a nezúčastnite sa na diskusii, snažím sa prísť na to, aké je vaše stanovisko. 

Diskusia prebieha v rôznych formátoch, svoj názor prezentujem medzi kolegami poslancami a hovorila som ho aj Richardovi Sulíkovi. Kľúčový človek, ktorý má páku vyriešiť to a predísť najhoršiemu scenáru, je predseda vlády Eduard Heger. Za predpokladu, že má záujem koalíciu udržať pokope. Svoj zrak upieram k nemu, lebo on presne vie, čo treba spraviť. Len zatiaľ sa nejaví, že to urobiť chce. Na tom to môže stroskotať. 

Diskutujete s vami?

Nie. 

Ani sa s ním nebudete rozprávať o tom, aké alternatívy sú na stole pred rokovaním vedenia strany SaS?

S Eduardom Hegerom diskutujem výlučne na európske témy, keďže sa stretávame na výbore. Nehovorila som s ním o situácii v koalícii, aj keď svoje názory neskrývam a verejne komunikujem svoju nespokojnosť s fungovaním koalície. Richard Sulík je človek dialógu a viem, že sa vytrvalo snaží s premiérom o budúcnosti koalície hovoriť. Vnímam, že medzi nimi je debata aktívna. 

Vladimíra Marcinková
Zdroj: REFRESHER/Matúš Zeťák

Ako dlho má koalícia zníženú funkcionalitu?

Pridlho. Pridlho na to, aby sme ďalej naťahovali spoločnosť neprofesionálnym a nedôstojným vládnutím. V koalícii je dostatok ľudí na to, aby sme mohli poskytnúť všetky služby verejnosti, aké politika poskytovať má. V tejto vláde sú niekoľkí ministri, ktorých považujem za to najlepšie, čo sme historicky vo vládach mali. Ale svoj potenciál nedokážu napĺňať v prostredí, kde všetku energiu venujeme „neomylným“ nápadom Igora Matoviča, ktoré sa dozvedáme z tlačoviek.

Narážate aj na tú nedávnu tlačovku Igora Matoviča cez víkend, v ktorej prezentoval návrh rozdať 500 eur všetkým zamestnancom v štátnej správe?

Keď som sa poslednú sobotu ráno o siedmej dozvedela, že Igor Matovič bude mať tlačovku a koaliční partneri nevedia o čom, zhrozila som sa. Toto nie je model politiky, ktorý je bežný v demokratických krajinách. Neviem si predstaviť, že vo Fínsku by sa kolegyne ministerky dozvedeli z tlačovky, že idú 200 miliónov investovať na ľubovoľnú agendu premiérky. Nestalo by sa to bez predchádzajúcej diskusie. Bol by to absolútny škandál. U nás si to dovoľuje opakovane minister financií. Nechcem hovoriť o vecnej rovine, nemala by som problém podporiť takýto návrh, ak by bol prekonzultovaný s partnermi. Ide o formu, ktorá je neprijateľná. Zamrzelo ma, že sa dal na toto nahovoriť aj premiér Eduard Heger. 

O čom to vypovedá? Buď sa nechal vtiahnuť do tejto hry Igora Matoviča, alebo možno bol celý čas len na jeho strane.

Verím, že to bol len jednorazový omyl, ktorý si dokáže spätne vyhodnotiť. Pre mňa je nepochopiteľné, že pristúpil na takéto obchádzanie partnerov v kľúčových veciach. Dlhodobo sa snažil byť tmelom, ale týmto ma nepríjemne prekvapil. 

Vrátim sa k otázke o tom, ako dlho neplní koalícia svoju funkciu. Muselo to zájsť až takto ďaleko, aby SaS vystúpila jednoznačne razantne? 

Strana Sloboda a solidarita robila všetko pre to, aby upozornila verejnosť aj svojich partnerov na to, že správa štátu sa takto nemôže robiť a Igor Matovič zašiel so svojím balíčkom priďaleko. Prestali sme predsa chodiť na koaličné rady. To je vážne rozhodnutie. Vyjednávania a dohody spôsobom, že prídete s ultimátom „buď takáto pomoc, alebo nič“, takto tímová práca nefunguje. Už na začiatku marca 2022 som v rozhovoroch hovorila, že ako riešenie inflačnej krízy vnímam príspevok na bývanie, ktorý vnímala ako riešenie aj pani prezidentka. Za 400 miliónov by sme boli schopní pomôcť takmer miliónu domácností. Boli by to práve tie, ktoré sú najviac zasiahnuté infláciou a narastajúcimi cenami energií. Pri návrhu Igora Matoviča dávame 500 miliónov na krúžkovné, ktoré v čase, keď ľudia nemajú z čoho platiť nájom, nemá byť prioritou.

Krúžkovné je samo osebe veľký problém.

Keby sme na to mali peniaze v rozpočte, podporili by sme tento návrh. Ale teraz treba tie peniaze inde. Potrebujeme 180 miliónov pre učiteľov a 300 miliónov pre zdravotníkov. Tých 500 miliónov dajme namiesto na krúžkovné im. Týchto ľudí potrebujeme motivovať a udržať v systéme. Oni sú priorita. Nie krúžkovné.

Otázkou je, ako veľmi intenzívne ste sa s týmto ozývali na konci roka 2021 a v prvej polovici tohto roka. Samozrejme, Igor Matovič má svoju verziu, ktorú však už viackrát upravil. 

Je to lacná snaha koaličných partnerov o vytvorenie dojmu, že SaS nerokovala a nevytvárala dostatočný tlak. Môj kolega Marián Viskupič z finančného výboru sa zúčastňoval na všetkých týchto stretnutiach. Pokojne a trpezlivo vysvetľoval, prečo je pre verejné financie škodlivé riešiť inflačnú pomoc plošne, a neprinieslo to výsledok. Igor Matovič tvrdohlavo a bez ochoty zapracovať pripomienky tlačil na svoju predstavu napriek tomu, že sme všetci hovorili, že je pomoc neadresná a príliš drahá na pomery našich verejných financií. Pre mňa je prístup Igora Matoviča snahou o rozbitie koalície. Neviem si to inak vysvetliť. Keby som to chcela povaliť, nerobila by som to inak.

Sú to naozaj rozhodnutia jedného človeka? Ako sa môže stať, že si minister školstva vypýta 180 miliónov na platy učiteľov a dostane 500 miliónov na krúžky, ktoré ani nechcel?

Nepochopil, že nerozhoduje o svojich peniazoch. To, že je ministrom financií, ho nerobí majiteľom verejných financií. Sú to peniaze, ktorých sa ľudia na Slovensku vzdávajú v podobe daní, aby im za to štát zabezpečil základné služby. Napríklad fungujúce škôlky, školy a zdravotnú starostlivosť či úrady. Igor Matovič sa mýli, že je len na jeho kreativite, ako tieto peniaze použije. Máme právny rámec toho, ako máme tieto peniaze využívať. SaS v roku 2020 iniciovala novelu ústavy, ktorá hovorí o tom, že akékoľvek hospodárenie štátu musí byť dlhodobo udržateľné a musí dávať zmysel. O tento článok ústavy sa oprela aj prezidentka, keď vetovala Matovičov balíček. Som presvedčená, že úctu k právu a verejným financiám musíme mať. Šokuje ma, že minister financií má odvahu len tak na základe svojho uváženia zobrať 200 miliónov na jednorazové 500-eurové príspevky, lebo sa len tak od stola rozhodol, a nezviesť o tom verejnú diskusiu. Igor Matovič nezložil vládu sám, moc do rúk dostala koalícia, nie on sám. Takéto autokratické správanie je urážkou demokracie.

Nebola chyba vyhnať Igora Matoviča z postu premiéra na post ministra financií? Mohli ste predpokladať, že je to zlé rozhodnutie.

Vedeli sme, že to bude ťažké, keď vo vláde zostane. Súčasne si myslím, že vtedy nebolo iné východisko.

Vladimíra Marcinková
Zdroj: REFRESHER/Matúš Zeťák

Ešte ste mu mohli vytvoriť ministerstvo boja proti korupcii. Možno by to bolo aj o dosť lacnejšie. 

Táto úvaha s dnešnými skúsenosťami má opodstatnenie. 

Poslanci v parlamente do druhého kola pretlačili Jaroslava Rezníka a Ľuboša Machaja. SaS podporila kandidáta Tibora Búzu, ktorý nakoniec nemal dostatočnú podporu. Viete už, ako dopadne druhé kolo? 

Verím, že sa budeme môcť spoľahnúť na verejné vyhlásenia koaličných kolegov. Počula som, že strana Sme rodina opätovne podporí Ľuboša Machaja. 

A vy sa pridáte?

Pridáme sa, hoci bol pre mňa jednoznačným favoritom Tibor Búza. Pána Machaja budem voliť pragmaticky, lebo si želám zmenu v riadení RTVS. 

Prečo Búza áno a Machaj nie? Obaja na vypočutí odbornú komisiu presvedčili. 

Myslím si, že obaja sú slušní ľudia, ktorí sú hodnotovo nastavení správne. Ale inštitúcia ako RTVS, v ktorej sú každý deň tlaky z verejného prostredia aj zo strany súkromných kontraktov, potrebuje mať na vrchole schopného krízového manažéra. Z verejného vypočutia vidím pána Búzu ako človeka, ktorý má náskok o míľové kroky v pripravenosti na takúto úlohu.

Takže SaS podporí pána Machaja a malo by to byť bezproblémové. 

Tak by to malo dopadnúť. 

Neočakávate problémy? 

V tejto koalícii očakávam problémy kontinuálne, ale stále som optimista. 

Strany Za ľudí a Sme rodina zaujali v rôznych fázach vývoja konfliktu v koalícii rôzne postoje. Je pre vás čitateľné, o čo im ide, a rozumiete tomu, ako postupujú? 

Hľadať logiku v politickom správaní strany Sme rodina som už dávno prestala. Nemyslím si, že sa snažia vtesnať do hodnotových rámcov, sú to pragmatickí politici. Dlhodobo som sa spoliehala na základné hodnoty svojich bývalých kolegov zo strany Za ľudí. 

Oni najprv zahlasovali za Matovičov protiinflačný balík, ale veto prezidentky už nepomohli prelomiť. 

Pre mňa prvé hlasovanie s fašistami bolo veľmi studenou sprchou. Sklamalo ma to. To, že sa v druhej voľbe zachovali inak, bola podľa mňa aj reakcia na verejný tlak. Úplne chápem, keď Igor Matovič hovorí, že sa zachovali alibisticky. Pre mňa to bola úplne totožná situácia. Nemohli si byť istí, že to prejde bez podpory fašistov ani pri prvom hlasovaní. 

Nemusím sa už pýtať, či neľutujete odchod zo strany Za ľudí.

Nie. Úplne sa odklonili od toho, na akom základe sme stranu zakladali. Pre mňa je tento odchod dávno definitívny. 

Ukrajina dostala kandidátsky status do EÚ. Akú rolu zohral váš európsky výbor, ktorého ste predsedníčkou? 

Náš výbor je jediný, ktorý má politické zastúpenie striktne podľa výsledku volieb, v iných je to vecou dohody. Každý poslanec má svojho náhradníka, je dôležité, aby sme boli vždy uznášaniaschopní. Môže sa stať, že stanoviská premiéra dostaneme vo štvrtok večer, v piatok na obed letí na samit lídrov a my mu o pár hodín musíme dať k stanoviskám súhlas, prípadne stanoviská zmeniť a odhlasovať ich. Je viazaný tým, čo vo výbore odsúhlasíme. Premiér sa nemôže svojvoľne rozhodnúť, že bude bojovať za kandidátsky status Ukrajiny bez toho, aby dostal súhlas európskeho výboru. Samozrejme, podporili sme to. Boli sme jedným z prvých výborov v celej EÚ, ktorý odsúdil ruskú agresiu po vpáde na Ukrajinu, a boli sme prví, ktorí volali po európskej perspektíve pre Ukrajinu. Spustili sme procesy a komunikovali s partnermi v EÚ. Samozrejme, obrovskú úlohu zohralo ministerstvo zahraničných vecí Ivana Korčoka, ktoré pripravuje časť podkladov prezidentke, premiérovi aj nám, na základe ktorých tvoríme zahraničnú politiku. 

Budeme ako krajina fyzicky prítomní pomáhať s procesmi a pokúsime sa urýchliť celý tento proces? 

Je to dosť možné, že skúsení slovenskí odborníci budú s reformnými procesmi pomáhať priamo na Ukrajine. Udialo sa tak už v minulosti. Bol to Ivan Mikloš aj Mikuláš Dzurinda. Je to zároveň o ďalšej diplomatickej práci krajín EÚ vrátane Slovenska. Už teraz voláme po tom, aby sme pomohli Ukrajine dostať sa čo najskôr do situácie, keď bude mať absolútny prístup na trh v rámci EÚ. Snažíme sa začleňovať ich do programov, ktoré už v rámci Únie fungujú. Je ich asi štyridsať. 

Vladimíra Marcinková
Zdroj: REFRESHER/Matúš Zeťák

Napríklad? 

Aby mohli ukrajinskí študenti využívať študentský program Erasmus. Premiér Eduard Heger už spomínal aj snahu rozšíriť roaming aj na Ukrajinu, čo znamená, že všade voláme za rovnaké tarify. Veľa ľudí z Ukrajiny odišlo do krajín EÚ a vďaka tomu by mohli efektívnejšie komunikovať s rodinami. Niekomu sa to môže zdať ako maličkosť, ale sú to práve veci, ktorými približuje EÚ ľuďom na Ukrajine. Majú možnosť vidieť, ako európska jednota funguje v bežnom živote. 

Ako dlho by celý proces mohol trvať?

Som optimistická a myslím si, že keď budú mať politické vedenie nastavené tak silne proeurópsky, ako majú teraz, pozitívne prekvapia rýchlosťou naplnenia podmienok členstva. V prvom rade si však zaslúžia svoje európske úsilie napĺňať v mieri. Nestotožňujem sa s názormi, ktoré hovoria, že Ukrajine bude členstvo v EÚ trvať desaťročia. Aj Slovensko takto odpisovali, keď sme v roku 1999 získali kandidátsky status. Všetci by mali vedieť, že Slovensko bola druhá najrýchlejšia krajina, ktorá splnila všetky kapitoly, ktoré EÚ žiadala. Za to patrí obrovská vďaka Mikulášovi Dzurindovi, ktorý vtedy viedol vládu. Za tri roky stihol splniť všetky reformy, aby sme sa mohli stať členom Únie. Rýchlejšie to stihlo iba Fínsko, ktoré bolo, samozrejme, v inej finančnej kondícii. My sme prišli po mečiarizme. Mikuláš Dzurinda si za svoje politické umenie zaslúži hlasnejší kredit, ako sa mu dostáva. 

Keďže ste predsedníčkou európskeho výboru, asi máte prehľad, ako možno naprieč politickými stranami vnímajú politici tento krok. Pýtam sa to aj preto, že nevieme, kto bude vládnuť o niekoľko mesiacov a rokov, a otázkou je, či bude aj naša podpora Ukrajiny kontinuálna. Vždy to bolo tak, že aj v menej demokratických stranách boli politici orientovaní na zahraničie viac proeurópski ako zvyšok strany. 

Mám vážne obavy z toho, akú zahraničnú politiku si zvolila robiť strana Smer. Napriek všetkým výhradám, ktoré voči nim mám, Robert Fico bol vždy proeurópsky a prozápadne orientovaný. V tomto zmysle bol v zahraničnej politike spoľahlivý. 

Často sa hovorí, že jeho rétorika by bola iná, ak by dnes bol v koalícii a mal by zodpovednosť.

To si už nie som istá. Vybrali si inú politickú cestu, chcú ťažiť z ruského sentimentu, ktorý sme na Slovensku vždy mali prítomný. Väčšinou sa na ňom viezli nacionalistické strany ako SNS alebo fašisti. Robert Fico sa k nim pridal až teraz a valcuje ich. Vzbudzuje to u mňa obavy. Je nemalé riziko, že ak by sa táto skupina dostala k moci, môže to byť nebezpečné pre zahraničnopolitické smerovanie Slovenska. Zároveň je v európskom výbore podpredsedom Peter Kmec zo strany Hlas-SD, a aj keď sa názorovo nezhodneme vo veľa veciach, minimálne v smerovaní, že EÚ a NATO sú pre nás piliermi zahraničnej politiky, máme absolútnu zhodu. Aj v opozičnom spektre sú teda ľudia, ktorí majú zdravý rozum.

Ako vnímate snahu o integráciu Ukrajincov na Slovensku? Darí sa nám to a nestane sa nám v dohľadnom čase, že sa tu niekto obráti proti vojnovým utečencom, že sa ich vinou máme horšie?

Sama seba sa pýtam, kde robíme chybu, keď čítam nenávistné komentáre pod vlajkami Košíc, ktoré pripomínajú vlajku Ukrajiny. Alebo keď dostávam správy od ľudí, ktorých považujem za ochotných pomáhať, že prečo majú Ukrajinci iPhony a drahé autá. Sú to nebezpečné skratky v uvažovaní, že vojnový utečenec musí byť nevyhnutne zo sociálne slabšieho prostredia. Pred vojnou utekajú všetci, bez ohľadu na sociálne postavenie. V našom košickom byte sme poskytli bývanie rodine z Ukrajiny, ktorá mala v Odese čokoládovňu, chodili na dovolenky, ich deti chodili na krúžky, tesne pred útekom si vzali hypotéku a kúpili nový byt. Mali pekný život strednej triedy, ale boli nútení nechať to tam a ujsť do bezpečia. Neznamená to, že prišli s prázdnymi rukami, bez úspor, ale, samozrejme, že je život v inej krajine ťažký. Nemajú sociálne kontakty, majú jazykovú bariéru. Z úspor sa nedá žiť večne, musia sa uskromniť. Ale odmietať im pomoc preto, že na Ukrajine žili pekný život, je nepochopiteľné. Sami by to tu nezvládli. Mrzí ma, že sa v našom digitálnom priestore prevládajú predsudky voči Ukrajincom. Som presvedčená, že ľudia na Slovensku sú schopní pomáhať. Ukázali sme to na začiatku pandémie a na začiatku vojny, ale zároveň máme problém s kritickým myslením a dezinformáciami. Sme ľahko ovplyvniteľní, ukazujú to aj dáta toho, ako reagujeme na hoaxy. Máme dlh vo vzdelávaní spoločnosti.

Integrujeme rýchlo, pomaly alebo aspoň v rámci možností? 

Vždy sa dá urobiť viac. Dôležité je, aby sme základné piliere – vzdelávanie, bývanie, zdravotná pomoc a stravu mali pokryté. Aby sme postupne búrali prekážky pri zamestnávaní, lebo je ich zatiaľ mnoho. Robíme dosť, ale to neznamená, že nemáme robiť viac.

Ešte stále nemáme verejného ochrancu práv, mesačne tam pribudne asi stovka podnetov, ktoré nikto nerieši. Kde to viazne? 

Bola by som rada, keby ste s touto otázkou klopali na dvere predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorý opakovane odložil voľbu verejného ochranu práv. Ja mám podpísaný hárok s podpismi 15 poslancov a menom svojho kandidáta. Som pripravená dať ho kedykoľvek do podateľne. Neustále sa personálne otázky v koalícii odkladajú. 

Prečo?

Otvorene poviem, že je to vinou klubu OĽaNO. Je v ňom veľa rôznych záujmov a nie sú schopní dohodnúť sa, preto to často stroskotá.

Takže to nie je o tom, že to Boris Kollár odkladá, lebo by koalícii privodil ďalšiu tému, na ktorej sa nedohodne?

Myslím si, že je o tom, že v OĽaNO ťažko hľadajú v personálnych otázkach zhodu. Keď sa pozriete na hlasovania klubu SaS, hlasujeme vždy jednotne. Dnes 19 poslancov hlasovalo za kandidáta na šéfa RTVS Tibora Búzu, pri komisárovi pre deti hlasovalo 19 poslancov za Janette Motlovú, lebo sme ich na základe verejného vypočutia považovali za najlepších kandidátov. Neznamená to, že sme všetci v SaS nadšení z jedného mena a máme rovnaký názor, znamená to, že vieme robiť kompromisy. Politika je tímová práca a celé to dáva zmysel, keď budeme jednotní. Toto si v OĽaNO nedokážu upratať, preto sú hlasovania komplikované. 

Je ich veľa. 

Dokopy ich dal jeden človek. Tento človek by mal za nich zobrať zodpovednosť. Pre mňa argument, že je ich veľa, nie je argumentom. Treba mať ochotu rozprávať sa a robiť kompromisy. Dlhoroční a skúsení politici tvrdia, že politická dohoda je najlepšia, keď nikto nie je úplne spokojný. Nuž áno, lebo každý musel v niečom ustúpiť. Tak by to malo asi byť aj v OĽaNO pri hľadaní jednoty v takom veľkom klube. 

Naopak, máme komisára pre deti, ktorého konzervatívne a stereotypné vnímanie sveta možno spôsobí, že nedokáže efektívne pokryť potreby všetkých, ktorí by sa na neho možno potrebovali obrátiť. 

Upozorňovala som na to už pri verejnom vypočutí. Osobne som pánovi Mikloškovi položila otázky týkajúce sa detí, ktoré môžu byť inej ako väčšinovej heterosexuálnej orientácie. Ubezpečoval ma, že bude citlivo pristupovať k prípadom všetkých detí bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Potom som otvorila aj tému transrodových detí, kde som pri jeho odpovedi pochopila, že nemá rovnakú citlivosť k všetkým deťom bez rozdielu. Začal citovať názory spisovateľky J. K. Rowlingovej, ktorá je dlhodobo známa homofóbnymi postojmi. Ako lekár by sa mal držať poznatkov, ktoré prináša moderná medicína, nie vzhliadať k názorom sci-fi autorky. Všetka česť Harrymu Potterovi, milujem tie knihy a filmy, ale ako lekár sa nebudem pozerať na postupy vo filme o čarodejníkovi, ale pozriem sa na aktuálne moderné postupy v medicíne. On si v odborných témach vyberá názory sci-fi autorky oproti odborníkom. Je to absurdné, mám obavy z toho, ako bude tento úrad riadený. Nechcem ho dopredu odsúdiť, ale boli aj oveľa kvalitnejší kandidáti ako on. 

Vladimíra Marcinková
Zdroj: REFRESHER/Matúš Zeťák

S personálnymi otázkami to nemáte v koalícii vôbec ľahké. 

Koalícia zvolila meno, ktoré nebolo tým najlepším možným. Aj pri voľbe generálneho prokurátora som dala hlas pánovi Honzovi. Robil by oveľa lepšiu robotu, ako robí Maroš Žilinka. Pri komisárovi pre deti som volila pani Motlovú, o ktorej som presvedčená, že by bola perfektnou kandidátkou. To isté platí aj v prípade Tibora Búzu. Keď si vyberáme béčkové mená do funkcií, nečudujme sa, že aj na verejnosti pôsobíme ako béčková koalícia. 

Prečo bude zákon o sprievode pri pôrode platný až o dva roky? 

Aby som vôbec mohla tento zákon do parlamentu predložiť. Aby som koaličnú zmluvu neporušila a novela prešla so súhlasom všetkých strán, tak som musela ustúpiť. Strana OĽaNO si dala túto podmienku, aby sa tam vytvoril dvojročný priestor na stotožnenie sa zdravotníckych zariadení s touto zmenou.

Čo to znamená, keď aj vy tvrdíte, že vo väčšine prípadov je už dnes možné mať na pôrode sprievod?

Znamená to, že nemocnice, ktoré to doteraz nerobili, už musia vytvárať priestor, aby to robiť začali. Musia si vytvoriť podmienky, napríklad rozšíriť pôrodnú sálu, ak by nemali dostatok miesta na sprievod k rodičke. Neviem o priestore na Slovensku, kde by sa ďalšia osoba nezmestila, ale beriem. Ak je to podmienka, aby sme to dostali do zákona, tak som bola ochotná ustúpiť. 

Znie to ako obštrukcia. 

Je to dokazovanie si sily v politickom priestore. Rešpektovala som to, lebo vyšší princíp je dôležitý. 

Dúhové vlajky odložili páni Gyimesi a Taraba na september, lebo nenašli dostatočnú podporu? 

Nemyslím si, že to odsunuli preto. SaS apelovala, že je to v rámci liberálnej demokracie prekročenie všetkých hraníc. Keby to prešlo, ešte viac by to eskalovalo vzťahy v koalícii. Snaha presunúť to na september bola snaha čiastkovo upokojiť náladu v parlamente. Neviem, či to ovplyvňuje náladu medzi koaličnými lídrami, ale minimálne v parlamente to mohlo načas upokojiť. 

Ešte v prvom rozhovore ste mi povedali, že si občas telefonujete s Andrejom Kiskom, platí to?

Dlhšie sme si nevolali. K Andrejovi Kiskovi mám veľkú úctu. Dodnes platí to, čo som často hovorila, že je to človek, ktorý sa zaujíma o názor mladých ľudí. Takých je v politike veľmi málo. Aj dnes ma často odbijú, lebo si myslia, že som mladá a nemám dostatok skúseností. Andrej Kiska to nikdy neurobil, za stôl si posadil poradcov, medzi ktorými som bola hneď po skončení vysokej školy aj ja. Sedela som tam preto, lebo ho zaujímalo, ako sa na jeho kroky budú pozerať mladí ľudia a ľudia z regiónov. Vždy som bola vypočutá a často mal môj názor váhu. Keby sme takto pristupovali ku všetkým mladým ľuďom na všetkých politických úrovniach a toto by si osvojili aj iní politici pri moci, tak by mladí nemali pocit, že sa musia utiekať k radikálom. Mali by aj väčší záujem podieľať sa na politike, lebo by ich bolo počuť. 

Viete si predstaviť, že na konci dňa budete od septembra opäť sedieť v parlamentných laviciach s Igorom Matovičom?

Nepredbiehajme to, čo sa udeje alebo neudeje. Mám absolútnu úctu ku každému človeku, viem si predstaviť sedieť vedľa pána Matoviča v parlamente. Pre mňa je dôležitejšie, či pán Matovič reflektuje na nedôveru, ktorej sa mu v spoločnosti dostáva, a či reflektuje na napätie, ktoré spôsobuje v koalícii, a či má záujem niečo s tým robiť. Nemyslím tým len falošné ospravedlnenia, že najprv opakovane poruší koaličnú zmluvu a potom sa ide dušovať a prosiť o ospravedlnenie. Tomu nemôže hádam nikto na Slovensku uveriť. Platí to, čo povedal Richard Sulík, že Igor Matovič by sa nemal ospravedlňovať strane Sloboda a solidarita, ale verejnosti za to, že je traumatizovaná tým, ako táto koalícia nefunguje. Som presvedčená, že je to vinou Igora Matoviča. 

Už teda nebudete čakať na skončenie „manickej fázy“, ako povedal Richard Sulík.

Takéto tvrdenie by som nepovedala, mám veľký rešpekt pred hodnotením psychického zdravia druhých ľudí. 

Domov
Zdieľať
Diskusia