Mesačnú pôdu regolit získala NASA ešte počas misií Apollo 11, 12 a 17 na prelome 60. a 70. rokov.
Arábkovka Thalova z čeľade kapustovitých rastlín sa stala prvou rastlinou vypestovanou v mesačnej pôde. Floridskí vedci na jej zasadenie použili pôdu nazbieranú počas misií Apollo 11, 12 a 17. Podľa CNN sa doposiaľ o pestovanie rastlín v pôde nepochádzajúcej zo Zeme nikto nepokúšal.
Prelomový úspech môže znamenať zlom v rámci programu Artemis, keďže pestovanie zelených rastlín nemusí byť len zdrojom obživy, ale aj kyslíka. Vypestovanie arábkovky by mohlo do budúcnosti predznamenať pestovanie kapusty, brokolice, reďkovky či karfiolu.
A @CommsBio paper reports the results of experiments examining the viability of growing plants on the Moon, which show that thale cress plants grow more slowly and show more signs of stress when grown in lunar soil samples than in volcanic ash from Earth. https://t.co/UbftcllXx6 pic.twitter.com/8RkXtGQarX
— Nature Portfolio (@NaturePortfolio) May 12, 2022
Spoluautorka štúdie Anna-Lisa Paulová z Floridskej univerzity uisťuje, že rastliny zakorenené v mesačnej pôde neobsahovali žiadne patogény alebo iné škodlivé látky. Spoluautor štúdie profesor Rob Ferl z poľnohospodárskeho inštitútu tvrdí, že Mesiac by mohlo ľudstvo v budúcnosti využívať ako odpaľovaciu základňu pri vesmírnych misiách.
Výsledky experimentu sú plodom 15-ročného úsilia o získanie 4 gramov vzoriek mesačnej pôdy z misií Apollo 11, 12, 17, ktorú vedcom NASA poskytla len pred rokom a pol. Vzhľadom na obmedzenosť zdroja museli vedci použiť črepníky vo veľkosti náprstka, používané pri výskume buniek. K pôde z Mesiaca pridali okrem semienok rastliny aj vodu a živiny.
Arábkovka Thalova je prvá rastlina, pri ktorej ľudstvo zmapovalo genetický kód a už sa stihla pozrieť aj do vesmíru na palube vesmírnej stanice ISS. Vedcov úspešný rast semien milo prekvapil, aj keď rastliny vykazovali vyššiu mieru stresu. V porovnaní s tými zo zemskej pôdy boli menšie, rástli pomalšie a líšili sa aj farebným odtieňom.
Vedci plánujú vo výskumoch pokračovať. Cenné dáta získajú už čoskoro pri genetickom rozbore vypestovaných vzoriek. Ich cieľom je optimalizovať rast rastlín odstránením stresových faktorov.
