„Na črevný mikrobióm sa treba pozerať ako na vaše vlastné zvieratko, ktoré sa vám odmení, ak sa oň dobre staráte. Niektorí ho aj preto volajú ‚môj vnútorný tamagoči‘. Treba k nemu pristupovať tak, ako pristupujeme k našim domácim miláčikom,“ hovorí Kužela
Docent MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH, je uznávaný gastroenterológ, autor mnohých odborných publikácií, vysokoškolský pedagóg a bývalý hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre gastroenterológiu. Dlhé roky pôsobil aj ako riaditeľ najväčšej detskej nemocnice v strednej Európe. V rozhovore sme sa s ním rozprávali prevažne o črevnom mikrobióme a funkčných ochoreniach tráviaceho traktu.
- Ako dokážu črevné mikróby zmeniť naše chuťové bunky.
- Akým spôsobom ovplyvňujú črevá našu psychiku (a naopak).
- Ako vzniká syndróm dráždivého čreva a ako sa lieči.
- Koľko gramov steaku môžeš za týždeň zjesť.
- Či je v poriadku nechať deti jesť piesok a hrabať sa v hline.
- Či sa môžeme nakaziť zo surového mäsa.
- Ako našu mikroflóru ovplyvňujú redukčné diéty či chudnutie.
Čo ste mali dnes na obed?
Mal som vegánske jedlo zo šošovice, z tekvice a fermentovanej zeleniny. Chuťovo to bolo famózne. Viac by vám však k tomu vedela povedať moja manželka, ktorá ho varila, ja som si ho len zohrial. (smiech)
A čo by na toto jedlo povedal váš mikrobióm?
Bol by veľmi spokojný. Musím sa priznať, že ešte pred pár rokmi som bol čistý mäsožravec, nevedel som si predstaviť deň bez mäsa. Môj mikrobióm z toho nebol úplne nadšený a „odvďačil“ sa mi za to chorobami. Dnes tvoria 95 percent mojej stravy rastliny a musím si zaklopať – zlepšil sa mi celkový zdravotný stav aj výkonnosť.
Zmenili sa aj moje chuťové bunky. Keď totiž telo začnete kŕmiť inou stravou, vaše črevné mikróby doslova zmenia vaše chute. Ja to pociťujem extrémne. Keď vidím steak, už to so mnou nič nerobí, no nad pestrou „dúhou“ na tanieri sa mi vždy zbiehajú slinky.
To znamená, že keď budem dlhodobo zdravo jesť, začnem mať na zdravú stravu aj čoraz väčšiu chuť?
Áno. V medicíne sú na to dva rôzne pohľady. Jeden hovorí, že je to tým, že naše chuťové bunky sa obmieňajú každých desať dní, a svoje teórie zakladá na genetike. To znamená, že ak nám začne chutiť niečo, čo sme dovtedy nevyhľadávali, zrejme máme túto novú „chuť“ vrodenú.
Z červeného mäsa môžeme zjesť maximálne 100 gramov za jeden týždeň a spracované mäsové výrobky by sme nemali jesť vôbec.
Stále však pribúda viac a viac dôkazov, že je to záležitosť mikrobiómu. Inými slovami, každý z našich mikrobiómov má, podobne ako ľudia, iné stravovacie preferencie. Tie dobré sa živia rastlinami – ovocím, zeleninou, strukovinami, orechmi, semiačkami. A každému mikrobiómu chutí iná rastlina. Preto by sme na tanieri mali mať čo najviac rozličných druhov rastlinnej vlákniny. Dokonca sa ukázalo, že každá farba symbolizuje iný druh vlákniny, preto sa hovorí, že na tanieri by sme mali mať „dúhu“.
Čo, naopak, naše „dobré mikróby“ nemajú rady? Čo taká pizza či burgery?
Tu ani nejde o to, čo nemajú rady. Jedinou stravou, ktorú vedia mikróby spracovať a zužitkovať, sú fytochemikálie a vláknina v rastlinách. Ostatné potraviny sa spracovávajú inak. Ak zjeme junk food, naše tenké črevo ho ani nestihne vstrebať a neživíme ním dobré, ale zlé mikróby, ktoré môžu začať vylučovať zápalové látky. Tie vedú napríklad ku vzniku srdcovo-cievnych ochorení či nádorov.
Vedecké štúdie hovoria, že to najhoršie, čo môžete spraviť nielen pre svoje trávenie, ale aj celkové zdravie, je príjem procesovaných potravín a červeného mäsa. Najprestížnejší medicínsky časopis Lancet si nedávno zvolal odborníkov z rôznych oblastí, ktorí sa jednoznačne vyjadrili, že dve tretiny nášho taniera by mali byť tvorené rastlinnou stravou. Z červeného mäsa môžeme podľa nich zjesť maximálne 100 gramov za jeden týždeň a spracované mäsové výrobky by sme nemali jesť vôbec.
To znie pomerne prísne.
Zoberte si napríklad polotovary. Nie je normálne, aby nejaká potravina mohla stáť dva roky na poličke. Ich problémom je, že sú plné aditív a konzervantov, ktoré ani zďaleka neprechádzajú rovnakou kontrolou, ako napríklad lieky. Aj ich vinou náš mikrobióm umiera, a tak sa zlé mikróby môžu rozrastať. Už teraz máme o 30 percent menej dobrých mikróbov, ako mali naši praprapredkovia.
Vedci v súčasnosti izolujú zo stolíc členov primitívnych kmeňov mikróby, ktoré my už nemáme, a hľadajú spôsob, akým by sme ich mohli znovu získať.
Vidieť to aj na kmeňoch, ktoré dodnes žijú primitívnym spôsobom života a majú zdravší mikrobióm ako my. Vedci v súčasnosti izolujú z ich stolíc kmene, ktoré my už nemáme, a hľadajú spôsob, akým by sme ich mohli znovu získať.
Pred 30 rokmi nebolo ani toľko zápalových ochorení – Crohnova choroba, celiakia, rôzne intolerancie. Nik ani len netušil, že existuje niečo ako histamínová intolerancia. To však súvisí s celkovou životosprávou, nielen so stravou. Žijeme dlhšie, ale menej kvalitne.
S akými problémami sa na vás ľudia najčastejšie obracajú?
Prevažujú funkčné ochorenia tráviaceho traktu. To znamená, že pacient má všetky vyšetrenia v poriadku, no trápia ho reálne ťažkosti: bolestivé nafukovanie, chronické hnačky či zápchy. Drvivá väčšina týchto porúch ide ruka v ruke s dysbiózou – nedobrou skladbou mikróbov v črevách.
V čreve máme asi 39 triliónov mikróbov, pod nimi je vrstva hlienu, za ktorou sú tesne usporiadané črevné bunky, ktoré chránia imunitný systém, aby nemusel neustále bojovať s cudzorodými látkami (70 percent imunitného systému máme v črevách).
Keď prevládnu zlé mikróby, ako prvá sa spotrebuje hlienová vrstva a na bielkoviny, ktoré spájajú črevné bunky, začnú pôsobiť zápalové pôsobky. Črevo je teda obnažené a vzniká tzv. leaky gut, teda syndróm zvýšenej črevnej priepustnosti. Následne sa zaktivuje imunitný systém a vznikne chronický zápal, neskôr intolerancie a napokon autoimunitné ochorenia.
Čo okrem zlej stravy môže spôsobovať tento syndróm?
Okrem nášho mozgu existuje aj druhý mozog, ktorý máme v črevách. Už Hippokrates hovoril, že všetky choroby sa začínajú v črevách. Máme tam rovnakú spleť nervových vlákien a zakončení ako v mozgu. A tieto dva systémy neustále komunikujú.
Pacienti, ktorí trpia chronickým stresom, majú zmenený mikrobióm, prevažujú u nich zlé mikróby.
Ak sa jedna zložka vychýli, ak prevážia zlé mikróby, posunie sa prah v hybnosti alebo citlivosti. Ak takému pacientovi nafúknete balónikom črevo, pocíti to oveľa skôr ako zdravý človek. Môžu ho trápiť chronické hnačky či, naopak, časté zápchy. Jednou z najvýznamnejších zložiek, ktoré dokážu trvalo poškodiť mikrobióm, je aj chronický stres. Ukázalo sa, že pacienti, ktorí ním trpia, majú úplne zmenený mikrobióm, prevažujú u nich zlé mikróby. Negatívnu rolu hrá aj nadužívanie antibiotík či rôznych liekov.
Keď lekár povie pacientovi diagnózu, že má funkčné ochorenie tráviaceho traktu, respektíve syndróm dráždivého hrubého čreva, no zároveň mu nič nenašiel, pacient mu niekedy neuverí a ide k druhému, tretiemu, desiatemu. V Amerike to volajú „doctor shopping“. Ja im rozumiem, hlava to vie veľmi ťažko spracovať. Mnohí lekári sa stále rozchádzajú, dodnes neexistuje vyšetrenie, ktoré by túto diagnózu na sto percent potvrdilo. Diagnóza funkčných porúch je totiž naozaj len o príznakoch.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akú rolu hrá pri tráviacich problémoch psychológ a psychiater.
- Akým spôsobom môžu črevá ovplyvňovať našu psychiku.
- Čo pomáha pacientom s funkčným ochorením tráviaceho traktu.
- Ako vzniká syndróm dráždivého čreva a ako sa diagnostikuje.
- Či sú zdravšie deti, ktoré „jedia piesok“, alebo tie, ktoré vyrastajú v sterilnom prostredí.
- Či je pre náš mikrobióm nebezpečnejšie chudnutie alebo priberanie.
- Prečo je domáce zviera prospešné pre náš mikrobióm.
