Michaela Jancíková odišla do Írska v roku 2005, keď svoju túžbu cestovať a spoznávať svet premenila na posteľ v spoločnej izbe. Nemala vybavenú prácu, preto prvé dni predávala kebaby, ale dnes už má vlastné jogové štúdio.
„Za tie roky som v Írsku vystriedala naozaj množstvo prác. Na svoje prvé zamestnanie si však veľmi dobre pamätám, lebo som nastúpila do kebabárne spojenej s hamburgrárňou, kde som vydržala tri dni. Vtedy som si povedala, že tento typ práce nebude pre mňa,“ smeje sa dnes Michaela Jancíková, ktorá sa pred 16 rokmi presťahovala do Írska.
V tom čase, keď odlietala do Dublinu, nemala vybavenú prácu a ani si nevedela predstaviť, ako bude vyzerať jej život. Mala zabezpečenú len posteľ v spoločnej izbe, za tie roky pracovala v najrôznejších zamestnaniach, ale napokon koncom minulého roka rozbehla vlastný biznis.
My sme Michaelu vyspovedali, či sa dnes stále oplatí emigrovať do Írska, koľko sa zarába v Dubline aj mimo hlavného mesta a ako Íri reagujú na Slovákov po tom, čo Slováka v polovici januára obvinili z vraždy mladej učiteľky Ashling Murphyovej.
Do Írska si prišla pred 16 rokmi krátko po tom, čo Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Vnímali vtedy Íri prílev cudzincov ako novej pracovnej sily citlivo?
Nevnímali to nijako zvláštne, pretože u nich sa v roku 2004 otvoril trh pracujúcich z celej Európy. Ja som dorazila v roku 2005, takže podľa toho, čo som vtedy zažila a počula, mali Íri skôr radosť z toho, že sa u nich spoločnosť začala trochu mixovať.
Keď som prišla, už tu bola azda každá národnosť od A až po Z – od Austrálie po Nový Zéland, ale aj mnoho ľudí z vedľajšieho Anglicka. Z našej časti Európy to boli najmä Poliaci, ktorých je tu milión. Za ten rok si na cudzincov celkom zvykli a aj tak potrebovali novú pracovnú silu, takže ľudia iných národností im nijako nevadili.
Čo ťa v tom čase presvedčilo, že Írsko by mohlo byť krajinou, kam sa chceš vydať?
To bola taká náhoda. V tom čase som rozmýšľala, že by som niekam vycestovala, ale nevedela som prísť na to, v ktorej krajine skúsiť šťastie na vlastnú päsť. Chcela som byť samostatná, pocestovať si a niečo pospoznávať, takže pôvodný plán znel, že odídem len na šesť mesiacov, maximálne rok. Rýchlo sa to však zmenilo.
Zatelefonovala mi dobrá kamarátka, o ktorej som v tej chvíli ani nevedela, že žije v Írsku. Dávnejšie sme sa vtedy rozprávali cez chat, že by som chcela vycestovať, tak mi zavolala, že sa jej v apartmáne v Írsku uvoľnila ani nie izba, ale iba posteľ v izbe. O dva týždne som letela do Dublinu.
Na svoje prvé zamestnanie si však veľmi dobre pamätám, lebo som nastúpila do kebabárne spojenej s hamburgrárňou, kde som vydržala tri dni.
Vybavenú si mala posteľ v spoločnej izbe. Keď si letela do Dublinu, vedela si už, kde budeš pracovať a čo budeš robiť?
Nemala som zabezpečené absolútne nič. Vo vrecku som mala pár eur a to bolo tak všetko. V roku 2005 tu však bol obrovský boom na trhu práce, takže som sa vôbec neobávala, že by som si niečo rýchlo nenašla.
Na začiatok som aj tak nehľadala nič špeciálne, chcela som akúkoľvek prácu, v ktorej by som začala rozprávať po anglicky a mohla sa zlepšovať v bežnej konverzácii s ľuďmi. Prakticky mi bolo jedno, kde začnem.
Nehľadala si najskôr nič špeciálne. Spomínaš si dnes na svoju prvú prácu?
Za tie roky som v Írsku vystriedala naozaj množstvo prác. Na svoje prvé zamestnanie si však veľmi dobre pamätám, lebo som nastúpila do kebabárne spojenej s hamburgrárňou, kde som vydržala tri dni. Vtedy som si povedala, že tento typ práce nebude pre mňa.
Nesadli sme si s manažérom, tak som rovno odišla a našla inzerát, že v IBM hľadajú nových pracovníkov do fabriky, kde sa vyrábajú a skladajú počítače. Dnes tu už tá fabrika nie je, pretože ju presunuli, ale kedysi som skenovala počítačové komponenty, balila ich do škatúľ a posielala do celého sveta.
V jednom rozhovore so Slovákom žijúcim v Írsku ma zaujalo, že Íri naňho hneď po príchode pôsobili ako mimoriadne hluční a dosť neporiadni. Mala si rovnaký pocit?
Ja som najskôr s Írmi ani nebývala, len som s nimi pracovala, takže som sa k miestnej kultúre dostávala pomalšie. Musím súhlasiť s tým, že Íri sú hluční, pretože to je zrejme ich životný štýl. Mám pocit, že vždy sa strašne tešia zo života a všetko vedia veľmi dobre osláviť, takže im to zostáva aj v bežnej konverzácii.
Neviem, či sú neporiadni, pretože ako v každej krajine narazíš na takých aj onakých ľudí. Je však pravda, že ten život tu vyzerá inak a musíš si na to zvyknúť. Možno to nie je neporiadnosť, ale Íri rozhodne nie sú až takí puntičkári, ako sme zvyknutí na Slovensku.
Zase však platí, že si treba rozmyslieť, či si ochotný kvôli tomu niečo stratiť alebo prísť o svoj komfort z domova.
Zaskočilo ťa niečo, čo napríklad Íri jedávajú? Ľudia sa často smejú, že Briti aj Íri vedia skombinovať zvláštne ingrediencie.
Najpopulárnejšie jedlá sa od našich príliš nelíšia, lebo väčšinou obsahujú mäso, zemiaky, zeleninu a omáčku. Polievky tu však majú iné, lebo je v nich všetko rozmixované, ale majú aj stews, v ktorých už nájdeš i kusy mäsa a zemiakov. Našťastie, som veľký jedák, takže írska kuchyňa mi nevadí a rada skúšam nové jedlá.
Musím uznať, že niektoré ma poriadne zaskočili. Najväčšia bizarnosť je zrejme toast, ktorý Íri robia tak, že vezmú klasický biely sendvičový chlieb, natrú ho maslom a medzi dva kúsky chleba vložia čipsy. Obyčajné čipsy hocijakej príchute podľa nálady. Na začiatku som nechápala, ale odkedy som to ochutnala, tento sendvič už zvyknem jedávať aj ja.
Vo facebookovej skupine Slováci v Írsku sa mladí ľudia aj rodiny neustále pýtajú, či sa do Írska stále oplatí presťahovať, alebo je to už príliš drahá krajina, kde výplata nie je taká úžasná. Oplatí sa?
Ťažká otázka. Minimálna mzda v Írsku sa tento rok zvýšila na 10,5 eura na hodinu, čo nám po zaokrúhlení vychádza približne na 1 700 eur mesačne a vyše 20 500 eur ročne.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či sa v Írsku dá vyžiť z minimálnej mzdy a či sa dnes Slovákom stále oplatí prísť.
- Koľko treba zarábať, ak chce človek žiť život bez akýchkoľvek starostí.
- Prečo si dnes byt v Dubline neprenajmeš za menej ako 1 000 eur.
- Či Slováci vidia len to, koľko sa v Írsku zarába, ale nevnímajú aj náklady.
- Ako sa Michaela rozhodla rozbehnúť vlastný biznis uprostred pandémie.
- Prečo sa odsťahovala z Dublinu do odľahlej časti Írska, kde ľudí učí jogu.
- Či Slováci v Írsku začali mať strach po obvinení Slováka z vraždy mladej ženy.
