Programová riaditeľka OZ Fenestra Dušana Karlovská v rozhovore pre Refresher hovorí o tom, prečo nie je ľahké odísť zo vzťahu, v ktorom žena zažíva násilie.
Dušana Karlovská je programová riaditeľka organizácie Fenestra. Dlhé roky pracuje so ženami, ktoré zažili násilie zo strany partnera. V rozhovore pre Refresher hovorí aj o bežných predstavách ľudí, ktorí pri správach o domácom násilí bedákajú, prečo z takej domácnosti žena neušla skôr. „Ženy nám často opisujú, že si veľmi dlho neuvedomovali, že sa niečo deje, pretože sa to na začiatku deje skryto a postupne,“ vysvetlila nám.
Psychologička, ktorá sa venuje pomoci ženám zažívajúcim násilie, vraví, že odchod nie je jednoduchý a ani zďaleka neznamená koniec cyklu násilia. Práve naopak, môže sa ešte viac vystupňovať.
V rozhovore si prečítaš, ako rozlíšiť domáce násilie od bežnej partnerskej hádky, aké nesprávne predstavy majú Slováci o tom, kto je typická obeť a typický násilník, a ako najlepšie pomôžeš žene vo svojom okolí, ktorá zažíva násilie zo strany partnera.
Počas nášho rozhovoru sa budeme zameriavať na ženy. Zažívajú násilie častejšie ako muži alebo len o mužoch obetiach nevieme?
Keď hovoríme o partnerských vzťahoch, pravdou je, že väčšinovo násilie zažívajú ženy a väčšinou sú páchatelia muži partneri – či už súčasní, alebo bývalí. Samozrejme, násilie v domácnosti zažívajú aj muži, máme o tom na Slovensku aj reprezentatívny prieskum. Kým ženy zažívajú násilné správanie predovšetkým od svojich partnerov, muži násilné správanie zažívajú prevažne od iných členov rodiny.
No keďže sme poradenské centrum, ktoré pracuje so ženami, viem priniesť len skúsenosť z pohľadu žien.
Vnímajú násilie v domácnosti aj deti v prípade, že im nikto fyzicky neublížil?
Samozrejme. Keď hovoríme o násilí na ženách, často sa zabudne na deti. Približne 70 % žien, ktoré majú skúsenosť s násilím, žije v domácnosti s jedným alebo s dvomi deťmi.
Skúsenosť detí býva rôzna. Niekedy sú svedkami násilia, niekedy sa dokonca snažia vstúpiť do tej situácie, prerušiť ju, zastaviť násilie, snažia sa chrániť mamu a zavolať pomoc. Iné deti sa skôr stiahnu z tej situácie a schovajú do izby. Niekedy zas nie sú svedkami fyzického násilia. Ale domáce násilie nie je jednorazový skutok, ide o kombináciu rôznych stratégií a násilného správania, ktoré sa dejú opakovane a dlhodobo.
Jednou z najbežnejších otázok pri debatách o násilí v domácnosti je, prečo si žena jednoducho nezbalí kufre a neodíde.
Je to bežný pohľad verejnosti. Ľudia si myslia, že keď žena odíde, násilie sa skončí. Faktom je, že to takto jednoducho nefunguje. V čase odchodu, práve naopak, často dochádza k vystupňovaniu násilia. Veľakrát je odchod začiatok dlhej cesty za riešením. Násilie pokračuje aj po rozvode, aj po odchode.
Viete to konkretizovať? Ako presne prebieha násilie, keď už spolu nežijú? Nebodaj si tú ženu niekde počká?
Áno, napríklad. Treba si uvedomiť, že celá skúsenosť s násilím je dlhodobý proces. Aj spätne nám ženy opisujú, že málokedy dokázali v partnerskom vzťahu hneď zistiť, že niečo nie je v poriadku. Je to postupná stratégia, ktorú využíva muž, ktorý sa správa násilne, aby získal nad ženou kontrolu. A snaží sa ju udržať aj po odchode alebo rozchode.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako rozoznáš bežný konflikt od partnerského násilia.
- Prečo je pre ženu náročné odísť z domácnosti, aj keď jej partner ubližuje.
- Či je pravdivý stereotyp, že domáce násilie páchajú najmä členovia marginalizovaných skupín (napr. Rómovia) a ľudia s nižším vzdelaním.
- Čo by pomohlo Slovensku znížiť počet prípadov domáceho násilia.
- Ako môžeš pomôcť, ak tvoja známa zažíva násilie a zdôverí sa ti.
